Zaklínač

Je škoda, že je v sérii hneď dej s Ciri zároveň s dejom Geraltových poviedok, lebo zaklínačov dej je kvôli tomu pretvorený a ukrátený o niektoré podstatné veci, ktoré by príbehom dodali väčšiu silu a dôraz. Rovnako mi chýba aj jedna nesfilmovaná poviedka (snáď inokedy) z prvej knihy. Niektoré Geraltove poviedky mi pripadali lepšie v knihe a tu v seriáli im chýbalo to, čo im môže kniha dať lepšie – viac prežívania a opisov situácie. V knihe som si černochov nevšimol, no v dnešných seriáloch kvôli trendu obsadiť všetky rasy tu sú, aj keď by sa do svojich úloh možno nehodili. Henry Cavill má správny chrapľavý hlas pre Geralta, ostatní herci tiež ujdú, aj keď to nie sú žiadni nominanti na Oscarov. Scenáristka Lauren Schmidt niekedy vlastnou iniciatívou epizódam pridala, no väčšinou ubrala. Jej najlepší nápad je záverečná bitka v epizóde 8 Much More, avšak nevyužila dostatočne jej potenciál. Jej najhorším nápadom bolo asi ubrať surrealizmus zo spracovaných poviedok, lebo práve tu sa réžia mohla vyhrať s formou a odlíšiť sa z davu seriálov. Vo väčšine epizód sa tvorcom nepodarilo udržať ani dojem zaujímavého béčka, bolo to horšie. Najlepšie sa podarilo adaptovať Otázku ceny, najhoršie u mňa dopadla epizóda Before a Fall, ktorá bola skoro celá vyplnená zbytočným dejom, ktorý si tvorcovia vymysleli. Prevláda sklamanie, v budúcej sérii to snáď dopadne lepšie. (28.12.2019)

Hneď od začiatku sme uvedení do pochmúrneho sveta známeho z kníh akciou a Geraltovou hláškou. Obsadenie niektorých postáv mi nesedí s knižnou predlohou, napr. Levica z Cintry, ktorej predstaviteľke chýba bojovnosť knižnej hrdinky. Bitka vojsk opäť (po vzore GoT) vyzerá byť bez stratégie, len ako postavenie sa čelom nepriateľovi, aby mohol všetkých čo najľahšie zmasakrovať. Brutalita je samoúčelná, keď zomierajú postavy, ktoré sú anonymné, divák to nemá ako prežívať. Osud Eista je iný, ako v knihe, či to má význam, ukážu ďalšie epizódy. Epizóda ponúkla snáď najdlhšie približovanie sa ľudí pred bozkom, aké seriálový svet zažil, pritom Geralt je známy sukničkár. Pridaná surrealistická scéna robí viac zmätku ako úžitku, nie je ani veľmi zaujímavá. Z postáv sa trrochu vyprofiloval snáď len Geralt. Všetky dialógy z filmu by v seriáli možno nevyzneli tak dobre, no práve ony pomohli postavy charakterizovať. Teraz je dej bez nich unáhlený a divák si na postavy nedokáže vytvoriť až taký názor, aký by mal s nimi. Za ľahko kultovú scénu sa dá považovať záverečná bitka v Geraltovovom príbehu, no k jeho súperom divák nepociťuje veľký odpor, lebo nevyzerali byť takí výrazní a zaujímaví, ako boli vykreslení v knihe. GoT ponúkla hneď v prvej epizóde zaujímavé zápletky, tu to veľmi kazí priamočiarosť a okresanie zaujímavých dialógov. Dialógy tu skôr pripomínajú naučené motivačné frázy, než zamyslenie sa, čo ponúkal Sapkowski. Spoiler: Prečo mág Ciri teleportoval vo svete, kde existujú teleporty? Nemastné-neslané. (22.12.2019)

Do seriálu pribudli Marigold A Yennefer, známi z kníh. Marigold je snáď rovnako vtipne otravný ako v knihe. Pri Yennefer uvidíme, čo jej mladosť, ktorej je v knihe venovaný oveľa menší priestor, ako vo filme, prinesie, no sme ušetrení väčších dramatických udalostí. Dej s Ciri sa veľmi nepohol. Najsmiešnejšie vyzerajúci čert/diabol alebo škaredí elfovia, čo mali vyzerať vznešene seriálu veľmi nepomáhajú rovnako ako vyhodenie väčšiny dialógov Geraltovej poviedky. (23.12.2019)

Konečne sa dočkáme premeny Yennefer aj pravej Geraltovej práce. Dej s Ciri je veľmi utlačený do úzadia, čo umožňuje intenzívnejšie sústredenie sa na dej ostatných dvoch hlavných postáv. Niektoré dialógy a prvky deja z Geraltovej poviedky o strige boli pozmenené, no celkové vyznenie deja a atmosféry to našťastie nekazí. Konečne desivý tvor, ktorému musí zaklínač čeliť je podporený správnou hororovou atmosférou. Tvorcovia sa bohužiaľ nevyhli klasickému klišé s dosahovaním vypadnutej zbrane, našťastie to nie je veľký kaz epizódy. (23.12.2019)

Epizóda od začiatku odsýpa hneď v prológu dialógmi zamračeného Geralta a ľahkomyseľného Marigolda/Jaskiera. V tomto duchu sa pokračuje až na zásnubnú hostinu, kde sa divák divák síce necíti v sieti intríg ako v GoT, no vytvára to podobný dojem. Dejová línia s Yennefer je akčná a dotvára jej charakter. Najzásadnejšia poviedka pre budúci dej (z Geraltových príhod) je adaptovaná doteraz najlepšie. Má všetko, čo by si čitateľ kníh aj divák mohol priať, silné zásady, zásadné postavy s opačnými názormi, dusnú atmosféru, adrenalínovú akciu a dych vyrážajúce fantasy. Výborné. (24.12.2019)

Epizóda sa rozbieha 25 minút až orgiami v dome Yennefer, kde sledujeme prekvapenie a smútok istej postavy. Do 36. minúty vládne spoznávanie sa dvoch hlavných postáv. Ani potom, v 46. minúte napätie veľmi nenarastá, lebo boj proti nehmatateľnej hrozbe sa vyjadruje dosť ťažko, lepšie vyzerá rozhodne na papieri. (26.12.2019)

Borch nemá kučeravé vlasy a celkovo mu chýba viac tajuplnosti pozorovateľnej v knihe. Zato s postavou Yarpena Zigrina sa tvorcovia vyhrali, je o dosť divokejší, čo môže príbehom prospieť. Eyck nabral správnu dávku fanatizmu, aj keď je škoda, že bol využitý inak, ako v knihe. Namiesto vytvárania napätia a jeho postupného gradovania sa scenáristi vydali kratšou cestou a ponúkli radšej viac dobrodružstva a akcie (čo nedosahovala úroveň tej predošlej) s čo najslabším dopadom na postavy. Dejová línia s Ciri je takisto slabá, veľmi nestrháva. Doppler mohol byť využitý lepšie, čo sa týka psychologického hľadiska. Cahir, ktorého pohnútky neboli v knihe dlho prezradené, tu zo seba odkrýva viac, čo neprispieva jeho atraktívnej nejednoznačnosti z kníh. (27.12.2019)

Epizóda sa začína dobre, napätím, trochou akcie a nevraživosťou podstatných postáv. Bohužiaľ je tento dojem len chvíľkový Vilgefortz vyzeral inak. V deji cítiť čistú vatu pred reálnym pohybom postáv vpred. V tejto epizóde podľa knihy nie je asi nič. Netflix pridal svoj rýdzi odtlačok do seriálu a dopadlo to hrozne. (28.12.2019)

Konečne sa dočkáme nejakej tej bojovej stratégie dokonca v príbehu, ktorý bol v knihe len spomenutý, aj keď na väčšine postáv čarodejov, čo sa pri tom zúčastnili, sa nepracovalo, tak ich osud (pamätáte si mená?) v boji vyšumí dostratena. Vilgefortz len tak znenazdajky objavil svoju pravú náturu a vôbec to nemalo epiku ani logiku vygradovanú z predošlých náznakov a deja. Škoda nevyužitia plného Geraltovho delíria podľa knihy v jednom z jeho najsurrealistickejších príbehov. Tvorcovia si asi myslia, že majú hlúpych divákov, ktorí by to nepochopili. Záver pekný. (28.12.2019)