hygienik

Po rokoch som presvedčený, že práve v Návštevníkoch dosiahla československá seriálová tvorba (nielen pre deti) nenápadne svoj vrchol. Major Zeman je príliš ideologický a Nemocnica na kraji mesta bola prekonaná americkými nemocničnými seriálmi. Je to práve príbeh Adama Bernaua a Centrálneho mozgu ľudstva, ktorý pre mňa za X rokov nestratil na dynamike ani aktuálnosti. A to napriek konkurencií Star Treku a iných made in USA skvelých soap opier. Jindřich Polák bol skvelý režisér a dodnes ma udivuje, aké jednoduché triky stačili na to, aby sa Návštevníci stali nezabudnuteľnými (amarouny, krtkování).

Ja sa skláňam pred pani Zinnerovou a jej empatiou, pred krásou vidieka aj pred ilúziou krásneho pionýra, kde boli všetci ako stádo. Ten seriál je tak pozitívny, že mu snaď na úrovni filmov pre deti dokážu konkurovať iba škandinávske skvosty. Ale tie sú na rozdiel od neho po väčšinou neiluzórne úprimné. Nech žije československá krása na striebornom plátne pre potešenie budúcich generácii!

Markéta Zinnerová svojim analytickým, no zároveň láskavým a dojemne pozitívnym scenárom po druhýkrát nezmazateľne poznačila môj divácky svet. Pane Dietle, ju ste si mal vziať za ženu a česká scenáristika by v ďalšej generácii mala veľkú nádej, že neupadne.

1. a 2. séria Dievčaťa z budúcnosti majú úplne odlišné vyznenia. 1 je menej násilná aj pomalšia. Vychováva decká príkladom kontrastu správania sa Alany z budúcnosti (vždy hovorí pravdu, o nikom nezmýšľa zle, pomôže aj tomu, kto jej ublížil) a 2 detí zo súčasnosti. Ako kresťanovi mi táto pridaná hodnota príde vynikajúca. Žiaľ už z 2. série sa vytráca. Tá je temnejšia a dôraz nie je kladený na vzťahy, ale dobrodružnú akciu. Naopak, ako dieťa ma oslovila hlavne 2. séria a nebyť jej, na Dievča z budúcnosti zabudnem.

Dlho som pokladal za najlepšieho člena rodiny SG, Atlantídu. Teraz som znovu videl celý seriál SG1. Prekvapila ma pestrosť námetov, ale hlavne častá zmena dynamiky deja. Boli tam akčné strieľačky aj pokojné konverzačky a dokonca filozofické diely. Zaujali ma hlavne posledné 2 série o Orájoch.

Námetom podobné mojej obľúbenej Dance Academy. Tiež tu máme skupinu športovo založených austrálskych stredoškolákov. 1. séria 100% Hoci vzájomné vzťahy nie sú tak detailne prepracované ako v DA, herci ako kolektív fungujú výborne. Seriál je prudko návykový :) Rušivý je častý zbytočný strih. 2. séria 70% Časté opakovanie námetov z 1. série spôsobilo, že je to trochu nuda, ale noví žiaci sú fajn. Najzaujímavejšie sú paradoxne diely s protagonistami minulého ročníka, ktoré osvetľujú ich osudy po skončení školy. 3. séria 40% Obsahový úpadok je na prvý pohľad zjavný. Dialógy afektované, dabing neznesiteľný, protagonisti sú mi ľahostajní. Ich vzájomné vzťahy sú infantilné. Nezachránila to ani Riki z H20, just add water. Naopak, ona je najotravnejšia.

Málokedy sa podarí v seriáli pre mládež tak detailne vykresliť povahy a motivácie postáv. V prepletenci vzťahov hodnom juhoamerickej telenovely, ktorý sa mi napodiv ani po 50. dieloch neopozeral, sú vyslovované pravdy o živote tak prirodzene, že žasnem. Myslel som si, že seriál o balete ma nemôže dlhodobo baviť, ale tanec je tu síce dejovo nosná, ale predsa len pomocná barlička. Už teraz viem, že mi Dance academy bude po skončení veľmi chýbať.

Len za 1. sériu.