Dead Set

Chvíľami to strácalo dych, ale na tú minutáž. Skoro dokonalosť. (17.02.2017)

Nakoľko mi záleží na rovnoprávnosti všetkých živých tvorov, alebo v tomto prípade aspoň všetkých tých, ktoré známky života vykazujú, pri každom filme s výskytom zombies ma zakaždým do krajnosti vyvádza z miery skutočnosť, že tí chudáci sa nemôžu pohybovať rovnakou rýchlosťou ako zdravá časť obyvateľstva. Miesto toho ich tvorcovia všetkých tých dnešných Mŕtvych chodcov a Chodiacich mŕtvol zakaždým nechajú iba poskakovať na mieste ako postrelené srnky, čo ich predsa musí bezpochyby značne limitovať a to nielen pri zháňaní potravy. Kým ostatní majú k dispozícii všemožné dopravné prostriedky od bicyklov po nákladné autá a v najhoršom prípade im stačí jednoducho pridať do kroku, aby sa z ich dosahu hravo vzdialili, zombies sú dlhodobo a systematicky znevýhodňovanou komunitou, ktorá pri cestovaní z bodu A do bodu B v každom filmovom diele disponuje výhradne pešobusom a obvykle sú odkázaní výhradne na milosť osudu, ktorý im nejaké to nedobrovoľné občerstvenie z času na čas pošle rovno do cesty. Tentokrát však autori prekvapivo ukázali charakter a vybavili ich rýchlosťou, za akú by sa nehanbil ani Forrest Gump po dvoch dekách kokaínu, čo som zvyšku postáv a hlavne účastníkom reality show prial od samého začiatku, keďže genetická premena mala u väčšiny z nich priaznivý dopad na ich intelektuálnu i výzorovú stránku. Tempo deja mi nápadne pripomínalo moje počínanie na priemernej párty, čo voľne preložené znamená, že začína hneď na sto percent a intenzitu postupne zvyšuje, pravdou síce je, že tomuto žánru sa zvyknem vyhýbať na vzdialenosť dvoch a pol galaxie, ak by som však mal vybrať jednu výnimku, určite by to bol práve tento nadpriemerne originálny kúsok. (06.05.2020)