MaxBodycount

Peďáci z Hollywoodu pracujú tentokrát na čínsku objednávku /šekel nesmrdí/ a súkajú do diváka sen o Veľkej Ázii v priamočiarom a milom animáku, ktorého poddtitulom mohlo byť heslo "Taiwan vráť sa domov". Klenot moderných psy-ops po ktorom by sa Mongolsko malo mať na pozore. Moment filmového blaha: Dlhoprsté bambíno.

Nada Show pre zoomerské publikum je damage control pokusom zobrať vietor z plachiet desivo presnému NPC meme a zatiaľčo neverím korporátnej snahe zobudiť konzumných čuráčikov riadených "Govern me harder, daddy" algoritmom, som presvedčený o tom, že aj bez filozofických presahov sa jedná o kúzelný a zábavný film od ktorého by sa mohol Spielberg naučiť, ako sa vyvarovať chladnej, gýčovitej preplácanosti pochovávajúcej Ready Player One. Dôkazom nech je potom fakt, že napriek fantastickému vizuálu a počítaniu videoherných a filmových odkazov je centrálnym pilierom tohto dielka sympatický výkon Ryana Reynoldsa v úlohe cannon fodderu s nadobudnutým vedomím. Moment filmového blaha: Záverečné stretnutie s Buddym, zastavovanie na červenej v GTA.

A.I. známa v mäsoverze ako Denis Villeneuve si znova mýli kino s galériou, mieriac primárne na diváka predstierajúceho trojciferné IQ, ktorému nevadí glaciálny film z vyprahnutej planéty prepchatý androidnými hereckými výkonmi a neadekvátnou Zimmerovou hudbou. Skutoční labužníci sa tak, aspoň do ďalšej časti môžu radovať z Lynchovej verzie, zlyhania ktoré však má, aj keď zvrátenú, ale stále dušu. Moment filmového blaha: Vyberte si vlastný obraz.

Miesto ektoplazmy nachrachlenej do tváre milovaného originálu verziou pre moletky z roku 2016 sa tentokrát dočkáme skutočného medzigeneračného kríženia lúčov, ktoré síce vďaka prehnanej starostlivosti o diváka - pamätníka mierne trpí povinným čakaním na "viete koho", šarm rezultujúci zo zrážky Goonies, ghostbustingu a skvelého obsadenia /McKenna Grace a Logan Kim sú úžasní/ však zo seba strasie iba v cringe momentoch nanútených woke kultúrou /potitulková scéna/. Moment filmového blaha: Mckenna Grace a jej vtipy Vs. Gozer, "viete kto" sa vracia.

Prítomnosť Nicolasa Cagea skresávajúceho rozpočet tohto daňového úniku o 5 mil. neprekvapí, prítomnosť Tonyho Jaa alebo Franka Grilla už áno, nakoľko obaja posledne menovaní majú na viac než bezzubé prihrávanie vykastrovanému hlavnému hrdinovi a každá ďalší výplatný šek je pre Jiu Jitsu klincom do rakvy vystlanej scenárom od daňového poradcu so slabosťou pre Predátora, otrasným strihom, otrasnými bojovými scénami a vlastne otrasným všetkým. Budúcemu Tarantinovi s chuťou vzdať "poctu" tomuto dielu jeho vykradnutím dopredu odkazujem: Si kokot. Moment filmového blaha:  Keď pod paľbou kameramanovej invencie udržíte obsah svojho žalúdka na uzde.

Paródia zúfalá natoľko, že si v snahe vytĺcť späť budget uzurpovaný kráľovnami zruinovaných erekcií požičiava meno originálu, ktorý bez štipky lásky satirizuje. Moment filmového blaha: Seriózne ?

V dobe vzniku neškodné ukončenie zmrzlinovej trilógie prinášajúce krízu stredného veku do dediny prekliatych dnes nadobúda vizionárske rozmery, keď nechá bona fide trolla zachrániť svet pred progresívnymi emzákmi civilizačným rozpadom, nevedomky tak vzývajúc manifest Theodora Kaczynskeho. Forma opierajúca sa o skvelé obsadenie hlavných aj vedľajších úloh /zahosťuje si ďalší Bond/ tentokrát ustúpila obsahu, čo umožnilo inak mierne neduživému finále série žánrových cvičení vystreliť medzi hviezdy paranoidnej fikcie /The Truman Show, Dark City, Matrix, etfc./. Tomuto filmu chýba iba tričko s Pepem a Kekistanskou vlajkou. Moment filmového blaha: pokrok naservírovaný NPCéčkam elitami s modrou krvou.

Oshiiho adaptácia hravo prekonáva svoju ilustrovanú predlohu ponúkajúc pokus o strávenie tém načrtnutých v dielach P.K.Dicka a W.Gibsona, aby následný regurgitát ponechala na rozbor mutantom Wachovskím v príkladnej ukážke techno-kultúrneho ping pongu medzi východom a západom a zatiaľčo technická stránka aj napriek vynikajúcemu, takmer Blade Runnerovskému umeleckému poňatiu neutají prejavy starnutia, myšlienky v nej zaobalené sú stále aktuálnejšie. Podobne ako Akira /1988/, ani GitS sa nezbaví slabín akými sú prehnané filozofovanie a zahľadenosť do seba, pokračovanie z roku 2004 však dokazuje, že v tomto prípade the bug is the feature. Moment filmového blaha: Motoko aktivuje termo-optickú kamufláž ...

Hľa ! Beyond Thunderdome trilógie o jedzitých zdechlíkoch - najmenej podarené dieťa, ktoré sa nechce podobať na klaustrofobicky splatterfestových súrodencov a volí cestu Yankeeho z S-Martu na dvore Lorda Arthura, zaznamenávajúc tak historicky prvý moment, kedy sa Evil Dead stáva filmom pre zaručenú pohodu v rodinnom kruhu.  Moment filmového blaha: Finále z Planéty opíc.

Ultimátna homoromanca s nepredpokladateľným príbehom zeleného agenta FBI, ktorého prípad zavedie od surfingu cez skoky z lietadla až po vykradnutie banky v sprievode adrenalínových brachov a ľúbeznej buchty je perfektnou ukážkou fungujúcej hereckej chémie medzi predstaviteľmi hlavných postáv balansujúcich na hrane zložitého chlapského vzťahu ako vystrihnutého z A Better Tomorrow. Reeves aj Swayze sú vo svojich úlohách výborný napriek scenáru potvrdzujúcemu buď existenciu Boha, alebo jednoduchosť autora a predznamenávajú nielen Mannov Heat, ale v Bodhiho kecoch aj celú mentalitu deväťdesiatych rokov obhajujúcu sebanaplnenie a osobnú slobodu, ktorej milovníci zabúdajú na záver filmu, jasne ukazujúci, že paraziti živiaci svoj degenerovaný životný štýl zločinom by mali odkráčať do rozbúreného oceánu. Do riti ... koniec prestávky, bežím k pásu, zatiaľ čus. Moment filmového blaha: Bodhiho posledná jazda.