MaxBodycount

Čína šarmantne infiltruje Commiewood oknom pootvoreným popularitou ázijskej kinematografie a vysiela ambasádorov epickej choreografie prerozprávať národnú legendu o Opičom Kráľovi v gweilo friendly móde reprezentovanom nepriznaným bratom Edwarda Nortona. Rachitického ťulpasa našťastie doplňuje smotánka kung fu filmu, ktorá si, možno aj kvôli veku, šetrí to najlepšie pre posledný veľký film, stále však zvláda doručiť niekoľko dychberúcich scén a to dokonca v dvojúlohách. Sellersovi sa tu síce na päty nešliape, JCVD by však musel svoj Dvojitý úder aspoň zdesaťnásobiť. Moment filmového blaha: Úvodné titulky, J vs J v chráme.

Milučká čínska agitka ktorá krehkou rovnováhou medzi yin /obsadenie vedľajších postáv, podarené vtípky, dobrý strih/ a yang /patetické odbočky, prehnaná dĺžka/ dokázala nasmerovať tento "once a decade" update Karate Kid aspoň medzi guilty pleasure snímky. Neočakávane pozoruhodná však je nenápadná scéna z trhu obsahujúca ignorované varovanie ohľadne stravovacích návykov potvrdzujúca čudný pocit, že čínskemu disentu sa podarilo uplatiť scenáristu a umiestniť niekoľko podprahoviek. Moment filmového blaha: Chanovo pasívne kung - fu v jeho jedinej, o to bizarnejšej bojovej scéne vo filme.

Pokiaľ nemáte chuť riskovať lobotomizujúcu jazdu filmografiou najobľúbenejšej pedowoodskej veľryby, tíško súhlaste s tvrdením, že je ťažké spomenúť si na film, ktorým mohla preplávať s hrdo vztýčenými plutvami. Potreba premrhať jej aký- taký talent vtípkami pri ktorých sa aj fekálny humor zgrcia totiž degraduje aj tento minimálne námetom zaujímavý bijáčik na náborové video japonskej veľrybárskej flotily a tohto dojmu určite nikoho nezbaví ani sliz Bateman v úlohe planktónu. Moment filmového blaha: Spievanie v aute.

Wannabe komediálne prepracovanie Fincherovej Hry /alebo epizód Twilight Zone/ mieri svojou úrovňou na obyvateľov trailer parkov, ktorí možno nedocenia skvelé obsadenie vedľajších úloh, ale vyškerený Jack Nicholson v štandardnom autopilot móde ich zaručene poteší. Rovnako ako butylka vidláckej samohonky a steaky z aligátora.

Obraz života na kolesách tak ako ho spopularizovali smradľaví hipíci, alebo vyprázdnení youtube mileniáli naráža na realitu v momente, keď máte pred sebou cieľ ako sezónna brigáda v Amazone, pretože cena slobody sa stále vyrubuje v dolároch za barel. Odvrátená strana americany dostáva v Nomadland takmer dokumentárnu formu, ktorá nedovolí žiadne filmové úniky, všetko je in your face, jediné momenty úľavy prinášajú zábery majestátnej krajiny navôkol a malá ukážka funkčnej, milujúcej rodiny ako záložného riešenia. Takéto poňatie však pôsobí pomerne chladne aj napriek emotívnej náloži obsiahnutej v témach straty a hľadania svojho nového miesta na svete. Výsledku by sa tskrátka zišlo viac filmu a menej dokumentu. Moment fimového blaha: Keď si uvedomíte, že Frances McDormand už neexistuje. Zostáva len Fern.

Spoluobčania, ktorí by mali radšej tíško a nebadane trpieť v ústraní dostali v Moste do ... prehodnotený návrat do detstva stráveného striedavo vo vlastnej hlave a na konci päste alfa spolužiaka, čo je asi tak všetko čo vám zostáva, keď na sebe nosíte Hutchersonov zamračený ksicht večného panica. Prežúvanie Del Torovho neamerického outputu však nedosahuje ani chabého kúzla originálu a v predpokladateľnom citovom vydieraní zbytočne kopíruje smrť detskej postavy. Momentom filmového blaha a čiastočnou spásou filmu je potom prirodzený herecký talent Bailee Madison v úlohe malej sestry May Belle, ktorá pripomenie Drew Barrymoore v E.T. a prepožičiava tak šarm Mostu, ktorý je lepšie spáliť skôr, ako ním prejdete.

Scenárista Williamson si požičiava z Lesterovho Class of 1999 /natočeného v roku, do ktorého sa datuje aj pôvod scenára k Faculty/ a spolu s Rodriguezom napĺňa časovú kapsulu esenciálnymi deväťdesiatkovými klišé od stredoškolského kastového systému, cez dobovo coolový soundtrack až po obsadenie Cley DuVall ako podivínky čítajúcej ...ehmmm...Heinleina. Predpoklady stať sa klasikou však aj vďaka záveru, do ktorého zablúdil Navigátor z Duny zostávajú nenaplnené, pretože, akokoľvek zábavná, Fakulta je stále iba rehashom Bodysnatchers filmov pre generáciu tupých retardov. Moment filmového blaha: T-1000 si užíva zápas.

Chrchloidné katamari pôvodne vypestované v armádnych skúmavkách sa vygrcané vesmírom vracia na matičku Zem terorizovať stereotypné Malomestské Vidlákovo, USA v čvachtavom Russellovom remaku klasiky z roku 1958. Podobne ako Carpenterovej Veci, aj Blobíkovi pristane osemdesiatkový trikový upgrade, na rozdiel od spomínaného filmu sa však neberie príliš vážne a s vražedným apetítom sa prežiera nahromadeným zoznamom béčkových klišé k solídnemu bodycountu. Aj varovne zdvihnutý prst určený armáde a náboženským fanatikom je viac gestom alebo sequelovou poistkou, ako podnetom k zamysleniu, čo je však pre tento chytrý a zábavný love letter žánru iba plusom. Moment filmového blaha: Všetko s Blobíkom.

Keď si Em Džej na tajňáša zahosťoval v remaku epizódy seriálového Batmana, producenti zvetrili šancu útoku na detský trh a výsledných štyridsať minút obalili videami blednúceho majstra v snahe predstaviť ho aj predškolskému publiku. Tento zámer vychádza tvorcom, aspoň po umeleckej stránke perfektne; logika prepájajúca /skvelé/ videoklipy s infantilným takmer príbehom oslovuje primárne diváka adresovaného Mášou a medveďom, tí čo sa už vedia samostatne vypišať majú utrum. Moment filmového blaha: Michael sa mení na robota.

Carnahan sa ani nejebal s licenciou a ako vehikel pre neherecký šarm Franka Grilla opráskol Hotline Miami. Nejasné motivácie zľahka načrtnutých ale slušne zahraných vedľajších charakterov /Watts, Gibson/ odštartujú pokus/omyl grind vrcholiaci v záverečnom speedrune, prerušovaný len interakciou s viac, alebo menej dôležitými NPC a You Died load screenom. Premisa opakujúceho sa dňa láka k prirovnaniu s filmami ako Groundhog Day, alebo Edge of Tomorrow, nad týmito však Boss Level vyhráva odzbrojujúcou úprimnosťou, s ktorou dokáže akceptovať a zároveň čo najviac využiť svoj nízky videoherný pôvod. Z akčnej oddychovky sa tak stáva malá udalosť s vysokým replay faktorom, v duchu vykradnutej predlohy potom dúfam v pokračovanie s podtitulom "Quest for Stolen Sweetroll". Moment filmového blaha: Keď to všetko začne zapadať a keď pochopíte, že Boss Level neznamená boss level.