MaxBodycount

Rozkošné malé kinečko o tom, ako to dopadá, keď dva plody vnútrorodinnej lásky z Buranova, USA so zdielaným IQ 85 zatúžia po juniorskom male bondingu a vôni dobrodružstva. Vyšperkovaný malebnými exteriérmi a vychrtlým Slaninom v úlohe lokálneho lawmakera so slušným bočákom sa ukradnutý Cop Car rúti od prázdninového dobrodružstva cez sériu facepalmov generovanú blbosťou hlavných hrdinov až k dramatickému záveru, tentokrát obstarenému blbosťou dospelých s mršinou fascinovaného diváka pevne priviazanou o zadný nárazník. Nenápadný žánrový poklad. Moment filmového blaha: Záverečná nočná jazda.

Black Santa zo susedstva vymenil Mountfield za Uber a opäť zasahuje aby tu viac, tu menej nápadne robil svet lepším miestom pre život či už spájaním dlho rozdelených súrodencov, alebo elimináciou voľný trh vyznávajúcich vládnych zamestnancov. Druhá časť pomerne podarenej uzemnenejšej variácie na Johna Wicka síce postráda moment prekvapenia a vďaka zbytočným výchovným odbočkám pôsobí trošku nesústredene, avšak podobne ako Reevesov spektákel získava body postupným doplňovaním skladačky zabijáckeho ekosystému. Podľa očakávaní sa teda nekoná žiadny filmový zázrak, stále je tu však dosť na slušnú zábavu a prípadnému pokračovaniu sa netreba brániť. Moment filmového blaha: Záverečná sychravá vyvražďovačka a následné posedenie pred oknom.

Film ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou poznamenal minimálne jednu generáciu čs.cinefilov to v našom prostredí dokázal kvalitou a nielen vďaka obmedzeným možnostiam dobových kín a dabingu ktorý prechčí originál - nadčasová rozprávka s budúcim D.A.R.Y.L.om je spracovaním časti knihy M. Endeho a pracuje s jednoduchou premisou čitateľa ako aktívneho účastníka deja - záchrany Ríše Fantázie - aby podčiarkla tému neuchopiteľných potrieb moderného človeka. Výsledkom je jedinečný kúsok plný toho, na čo sám spieva ódy - fantázie - schopný definovať detstvo alebo na chvíľu zastaviť dospelosť, taký malý krásny dar pánov Petersena, Doldingera, Morodera a Limahla popkultúrnym análom ... Moment filmového blaha: Všetko.

Bah EXCLAMATION 'Bah' is used in writing to represent a noise that people make in order to express contempt, disappointment, or annoyance. Bah, bah, bah ... ak vás baví dívať sa na osemdesiatkovú videohru, keď svet tam vonku s Jeffom Bridgesom vyzerá oveľa lepšie a vyhovárať sa na nostalgiu, prehliadli ste, že tento film nebol dobrý už v dobe svojho vzniku. Preplácaná historka začínajúca priemyselno špionážnou linkou a kradnutím autorských práv sa premiestňuje do virtuálneho sveta plného antropomorfných programov, ktoré v závere zvrhnú totalitárny režim Hlavného Ovládacieho Programu a aj v striedmych 96 minútach sa poháňaná silou vlastného digi - linga stále nekonečne vlečie. Velebená triková technika na chvíľu poteší, neskôr transformuje do tolerovateľnej zadnej projekcie a je žiaľ hlavným ťahákom, aj betónovou čižmou ťahajúcou sľubný a v zásade sympatický film ku dnu. Viac lásky než tento kúsok si zaslúži aj Halloween 3. Moment filmového blaha: znepokojujúci záber kancelárskeho open space budúcnosti, Dillinger za stolom.

Darabont sa možno chcel týmto snímkom vymaniť spod tieňa najlepšieho obrábateľa Kingových predlôh, ale ponúka len takého Hitlera medzi filmami - vybral si totiž boj na mnohých frontoch a jeho dielo tak trpí nesústredenosťou a stráca potrebný ťah na bránu. Zabalené v príbehu o strate pamäti ktorý Carreyho tlačí do opakovania role Trumana Burbanka sú divákovi servírované zamyslenia nad dopadom druhej svetovej vojny na malé zapadákovy, pedowoodske hony na čarodejnice, silou a obetavosťou jednotlivca alebo nad kúzlom filmu vrcholiace vo vyslovene debilnej scéne zo súdu a je ohromným šťastím, že túto nesúrodú zmes drží ako tak pohromade jedinečný filmatizmus v podaní kameramana Tattersalla nechávajúceho svoju optiku plávať v prenádhernom prostredí americkej diery 50-tych rokov. Na neskrotenej ploche 152 minút, akokoľvek dokorenené výborným obsadením, filmovými narážkami /pripomenieme si napr. Masku/ a bonusom v podobe Bruca Campbella je síce toto dielo miernym sklamaním, zároveň však pastvou pre oči a nečakaným darčekom pre pozorného diváka. Moment filmového blaha: Čakanie na nevyhnuteľné odhalenie starostu ako kriváka ...ktoré nepríde.

Zastavenie Rutgerovi Hauerovi niekde v nočnej, daždivej prdeli má pre mladého Howella a komparzných nešťastníkov nepekné následky vo filme, ktorý sa popravou logiky dostal do roviny nočnej mory orámovanej deliacou čiarou na rozpálenom asfalte a pusto-krásnou krajinou naokolo aby prísne strestal narušiteľov drsnej homoromance medzi hlavnými postavami - policajti sem mohli pribehnúť rovno z Terminátora a J.J Leigh skončí ešte horšie. Výsledný upotený sen je potom temným thrillerovým vyvrcholením osemdesiatkovej jednoduchosti, kde na nezabudnuteľné dielo stačí kvalitný herecký výkon, skvelá hudba, pár neobvyklých nápadov a fascinujúca práca so zvukom /zápalka o spätné zrkadlo na pumpe a beh v kaluži benzínu/, čím sa nie náhodou opäť vraciame o dva roky dozadu ku Cameronovmu takmer nezničiteľnému plecháčovi. Nie každé coming of an age je o priateľoch, akých už nikdy nebudete mať, alebo ?

Na Nolanovom treťom príspevku k Batmanovskej legende je už jasne badať faldičky - dva a pol hodinová stopáž je pomerne zdrvujúcim nákladom a filmu chýba nielen šialená gradácia predchádzajúcej časti ale aj charizmatický chrapúň, ktorý by ju obstaral - Bane je skrátka tupý búchač a nemá ani šajnu o tom, ako s gráciou nechať zmiznúť pero. Na plné "vychutnanie" Povstania bolo treba počkať - doba ho dobieha až dnes, keď momenty v ktorých "oslobodení" občania Gothamu s nadšením spolupracujú na vlastnej záhube a podriaďujú sa kontrole a diktátu sily, ktorej zámery nemajú ani najmenšiu šancu pochopiť rezonujú v real-time záberoch z amerických ulíc a katapultujú tak Nolana do pozície emocionálne vyprahlého jasnovidca.

Lethal Weapon 4 je také milé stretnutie so starými známymi po nejakom tom čase - henten má väčší pupek, tamtomu ubúdajú vlasy, ale ináč, po druhom pive tie isté reči a spomienky na zlaté časy, skrátka čas beží a zaužívaná formulka funguje: akčná sekvencia na úvod, kecy, kecy, bitka, kecy, kecy, Rogerov dom horí, kecy, kecy, naháňačka, ešte kecy a finále. Hej a ďalšie kecy, pretože terazky sme rodina. Akcia je aj tentokrát perfektná ale ťažko spasí prešľapy ako obsadenie Chrisa Rocka a charakterovú vyžmýkanosť Lea. Táto zbraň skrátka strieľa na istotu a na jej konci s pocitom starnutia po novom okrem Rogera nezápasí iba Riggs, ale aj divák a tak sa smajlíkovi z terča v jednotke úsmev pomaly sťahuje do grimasy. Moment filmového blaha: Návšteva zubára.

Filmové spracovania videohier nemajú na ružiach ustlané už od momentu keď anglán stvárnil talianskeho údržbára. JCVD tiež nepomohol, Uwe Boll je Uwe Boll a tak sa čakalo až na Paula W. S. Andersona, ktorý síce nepriniesol kvalitu, dokázal však aspoň vykešovať. Je smutné, že tento stav platí aj naďalej a Max Payne nie je výnimkou z pravidla - vizuálne úchvatný film, pripomínajúci napr. Sin City akoby zabudol, že spracováva akčnú hru ktorá spopularizovala Bullet Time a miesto toho sa topí v nekoherentnom fantasy noire spolu s hercami čo viac pózujú ako hrajú. Sklamanie nútiace fanúšikov oprášiť herný disk s prvým Maxom. Moment filmového blaha: Vzdušné zábery zasneženého mesta.

"Trust's a tough thing to come by these days" Potom čo kiná okupoval rozkošný malý kvetinár stratený v americkej suburbii bol asi málokto pripravený na Carpenterov paranoidný zasnežený nášup, čo sa prejavilo na komerčnom aj kritickom prijatí majstrovho pièce de résistance. Rok 1982 bol skrátka rokom tupých hláv vyžadujúcich cukrkandl s jasným a šťastným koncom o čom sa presvedčil aj Ridley Scott so svojim Blade Runnerom a trvalo nejakú dobu, kým sa publikum i kritici rozhľadeli natoľko aby uznali kvalitu oboch snímkov . Druhý pokus o sfilmovanie poviedky Johna W. Campbella Jr. je aj vďaka dobovým trikovým možnostiam /a Bottinovym schopnostiam/ vernejším spracovaním pôvodného materiálu, ozdobený Morriconeho soundtrackom, skvelým Russellom v hlavnej úlohe a hlavne režisérovou jedinečnou víziou sa naviac stáva zamyslením nad stratou identity a dôvery nielen v individuálnom, ale aj celospoločenskom merítku a pokračuje tak v Carpenterovej kritike Land of the Free jasne badateľnej v predchádzajúcom Úteku z New Yorku. K naprostej dokonalosti chýba iba hypotetická možnosť vidieť Vec znova po prvý raz. Moment filmového blaha: Príchod nórskej výpravy prenasledujúcej nakazeného psa.