MaxBodycount

Carpenterov cynický masterpiece môže byť zrážaný ktoroukoľvek zo slabín, na aké si práve spomeniete /slabí herci, sám majster v nie príliš presvedčivej forme etc./, aby sa hneď postavil a odpálkoval Vás či už stále viac aktuálnym námetom, naivnou detskou dementnosťou s ktorou si autor zinscenuje wrestlerský mač či občasnou hláškou náhradného Kurta Russella. Myšlienka, že sme iba zneužívanou súčasťou obludária nie je originálna, jej prevedenie však áno a rezultujúci kyslý úsmev nad stavom amerického sna v ére trickle down economics je grimasou plnou trpkého sklamania. Nebyť toho, že Nada je klasický westernový tulák-individualista, obvinil by som Carpentera z komunizmu, koniec koncov, komúny sú vo filme prominentné, záver však patrí jednotlivcom ochotným odkráčať to svoje až do trpkého konca ak to zaručí ďalší deň pre ľudstvo a jeho možnosť slobodne páchať blbosti . Asi najviac politický majstrov film v poslednej sústavne naberá na dôležitosti, podobne ako iné kúsky, stal sa súčasťou memesféry a je zrelý na objavenie, alebo znovuobjavenie. A vážne si k tomu nezabudnite dať žuvačku ... .

Pokus o presmerovanie Halloweenu do každoročnej série nesúvisiacich príbehov inšpirovaných titulným sviatkom síce ukázal, že Halloween = M. Myers a nasral väčšinu fandov predchádzajúcich dielov, zároveň dal ale možnosť vzniknúť jednému z definitívnych štykov amerického osemdesiatkového béčka. Smrteľne vážne sa tváriaca story v sebe mieša prvky okultizmu a techno-thrilleru a aj keď je na scenári až bolestivo jasné, že jeho tvorba neprebiehala ideálne, autorom sa stále podarilo navodiť atmosféru takmer psychedelickej ujebanosti, a tak napriek nepríliš zručnej réžii treba tento kus vidieť aspoň raz za dva roky, aby ste znovu uverili,  čo sa dalo v šialených osemdesiatkach predávať ako Halloween. Samostatnou kapitolou je soundtrack majstrov Carpentera a Howartha plný nervóznych synťákov, doteraz patriaci medzi mojich osobných favoritov. Ak je to aj viac spôsobené drbnutou nostalgiou ako objektívnymi kvalitami, štverka mi na Season of the Witch sedí ...

Remake DARYLA a Starmana podľa priania náboženského kultu, ktorý v potrebe reformovať svoje učenie do podoby oh-so-trendy komiksovej origin story toto milé dielko zacvakal. Farské peniaze zo zvončeka tentokrát zaplatili skvelých majstrov vo vrhaní pohľadmi, čo je fajn, páč pohľadmi sa v nie príliš ukecanom scenári vrhá hojne, ale tentokrát to skrátka aj dobre vyzerá. Ďalej sa mi osobne veľmi páčila investícia do Davida Winga, jeho hudba je pôsobivá a dohnala ma k nutnosti splašiť si OST. Zápletka je klasika sama, dostaňte mierne autistického mysteriózneho chlapca z bodu A do bodu B a pozorujte, čo sa pri tom stane. Informácie sú zámerne predkladané pomaly a v ich dávkovaní je badateľná snaha oddaľovať rozuzlenie, čo je mimo iné príčinou toho, že pomerne priamočiary film si dáva načas a nakysol do takmer dvoch hodín a to je skrátka priveľa. Nevraviac o tom, že pointa je tak nejak nemastná-neslaná a znalec žánru ju mal uhádnutú pol hodinu po úvodnom titulku ... V zásade fajn film mierne pripomínajúci takmer klasiky 80. rokov s drobnými nedostatkami, ktoré by nemali kaziť záverečný dojem .