MaxBodycount

Úchvatná, ale úchvatná kokotina, ktorú snáď musela zacvakať Scientologická cirkev aby ich Metatron Tom na jej konci odišiel do púšte ako stelesnenie boha. Väčší selfservice si nasekal už len prasiak Favreau v Chef ...

Tento film som vrelo doporučoval svojej drahej, ktorá oslizlého Tomíka skrátka nemusí. Na jeho konci musela aj ona uznať, že dielko, ktoré si dovolí Cruisa toľkokrát zabiť skrátka nemôže byť úplná sračka.

...ešte stále sa neviem striasť dojmu, že som bol ojebaný rumunskými producentmi, ktorí schrastili bubák na kombinovanú gážu pre pánov Banderasa a Kinsgleyho a rozhodli sa pekne po cigánsky pomilovať Die Hard do análu a kričať pri tom : " Takto to robíme u nás v Transylvánii, pán Wick ! ". Všetko v poriadku, gentlemani, ale nabudúce to chce režiséra, ktorý vie ošéfovať akciu a strihača, ktorý prípadné chyby zachráni a nie umocní, ako je prípadom tohto snímku : Duo debilov, ktoré uvedené obstaráva v Security nezvláda ani bitku jeden na jedného spracovať tak, aby divák tušil, kto koho máruje, o úvodnej atmoprestrelke v daždi ani nehovoriac. Tohto filmu je skrátka škoda, k dispozícii mal krásny setpiece / ten nočný prázdny obchoďák si zaslúži viac /, slušné obsadenie a pár pekných nápadov/scén ale vo výsledku je to iba milované retardované dieťa vášho dlho nevideného kamoša, pohladkať po hlave a zabudnúť...

Nič nekričí "Japonsko !!!" tak mocne ako riadny tentacle porn nášup. Kedže toho sa tu však nedočkáme, vezmeme zadobro aj mixom femcyborg akcie, postapokalyptickej dystópie, videohernej štylizácie a džubnutého športu. Osobne som sa bál, že športová línia preváži a ja budem znudene čučať na Rollerball Mk.3, ale pán Waltz so svojím Bloodborne pozadím a imidžom podobné obavy zahnal, takže som sa mohol kochať bojovou akrobaciou megaokatej cyberbabule postupne odhaľujúcej tajomstvo svojho pôvodu a chuť čokolády. Rodriguezove filmy mám pomerne rád : Pán vyzerá, ako by sa pri ich tvorbe fantasticky bavil, vie si vypiplať akčné scény a neberie sa smrteľne vážne. Toto všetko znova dokázal aj týmto kúskom. Nejedná sa o masterpiece, ale zvládnuté remeslo, ktoré okrem dvoch hodín slušnej zábavy na ženskú časť obecenstva vychrachlí aj dôležité životné posolstvo: Nikdy nerandite s debilom ktorý sa nechá zabiť dvakrát !

Podobne ako Carpenterovo mega béčko Ghosts of Mars, aj Running Man mi musel prejsť sústavou nadvakrát, aby som plne docenil jeho kvality. Príbeh, pôvodne z pera Kingovho alter ega R. Bachmana svojim pozadím v skorumpovanej proto reality show pozoruhodne rezonuje aj dnešnej dobe ohýbania skutočnosti, ale miesto zbytočného mozgovania slúži iba ako svojho času unikátne pozadie pre Arnieho hrdinské skutky. Ten sa tentokrát v úlohe krivo obvineného soldáta ocitá spolu s kumpánmi v pozícii lovnej zveri pre fantasticky ustrelených hrdinov spomínanej reality show. Dostávame tak X-tú variantu na The Most Dangerous Game ozvláštnenú posunom k akčnému sci-fi, náznakom kritiky médií a samozrejme kopou svalov s rozkošným prízvukom a ľúbeznými hláškami />He split/, ktorej zdatne sekunduje Dawsonom fantasticky stvárnený kýbel slizu Killian. Napriek tomu, že sa asi neubránite dojmu raz už videného, Running Man si nielenže dokáže udržať vysoký faktor zábavy, ale miestami aj príjemne prekvapí. Trvalo mi to síce 202 minút, ale tupučko som sa zaľúbil ...

Doteraz nechápem ako takýto meta spektákel uťahujúci si z pravidiel žánru a koniec koncov aj sám zo seba prepadol, zatiaľčo Cliffhanger, dnes právom zabudnutý, sa stal resuscitátorom kariéry talianskeho žrebca. Na rozdiel od Harlinovho nízkookysličeného dobrodružstva sa Last Action Hero neberie príliš vážne a je vtipnou a uvoľnenou jazdou zručne kontrolovanou majstrom filmovej akcie McTiernanom a zdá sa, že Arnold si svoju rolu a z nej prameniace vtípky a narážky taktiež užíva. K tomu prihoďte cameo vstupy od polozabudnutých hviezd a hviezdičiek /jedna z mála vecí, ktorá pomohla filmu zostarnúť a.k.a. viete kto je Jim Belushi ? / , fantastického grammar naziho Charlesa Dancea, kvantá explózií a scénáristického požmurkávania a dostávate neodolateľne eskapistický film, ktorý aj po viac ako dvadsiatich rokoch pobaví a poteší.

Carpenterov príspevok k detským predstaveniam lokálneho kina v nedeľu o desiatej je mierne zvráskavenou /efekty/, stále však osviežujúcou poctou bohom filmárskej ujebanosti. Čokoľvek sa tu vydáva za zápletku, slúži autorovi scenára iba na to, aby s nadšením caparta obdivujúceho svoj najnovší objav z nosa nafliakal cez seba nejaké to kung-fu šachorenie, východnú mystiku, démonov a pivný humor neodolateľného Kurta R., teda presne to, čo som v cca. 12. roku života od kvalitnej kinematografie vyžadoval . Tak, tak, jebať umenie ...

Boha jeho, kerý cecek dovolil tomuto monštru natiahnuť sa na dve hodiny ? Na kieho keketa je tam vôbec prvá polhodina, to aby som si mohol pošušňávať na Harbourovom uslintanom šarme ktorý nezamaskuje ani tona prostetík na jeho xichte ? Kerý schizofrenik prepisoval scenár, aby bolo možné pôsobivé scény schopné konkurovať takmer čomukoľvek, čo vo svojich dvoch filmoch predviedol Del Torro kombinovať s goreom vhodným pre čistý horor ? Niekde v tých dvoch hodinách je ukrytý film, ktorému by som s čistým svedomím napratal tak štverku, ale táto verzia to nebude.

Lobotomizovaná oslava filmatizmu vystavaná na vzore Votrelcov, kde miesto Newt dostanete Johna C. Reillyho dáva priestor nielen fanúšikom jebnutučkých príbehov a úchvatnej akcie, ale aj mudrlantom s prešpekulovaným svetonázorom a potrebou vidieť v každom kuse celuloidu výpoveď o stave spoločnosti. V tomto prípade dávam prednosť akcii, pretože v porovnaní s Kongom mlátiacim praveko vyzerajúceho paznechta lodnou skrutkou na reťazi je kritika amerického imperializmu treťoradá nepodstatná chobocina. Obsadenie je sympatické, herci hercujú, kamera maľuje a hudba hrá /príde aj na klasickú scénu s vrtuľníkmi a r´n´r/, to všetko je však iba krovím pre hlavnú hviezdu programu a jeho malý ekosystém, do ktorého je tentokrát dej zasadený. Ako už úvodné slovo traktátu predznamenalo, toto je dokonalý vypínač mozgu, ktorý si zalúži všetku lásku čo po ňom môžte vrhnúť...

Millerov Pre pár galónov naviac je spolu s Útekom z New Yorku svätý grál postapokalyptických bijákov, sladká spomienka z dôb VHS detstva a vrcholný kandidát na titul "Takto ich dnes už nerobia" . Max, šialený ako ktokoľvek, kto sa vyberie odnikiaľ nikam, len aby bol stále v pohybe vo svete, ktorý od prvej časti znateľne zdegeneroval tentokrát nie práve nezištne pomáha bande wannabe palivových magnátov v úteku pred potomkami motogangov ktorí ešte stále nehybridizovali svoje V8 a útulná rafinéria niekde v srdci austrálskej prdele by im bodla aj za cenu nemalých obetí...a ja fúkam 5. 5 za naháňačky, počas ktorých miesto plešiek s nachrómovanými ciferníkmi vrieskajúcich "Witness Me", končia pod kolesami kamiónov dedičia punkového módneho impéria Vivienne Westwoodovej. 5 za totálne surreálny svet v ktorom sa Maxovými kamošmi stanú vynálezca s výzorom a správaním plodu incestnej lásky a chlapec predstavujúci návrat k primitivizmu zbavený daru reči, zato vybavený oceľovým bumerangom. 5 za oponentov, medzi ktorými by sa Jason Vorhees cítil ako kráľ školského plesu. 5 za to, že spoluinšpiroval masové vykrádanie talianskymi nízkorozpočtármi, ktorý nám počas tu viac, tu menej čestného lámania zubov na pôvodnom materiále dovolili užívať si "more of the same" do zblbnutia. 5 za masívny kultúrny vplyv naprieč umeleckými odvetviami. 5 za kúzlo, ktoré ani Fury Road nevráti ...