MaxBodycount

Obrýlený mix skvelého filmatizmu, konšpiračných teórií a mestských mýtov síce mieri na fanúšikov podivností ako Donnie Darko, ale kolotočárska vzduchovka mu nedovolí trafiť viac ako Southland Tales. Škoda.

Ležala tam - rozsekaná na kusy - nápis Hollywood ako pozadie. Mord dekády. Vykuchaná, stále krásna.  "Boyos" si pochutnajú - Spacey, Crowe, Pearce - možno prípad ich životov. Povýšenie - raketová rýchlovečka - kariéra prakticky za rohom. Len to nedosrať. Nervózny tik - vrah = umelec.  Mysli ! Kde si to už videl ? Znásilnené puzzle, chýbajúce dieliky. Možno na to ideš zle. Predpokladáš zámer, čo ak žiadny nebol ? Umenie v smrti ako náhoda. Hľadaj rutinéra.  Iba mu stála v ceste. Nič osobné. Bola prebujnelá, pýtala si to. Odkazujú Helgeland aj Hanson. Requiescat In Pace, Ellroyova predloha.

Nebuďme pesimisti a poďme sa spolu tešiť z faktu, že brutálne re-imaginovaná filmová verzia sa v procese kastrácie Kingovho opusu zbavila majstrovho samožerstva /moment filmového blaha/. Škoda však, že spolu s guľami autori odstránili aj to, čo robilo knižnú predlohu zaujímavou a zatiaľčo jej fanúšikov sklamali, neznalých touto vypitvanou celuloidovou mršinou takisto nepresvedčili. Priemerná fantasy s príjemným obsadením totiž veľmi nerozumne počíta s aspoň minimálnou znalosťou pištoľníckeho univerza a 95 minút jej ani zďaleka nestačí na viac, ako náčrty konceptov pre Dark Towerverse centrálnych, čím jednoznačne dokazuje naprostú nevhodnosť zvoleného formátu a bohužiaľ stráca identitu keď tápa medzi adaptáciou a samostatným dielom. Ak by bol tento film človekom, hľadali by ste za ušami veľavravné stopy masky ... Druhý moment filmového blaha: Zvuk Rolandových revolverov.

Molasar masakruje Hawkins v štvrtej sérii masovo preceňovaného fenoménu systematicky opakujúceho chyby minulosti, keď stráca diváka vo viac, alebo menej zaujímavých epizódkach vynútených labyrintom dejových liniek a z času na čas dovolí prekrásnej osemdesiatkovej tapete, aby sa odlepila a odhalila kalkulujúci repetefest, ktorý je vystrelený do guilty pleasure vesmíru hlavne vďaka niekoľkým sympatickým postavám a ich predstaviteľom, alebo stále návykovou a zábavnou "Hádaj, kde sme kradli" hrou /o.i. herný Resident Evil, Conan the Barbarian, Halloween, The Keep/. Moment filmového blaha: Paul Reiser. Moment naprostej hrôzy: Byerovci, kedykoľvek, kdekoľvek.

Zem v Mingovom hľadáčiku, prebiehajúce katastrofy na obrazovke a čudlíkový panel plný deštruktívnych možností - vnútorný edgelord plesá ešte pred úvodnými titulami majsterkusu, rozdeľujúceho divákov na tých, ktorí presne vedia "kerá bije", kochajúc sa naivne gýčovitou štylizáciou a tupých jebulínov blúzniacich o toporných hereckých výkonoch, smiešnych efektoch a legendárnej hudbe, neschopných doceniť skvelú výtlemovú jazdu z ktorej prýšti láska k pokleslej zábave rokov dávno minulých každým pórom a jej hlavný hrdina nosí svoje meno na tričku. Akýkoľvek vesmírny Ming, ktorý by nás chcel podobných debílkov zbaviť má aj moje "Hail". Moment filmového blaha: Americký futbal na dvore cisára Minga.

Neopakovateľne šarmantný "Rowdy" Piper v úlohe buranského postapokalyptického bujaka bojuje spolu s neustále potupovanou Sandahl Bergman a slušnými maskami s nástrahami béčkového filmatizmu ako napr. dementný scenár a nie práve schopný režisér, pričom sa im darí navigovať tak Frogtown medzi bona fide kultové kusy VHS éry. Moment filmového blaha: Rowdy Roddy Piper

Asi potrebujete byť pojebaný životom a prežutý veľkomestom, aby ste si konečne všimli, že váš mekáč nevyzerá ako ten z reklamy. A to je to najneškodnejšie zistenie, ktoré v rôznych epizódkach z atomizácie amerického sna na poslednej ceste "domov" učiní Michael Douglas v jednej so svojich životných úloh. V jeho tieni sa však nestratí ani Robert Duvall ako emaskulovaný detektív pred dôchodkom s opačnou životnou trajektóriou, než náš "hrdina", s ktorým ho však mnohé spája, dochucujúci túto nadčasovú sondu do "postal" fenoménu. A ak aj konkrétne momenty tohto dielka zostarnú menej nežne, spomienka na civilizačný mäsomlyn bude ceriť zuby neustále. Moment filmového blaha: D-FENS, prcek a raketomet.

Keď som sa pred pár rokmi prebral z niekoľkodňovej kalby v hospe v Dolných Orešanoch, našiel som neďaleko odparkovaný traktor s pluhom. Sprevádzaný popŕdajúcim zvukom agrárneho dela a vôňou zeminy som zoral polku chotára, kukurica-nekukurica. Až policajný psychológ mi vysvetlil, že trpím nejakou tou krízou a moja rodina ma potrebuje doma v Kľačanoch. Skočil som mu na to a presídlil sa na novú adresu v Leopoldove. Už som bol nejaký čas doma a ako sa tak s Mery a malým Dolárom dívame na telku, nájdeme tutok tento film, kocháme sa krízou megaprachtých nabobov a po tituloch mi Dolár vraví: "Oj, tata, šak tá puča je jak ty". Bývam opäť v Leopoldove. Je tu fajn a mám sólo izbu. Dali mi aj fixku a tak môžem písať po stenách. "Nemám prachy na to, aby som krízoval na Južnom póle",  píšem dokola. Vraj som to opakoval, keď ma našli potom, ako som Dolárovi vyhodil sánku. Moment filmového blaha:  Útočisko u susedy.

Harlinova reklama na Emiráty ktorou sa preháňa Pierce Brosnan niekde uprostred metamorfózy z Karla Gotta na Arnieho je žiaľ pretiahnutá do celovečernej dĺžky tím najošúchanejším z jebnutučkých príbehov a nezasluhuje si ani druhú vetu recenzie. Moment filmového blaha: Vypnúť zvukovú stopu a ujebať Kájovu bestofku na plné vždy, keď sa objaví Brosnan.

Filmový maznáčik jebulínkov ohadzujúcich sa starými klišé o úpadku spoločnosti na ktorom nevedomky /?/ aktívne participujú neprináša nič, čo by už nebolo povedané napr. vo Wag the Dog /kniha bola lepšia, burani/, alebo Divnoláskovi a je v podstate iba updatom, pozoruhodným hlavne dobou a okolnosťami vzniku, definujúcimi jeho momentálny kontext. Prípadnú kvalitu tak najlepšie preverí až čas, ktorý možno konečne zahojí bibinká NPC-éčiek sponzorujúcich cibetkovú kávu pre milované čivavy megalomanských tvorcov budúcnosti natoľko, aby si uvedomili, že Don´t Look Up sa nesmeje s nami, ale na nás. Moment filmového blaha: Fandiť celý film kométe.