tron

Zvláštny horor. Pristupoval som k nemu ostražito a pravdupovediac ktovieako sa mi doňho nechcelo. No zaujalo ma, že o ňom na svojom Facebooku v marci 2021 pozitívne písal britský hororový spisovateľ Adam Nevill (Rituál), tak som sa odhodlal a pozrel som si ho. Najskôr mi to pripadalo nie zlé, ale priemerné. No s pribúdajúcimi minútami to prekvapivo dostávalo pazúry a tesáky... a začalo ich to drsne používať. Scéna v pôrodnici je niečo, čo by v hollywoodskom horore zrejme nikdy nemohlo byť, ale rovnako brutálna je i scéna s bazénom. Herci boli dobrí (niektorí viac než to, Tobin Bell tu dokonca vyzerá ako Mads Mikkelsen!) a veľmi veľa robí prostredie moderného, ale zároveň stále mystického a poverčivého Mexika, kde sa bije nová doba s drogovými kartelmi a prastarými strašidelnými poverami. Scenár obsahuje viacero sympatických zvratov, ktoré som nečakal a niektoré z nich by cirkev zrejme vyhodnotila ako značne znepokojujúce a poburujúce. Priznávam, že tie 4* si to možno tak úplne stopercentne nezaslúži, ale na druhej strane by bolo podľa mňa nefér dať tomu 3* (a menej).

Zaujalo ma, že tento španielsko-francúzsky horor na svojom Facebooku odporúčal výborný britský spisovateľ Adam Nevill a keďže jeho Rituál sa mi páčil (kniha, aj film), tak som si ho pozrel. A musím dodať, že je to fakt výborná vec. Možno nie nejako extrémne originálna, ale ozaj dobre natočená, tempo je príjemne pomalé, je čas na vyrozprávanie ako príbehu, tak na postavy, ich charakteristiku, vzťahy medzi nimi a podobne. Mal som z toho veľmi pozitívny dojem, ktorý ešte vylepšili strašidelné scény a miestami prekvapivo skvelý vizuál, podporený dobovou atmosférou (dej sa odohráva v 70. rokoch v Madride).

„Tak čo ty v tých okuliaroch, pohni si.“ Pravdupovediac, mňa vôbec neprekvapuje, že to natočil Eli Roth (Hostel). Pohodový rodinný film plný znesiteľných trikov a najmä príjemnej atmosféry, parádnej výpravy (dom) a sympatických hercov v čele s Jackom Blackom, pričom tentokrát mi sadla aj mnou osobne inak nie príliš vyhľadávaná Cate Blanchett. Scenár ma každopádne v druhej polovici skôr nebavil, než bavil a najmä to bolo vo finále možno už až príliš pretrikované (ale satanské dyne boli fajn – „Nebojte sa, majú mäkké zuby, nemôžu nám ublížiť.“). Palec hore za basketbalovú scénu.

Vzhľadom na báječnosť prvých dvoch dielov katastrofálne sklamanie v podobe finále. Tretí diel síce ako-tak ešte OK, ale predsa len sa jedná o zjavný pokles kvality oproti prvému a druhému. Štvrtý budete tolerovať s tým, že je to určite len nádych pred veľkým finále... ktoré sa ale nekoná! V poslednej epizóde sa rieši všetko možné, len nie (mdlá) linka s Pellegriniovcami. Po piatej časti pravdupovediac na druhú sériu ani nemám chuť, pretože som si myslel, že motív náhrdelníka sa uzavrie v prvej a v druhej dostaneme niečo úplne iné. Namiesto toho to vinou mizerného finále vyzerá tak, že nás tvorcovia mienia s náhrdelníkom otravovať aj celú druhú sériu, čomu úprimne nerozumiem. Urobili by lepšie, ak by bol každý diel o inom podfuku. Takto sa z toho pokúsili spraviť moderného Grófa Monte Christo (najlepšieho príbehu o pomste, aký kedy vznikol), ale skoro vôbec im to nevyšlo. 3* za až extrémne sympatického Omara Sy, za rozumnú minutáž (žiadny diel nepresahuje 50 minút), francúzsku výpravu/atmosféru, pekne spracovaný vzťah rozvedených manželov a za scenár, ktorý sa v prvej polovici tvári tak rafinovane, že vás poľahky presvedčí o tom, že nie je nič jednoduchšie, ako ukradnúť miliónovú vec z Louvru (čo je samozrejme totálna blbosť).

Solídny hororový kraťas o jednej noci v tichej nemocnici, kedy dievčatko so zalepenými očami dostane návštevu. Atmosférické a nepríjemné, ale inak skôr priemer, ktorému kožu (oči...) zachraňuje skromná 2-minutová stopáž.

Slušný hororový kraťas s divnou zápletkou, ktorá ale v konečnom efekte celkom funguje a hoci už som videl oveľa desivejšie hororové kraťase, ani tento nebol na zahodenie.

Pôvodne som chcel napísať „som milo prekvapený, že to bola menšia blbosť, než som čakal“... ale ono to vlastne bola plus mínus presne taká veľká blbosť, ako som čakal. Je tomu podriadené všetko, od obrovských (ale prekvapivo dobrých) trikov cez pomerne epickú výpravu a prepálené (ale zábavné) akčné scény, až po kasting v čele s tradične znesiteľnou a akceptovateľnou Millou Jovovich a v podpornej úlohe s Ronom Perlmanom (s najúchvatnejším účesom od osemdesiateho prvého, teda od Boja o oheň). A keď si vyčerpane poviete, že vás tu už nič nemôže prekvapiť, príde „mačka“. Tam už sme sa ocitli až kdesi medzi Ostrovom Dr. Moreaua (!) a Princeznou Fantaghiro (!!). Okrem toho sa tu hojne vykráda ešte Hviezdna brána (film) a Tremors.

„Pretože čo je smútok, ak nie trvalá láska?“ Originálne neznamená lepšie. Niekedy to proste znamená iba originálne. Nápad, že jedna z najmocnejších (svojím spôsobom...) bytostí marveláckeho univerza sa po sérii extrémne vyhrotených situácii zblázni a vytvorí si vlastnú realitu s absurdnými pravidlami, odtrhnutú do okolitého sveta, je geniálny. Bohužiaľ, s týmto sa scenáristi plne uspokojili a nikam ďalej tému neposunuli. Prvé (sitkomové) epizódy sú ako z nočnej mory. Závidím každému, koho rozosmiali (ale zároveň tomu úprimne nechápem). U nás v domácnosti pri ich pozeraní panovalo hrobové ticho ako pri pozeraní mrazivého psychotrileru; manželka sa decentne zasmiala v priemere raz za epizódu, ja som sa raz za epizódu jemne pousmial. Najlepšie na týchto častiach sú (pár sekúnd trvajúce) zlovestné momenty, kedy cez pomyslenú harmonickú dokonalosť Wandiho sveta začnú preblikávať indície naznačujúce, že niečo nie je v poriadku. Zlomový je štvrtý diel, kedy sa ukáže skutočná pravda (ktorú však samozrejme tušil každý správny fanúšik marveloviek). Nanešťastie, následne seriál opäť upadá do letargie a nezaujímavosti, len občas oživenej scénami z reálneho sveta. Ani tie však nie sú vinou priemerných postáv úžasné. Najviac ma potešili detaily súvisiace s filmovými marvelovkami, ale bolo ich málo.

Tešil som sa na niečo, ale dostal som niečo úplne iné. To by samozrejme nevadilo, ak by som dostal dobrý film. Ohľadom toho mám ale isté (a priznávam, nie malé) pochybnosti. Celé je to vyložene priemerné. Herci sa snažia... ale že by mi niektorý z nich utkvel v pamäti sa vážne nedá povedať. Lesná výprava s domom uprostred nie je na zahodenie... ale už som videl stonásobne lepšie výpravy. Kým mnohým iným sa nepredvídateľnosť scenára páčila, mňa skôr vyrušovala. Neviem, čo si o tom mám myslieť. Proste ma to nebavilo.

"Klasický“ stalkerovský psychotriler (aj keď toto de facto nebol stalker, všakže?), ktorý na solídne žánrové 3* vyťahuje sympatická hrdinka, ukážkovo zmagorený ústredný magor (Marc Menchaca v tom istom roku bodoval ako „posadnutý“ policajt Jack v kingovke Outsider), viaceré napínavé scény, Anthony Heald v menšej úlohe a atraktívne prostredie husto zalesneného opusteného územia, kde nikto nepočuje váš krik. Slabinou snímky je scenár plný neskutočne predvídateľných klišé, vo finále (ktoré nie je zlé, ale proste už vás to celé tak nejak nebaví a radi by ste to konečne mali za sebou), haprujúcej logike v správaní postáv a všadeprítomný a všetko tušiaci záporák (fascinuje ma, ako v podobných trileroch prenasleduje obeť v lese, tá sa mu schová za strom a on náhodou z celého rozľahlého lesa zastane náhodou práve pár metrov od jej úkrytu, začne sa jej vyhrážať a keď mu neodpovedá, tak proste odíde, wtf?).