tron

Keď sa v roku 1982 stal megatrhákom Spielbergov E.T. – Mimozemšťan, okamžite sa vyrojila záplava pohrobkov t.j. rodinných fantasy dobrodružstiev o skupinke detí na americkom predmestí bezstarostných 80. rokov, kde dospelí nie sú prítomní, nakoľko sú akoby nonstop v robote a deti si tak cez letné prázdniny žijú svojím vlastným spôsobom života. V roku 1984 prišli Gremlins, 1986 Noc husej kože, 1990 To, 1986 Pri mne stoj!, 1987 Záhrobné komando, 1986 Watchers... Len v roku 1985 sa na trhu objavila záplava podobne ladených záležitostí: okrem vlkolačej Striebornej guľky (s mladučkým Coreym Haimom) a Donnerových The Goonies (s Coreym Feldmanom, Seanom Astinom a Joshom Brolinom) to boli i Bádatelia Joea Danteho s Riverom Phoenixom a Ethanom Hawkeom. Herci fajn a atmosféra s výpravou super, ale mimozemsko-vojenská zápletka ma nebavila, miestami ma až otravovala a poviem na rovinu, že finále s „maskami“ ma vyložene nebavilo. S veľmi prižmúrenými očami 3*

Na Šogun si pamätám z detstva len matne, ako ho rodičia v 90. rokoch pozerali. Mne v spomienkach nijak výrazne neutkvel, takže buď mi ho zakázali pozerať (čomu by som sa nečudoval, na svoju dobu bol drsný), alebo ma nezaujal (v tom čase som vďaka videokazetám a satelitu paradoxne videl oveľa brutálnejšie veci á la Maniac Cop 2 alebo Kanibalov od Deodata). V roku 2021 som si povedal, že by mohol byť dobrý nápad skúsiť si ho pozrieť v kompletnej verzii v dospelom veku... a nakoniec to naozaj bol celkom dobrý nápad. Najviac tomu dáva jednak charizmatický Richard Chamberlain (na scény „tanec“ a „blázon“ tak skoro nezabudnem, fakt do toho išiel naplno) a jednak pútavá japonská poetika so zvláštnymi, ale zaujímavými pravidlami. Najviac ma na Šogune bavili práve tieto pokojné, civilné a „normálne“ momenty, v ktorých sa hlavný hrdina zžíval s cudzou krajinou. Bohužiaľ, po sľubnej prvej polovici sa seriál preklopí do druhej, kde už akosi niet čas na vzťahy a navyše skoro každá epizóda začne disponovať takmer až celovečernou minutážou, čo ma značným spôsobom nudilo a poviem úprimne, že ale dve tri časti pred koncom som to už celé fakt chcel mať za sebou.

Záleží na vás, čo budete čakať. Ak nové Sedem (alebo seriál Mindhunter), zostanete sklamaní. Ak pomalú krimi s dvoma silnými, napriek tomu odlišnými osobnosťami na strane zákona, mohli by ste si túto rozvážnu jazdu v rámci možností užiť. Denzel Washington a Rami Malek medzi sebou nemajú závratnú megachémiu, ale je fajn, že ani jeden z nich nehrá kreténa, ale dospelého chlapa, ktorý vie spolupracovať, ak to pomôže vyriešiť prípad. Jared Leto zahral „Charlesa Mansona“ (a jemu podobných choromyseľných zmrdov) presvedčivo. Všetci traja sú dobrí, ale o oscarovom uhrančivom koncerte by som fakt nehovoril. Scenár je v mnohých okamihoch realistický (pri vyšetrovaní naozaj záleží na vyložených detailoch, ktoré bežný laik prehliadne a naozaj sú v práci policajta veci, ktoré mu nedajú spávať, najmä samozrejme staré, nedoriešené prípady). O to viac zamrzí finálna 20-minútovka, ktorá je jedným slovom neuveriteľná. Všetko od nastúpenia do auta (to fakt urobil?!) je ako z iného filmu. Chýbal takýto kúsok, aby som sa chytal za hlavu. Ale „nebojte sa“, už predtým sa vyskytne pár obdivuhodných momentov, kedy sa profesionáli správajú natoľko fušersky, že v podstate doslova až maria (!) vyšetrovanie. Občas ma rušil strih; zdalo sa mi, že zmizlo pár scén, ktoré neboli pre dej kľúčové, ale ich vystrihnutím tvorcovia príbeh pripravili o jeho vnútornú štruktúru, logiku, nadväznosť. Našťastie, posledné minúty ma potešili, lebo sa opäť vrátili k takým tým policajným drobnostiam, ktoré majú základ v praxi. Ak viem, kto je páchateľ, ale nemám na to usvedčujúce dôkazy, mám morálne právo vziať spravodlivosť do vlastných rúk? Určite nie. Ale... Ak ju vezmem, dokážem s tým žiť? To všetko sú pozoruhodné, temné veci, preto je škoda, že sa nimi snímka nezaoberala viac do hĺbky. Rozuzlenie starého Washingtonovho prípadu mi pripadalo zbytočné.

Snežný úvod mi vyrazil dych. Nič som od toho nečakal a možno i preto ma úvodná 20-minútovka rozsekala na malé kusy. Následne sa dej obrátil iným smerom a do atraktívneho mrazivého prostredia sa bohužiaľ už nedostal, ale vďaka sympatickému hrdinovi a scenáru (ktorý je čiastočnou kópiou môjho zbožňovaného amerického Kruhu – ničnetušiaca a voči nadprirodzeným veciam nedôverčivá osoba postupne čoraz hlbšie preniká do desivej urban legend, ktorá zabíja tínedžerov) držala snímka napriek tomu moju pozornosť. Nanešťastie, kdesi v strede začala dosť rapídnym spôsobom nudiť a hoci sa to následne predsa len rozbehlo, už to nebolo ono (nezachránila to ani nepríjemná scéna v lese). Po skvelom začiatku ma monštruózna (na horor) dĺžka (137 minút!) skôr nadchýnala, než odrádzala. Škoda, mohol to byť jeden z najlepších hororov roka.

O Wildling je najlepšie nič nevedieť. Ja som nevedel ani len to, že v ňom hrá (a produkuje ho) Liv Tyler, takže som celý čas rozmýšľal, odkiaľ tú herečku poznám (fakt), takže prvú hodinu som sa nechal unášať dejom, ktorý nie je geniálny, ale ak neviete, koľká bije, tak ste príjemne napnutí a netušíte, o čo ide. Plus si k tomu treba pripočítať fajn kasting (Brad Dourif alebo veľmi zvláštna – myslené pozitívne – Bel Powley) a prostredie zaspatého mestečka, kde každý pozná každého, uprostred hlbokých amerických lesov, ktoré je stovky kilometrov vzdialené od najbližšieho rušného veľkomesta, kde nikto nepozná nikoho. Po 60. minútach sa začne hrať s otvorenými kartami a hoci som si myslel, že to následne bude nuda, práve čas pred finále (a samotné finále) ma presvedčili o tom, aby som, síce s prižmúrenými očami, ale predsa, prihodil štvrtú hviezdu. Hrozne sa mi totiž páčila atmosféra smútku a dezilúzie, ale aj to, že možno ešte i dnes sú na tejto planéte miesta, na ktorých sú lesy a hory také rozľahlé, že je stále možné, aby v nich do dnešných dní prežívalo... niečo. SPOILER Akurát som nerozumel Dourifovým myšlienkovým pochodom: najskôr ju miluje a vychováva ju od bábätka po puberťáčku, potom ju chce zabiť, ale nedokáže to a tak radšej zabije sám seba (ehm), ale prežije to (...) a následne ju zase ide zabiť, ale predtým jej chce z brucha vyrezať dieťa (!) a pre zmenu sa starať o to. SPOILER

Pre mňa super dokument, ale divák narodený dajme tomu po roku 2000 ho asi alebo nepochopí (resp. ho absolútne nebude zaujímať), alebo si bude klopať prstom po čele (prípadne si pozrie len prvé dve minúty a potom ho vypne). Ja som bol v 90. rokoch puberťák a všetkým tým som si prešiel. Pirátske kazety s otrasným obrazom (kedy ste často nevedeli, na čo sa pozeráte) a úžasne príšerným dabingom jedného muža (výnimočne ženy), kedy autori často neovládali angličtinu (!), prípadne v pozadí zneli zvuky z kuchyne, kde manželka varila nedeľný obed (!!). Nasledoval nesmierne gigantický boom videopožičovní a napokon prišiel nevyhnutný, trochu trpký, ale logický koniec jedného neuveriteľného obdobia. Dozviete sa plno chuťoviek, zaujímavostí, pikošiek a zákulisných detailov a páčilo sa mi, že sa dokument pozerá (síce len okrajovo, ale aspoň niečo) aj na odvrátenejšiu stránku toho (peniaze, prípadne k téme sa okrem iných vyjadruje aj bývalý kriminalista).

„Potrebuje nové spomienky.“ Poctivý film s prekvapivo malým (vzhľadom na účasť Hanksa a najmä Greengrassa) množstvom epických panoramatických záberov (o akcii nehovoriac). Napriek tomu funguje. Ale je dosť dlhý, miestami azda až zdĺhavý. Hoci sú niektoré scény silné a super, mnohé ďalšie sú ako keby skôr do počtu a bez života. Spolu to dokopy síce ladí, je to proste road movie, na ktorej sa hrdinovia dostávajú do rôznych špecifických situácií a zažívajú rôzne príhody, takže sa nedá povedať, že niektorá z nich sem vyložene nepatrí. Ale proste som sa občas nudil. Čo je viac? Zbraň, alebo príbeh?

Tento horor je v našich končinách známy pod kurióznym názvom Dětská hra 4: Syndrom Pinocchia. Okrem toho, že je kuriózny, je hlavne zákerný, pretože vyvoláva dojem, že ide o plnohodnotnú súčasť slávnej chuckyovskej série. Vznikol v roku 1996, kedy už sme mali dávno za sebou prvé tri diely. V skutočnosti sa volá Pinocchio´s Revenge, takže po detskej hre nie je v origináli ani zmienka (podobné zavádzajúce klamstvá bohužiaľ nie sú v našich končinách žiadnou výnimkou, viď. napr. prípad Kanibalov 2). Situáciu v tomto prípade ešte mohutnejšie zamotáva fakt, že to síce s Chuckym nemá absolútne nič spoločné, ale i tu ide o zabíjanie dospelých bábkou. Alebo nie bábkou? Podobne, ako v (prvej) Detskej hre, aj tu sa pracuje s neistotou ohľadom vraha. Avšak kým v (prvej, nevraviac o ostatných) Detskej hre sa nakoniec ukázalo, že vrahom je (samozrejme) legendárny Chucky, tu je situácia prekvapivo komplikovanejšia. Nie je to žiadna pecka, ale celkom ma to bavilo. V 90. rokoch to mohlo byť poriadne béčko, ale s odstupom desaťročí sa na to pozerá celkom fajn a nechýba tomu deväťdesiatková atmosféra amerických predmestí.

Prvé diely sérií Kruh a Nenávisť (resp. Ringu a Ju-On) patria k tomu najdesivejšiemu, čo som v živote videl, ale s pribúdajúcimi dielmi to začalo byť občas dobré, občas zlé, ale už nikdy nie vynikajúce. Crossover je napokon, v rámci možností, prekvapivo dobrý. Rozhodne by som nevravel o žánrovom zázraku, ale čakal som béčko a nakoniec je to celkom fajn. Hlavne scény s Kayako, chlapcom a kocúrom sú tradične veľmi nepríjemné.

„Chodil som na kurz HTML.“ Som nepríjemne zaskočený z toho, že zo žánrovej udalosti, na ktorú sa (svojím spôsobom) čakalo desaťročia, sa stal televízny dvojhodinový seriálový pilot. Herci boli dobrí, ale nemali čo hrať, prípadne ich postavy boli extrémne klišé (len som si v duchu znudene odškrtával problémy, radosti a starosti, ktorými museli prejsť). Občas ma šokovalo, aké detinské to je (sci-fi svet boháčov ukrytý pred očami bežnej verejnosti musel stáť koľko... bilión pambiliónov?). Potom to získalo drajv, ale pomerne rýchlo ho zase stratilo. Prvé dve Godzilly sa mi celkom páčili a Kong: Ostrov lebiek vnímam ako pecku. Avšak toto je najslabší prírastok do série. Chýbal mi nabúchanejší soundtrack. Akčné scény sú veľké, vynaliezavé, dynamické, prehľadné. Bavili ma. Naopak nebavil ma scenár, ktorý je rovnakou mierou absolútne priemerný a zároveň šialený (o čo tam vlastne išlo, prečo sa všetky tie veci diali?).