tron

„Vždy tak čudne zazerá?“ – Zvykneš si.“ Áno, Captain America bol spočiatku neskutočne naivný a neznesiteľný patriot. O tom z historického hľadiska nemožno pochybovať. Ostatne, má to už v prezývke. Postupne sa ale vyvinul. Zmenil sa. Smer, akým sa vybrali tvorcovia tohto seriálu, vôbec nie je zlý. Naopak, dokonca je najlepší. Špionážny, neprehľadný a komplikovaný vojenský svet, kde je politická situácia nesmierne krehká, spoza každého druhého rohu vykúka pološialený extrémista (ktorý si samozrejme vždy nájde dostatok dôvodov pre odpálenie bomby uprostred námestia plného nevinných ľudí), zradca sa môže vykľuť z vášho najsilnejšieho spojenca a naopak nejeden raz nájdete priateľa vo svojom úhlavnom sokovi. Politicky nestabilný svet praje zrade a nečakaným zvratom, kde panuje neistota, pričom aj činy uznávaných superhrdinov, ak sa na ne zahľadíte z iného uhla, môžu zrazu šokujúco pôsobiť ako činy absolútneho násilia, z ktorých sa obete (alebo potomkovia obetí) spamätávajú celé životy. K tomu si pripočítajte manipuláciu verejnosti, či už prostredníctvom médií alebo inak a máte zamiesené na niečo, čo vo svete Captaina Americu perfektne funguje. Seriál je v tomto super. Bohužiaľ, scenáre nie sú žiadny zázrak, cameá na mňa pôsobili samoúčelne a akcia bola slušná (triky tiež), ale na nejaký enormný zázrak by som to nevidel (napriek tomu, že sa tvorcovia v akcii zjavne inšpirovali jednou z najlepších filmových marveloviek, druhým Captainom, ale nakoniec nevydalo). Mackie a Stan medzi sebou síce nemajú až takú dynamickú chémiu, ako zrejme všetci (vrátane ich, tvorcov a fanúšikov) čakali. Každý si ide to svoje a príliš nevníma, že má vedľa seba kolegu. Prekvapivo to ale nijako zvlášť nevadí a ich spoločné scény sú napriek tomu celkom zábavné. A hoci scenáre fakt nie sú žiadna pecka (ale vcelku sa mi pozdávala pehavá záporáčka, ktorej motiváciám sa dalo veriť), príjemne drzo búrali očakávania fanúšikov. Viď. počet kandidátov na Captaina alebo nečakaný spôsob, akým bolo narábané so Zemom (ktorého si mimochodom sympaťák Daniel Brühl dosť podstatným spôsobom užíva) od ktorého každý čakal, že automaticky zasadne na post záporáka a nakoniec to s ním bolo inak. Avšak nestačí to a po dobrom rozjazde to (napriek nízkemu počtu epizód a napriek ich rozumnej minutáži okolo 45 – 57 minút) stratilo drajv. Predposledná časť bola vyložene o hubu. A nakoniec som bol rád, že to skončilo.

Dám 4* a nehanbím sa za to! No dobre, trochu áno, lebo toto má k vyložene výbornému hororu pomerne ďaleko. Hlavne scenáru dali zabrať šialene nelogické koniny. Prečo nevypli mobil? Prečo mu vôbec šerif volal späť? Prečo si musel vyťahovať klinec? Mohol predsa skackať, nie? Prečo si nevšimla, že mal špinavé nohy? Veď stále iba ležal, mal ich mať čisté. A tiež by som povedal, že človek, ktorý zistí, že sa nechtiac stal kanibalom, by to prežíval trocha ťažšie a nie ako keby sa práve dozvedel, že mu banka minulý týždeň poslala novú bankomatovú kartu a ona stále neprišla. Podobných chujovín by sa našlo viac, ale Omari Hardwick je (napriek svojim limitom) sympaťák, Loretta Devine mrazivá, má to takú skvelú dusnú woodoo (hoodoo?) atmosféru a mix Misery a Kľúču je atraktívny (oba spomenuté filmy zbožňujem), že nedokážem dať iba 3*. Temné noci, dažďové obdobie, ponuré rituály, staré obrady a plno zlovestného zla ukrývajúceho sa pod maskou na prvý pohľad slušných a usmievaných konzervatívnych kresťanov. Produkcia: herec Morris Chestnut (Anakonda 2, Tiesňová linka).

Neviem. Aj ma to trochu mrzí, ale proste ma to nechytilo. Po hereckej stránke fajn, atmosféra tiež, aj výprava. Vcelku zaujímavý, jemne realistický (ale nie vyložene hororový) pohľad na slávnu rozprávku. Ako mnohé rozprávky, aj táto je vlastne, keď sa nad tým zamyslíte, riadne krvavá, brutálna a drsná, ale neuvedomujeme si to, pretože to od detstva máme zavedené ako neškodnú rozprávku... pritom nič nie je ďalej od pravdy. Ale ak máte radi realistickejšie (ale nie vyložene hororové) rozprávky (napr. Snehulienku so Sigourney Weaver), pozrite si to.

Zaujímavá dráma o spisovateľke s psychickými problémami. Veľa (najviac?) tomu pochopiteľne dáva najmä Elisabeth Moss, ktorá sa nebojí ísť na dreň. Ono celkovo je to dosť silný film... hoci určite nie pre každého. Pomalé, záludné, ale nie zlé. Ak ale budete čakať, že to bude o literárnej tvorbe Shirley Jackson (autorka v rámci hororového žánru zásadného, ale dnes už predsa len dosť zostarnutého hororu Dům na kopci), budete sklamaní, ono je to skôr o spisovateľstve obecne, ale keď nad tým teraz tak premýšľam, tak vlastne to príliš nie je ani o ňom, ale skôr o vzťahoch jednej divnej štvorky. Toto by som si vedel predstaviť najlepšie tak o polnoci pozerať, vtedy by asi najmohutnejšie vyniklo príjemne pomalé tempo. Produkcia: Martin Scorsese.

Napriek robustnej dvojhodinovej dĺžke (ktorá nemá konca kraja napriek slušnému, hoci krátkemu, akčnému finále) pôsobí scenár strašne skratkovito a zároveň epicky a pritom zmätene, čo je fakt zvláštny paradox. Laikovi, ktorý nie je expert na Vidocqua (čo v našich končinách nie je skoro nikto), nebudú jasné ani len základné veci, napr. prečo celý Paríž o hrdinovi hovorí ako o žijúcej legende, za čo sa Vidocq vlastne chce (a komu) pomstiť (toto je vážne čudné, lebo miestami to pôsobí dojmom, že by to chcelo byť novým Grófom Monte Christo) a načo tu je Olga Kurylenko (a jej orientálny sluha). Napriek nude a sklamaniu nemôžem dať len 2* kvôli peknej atmosfére, výprave starého Paríža a solídnemu Vincentovi Casselovi, ktorého mám rád už od Purpurových riek (a ktorý tu vyzerá ako Wolverine).

Vôbec som nevedel, čo od toho čakať, ale s pribúdajúcimi minútami som bol čoraz spokojnejší. Nič netušiaca hlavná hrdinka, nič netušiaci divák, dvojica divných chlapov, obrovský dom uprostred zasneženej pustiny a k tomu drsný prológ varujúci nás, že sa nehrá o fazuľky. Slušný osemdesiatkový triler, ktorého hlavnou devízou je práve solídna mrazivá atmosféra, slušní herci a scenár pracujúci s rapídnymi odhaleniami. Akonáhle sú ale všetky karty na stole, začína príbeh nudiť, keďže tvorcovia nedokázali odhadnúť správnu dĺžku a s minutážou to jemne prestrelili. Nápad s rybičkami pekný (hoci jeho finálne použitie od istého bodu značne očakávateľné), ale za to, že ich dali do pohára od vína, by si tvorcovia zaslúžili popraviť. Dosť ma prekvapilo viacero kurióznych detailov – jednak to, že tento uchádzajúci, ale televíznym dojmom pôsobiaci skromný triler natočil režisér ambicióznych látok Malý veľký muž a Bonnie a Clyde, prípadne to, že prvú zápornú rolu stvárnil Roddy McDowall (Cézar resp. Cornelius zo série Planéta opíc) a druhú Čech Jan Rubeš. Remake filmu z roku 1945 resp. nová adaptácia literárnej predlohy od Anthonyho Gilberta.

„Pomsta je dvojsečná zbraň.“ Na béčkarskú seagalovku slušné. Prvá polovica Sily úderu obsahuje prekvapivo malé množstvo akcie, ale druhá je v podstate nonstop akčnou scénou, hoc nie bohvieako vydarenou. Potešia vsuvky, ktoré možno na prvý pohľad nevyzerajú dobre (Seagalov kamoš vyzerá ako tatko troch dcér, ktorý sa v nedeľu ráno zle zobudil a ako bonus zistil, že manželka zabudla kúpiť mäso na obed), ale sú realistické a Seagal sa vďaka nim zrejme niky nestane prezidentom USA (zabitie ženy).

„Kto hovorí, že som dobrý doktor?“ Typické deväťdesiatkové (lovecraftovské) béčko, ktoré mi v dobe svojho vzniku uniklo (a vôbec mi to nevadilo), ale možno s o to väčšou chuťou som si k nemu po pár desaťročiach sadal. Rutger Hauer je tu slušný, ostatní idú (neprekvapivo) do béčka v čele s divným Royom Dupuisom alias s chvíľkovou hviezdičkou daného desaťročia (najmä vďaka seriálovej Brutálnej Nikite). Vidno, že rozpočet bol riadne... skromný... ale zase poctivé masky sú niekedy viac, ako CGI, takže ma celkom potešila druhá polovica, kedy sa od náznakov začne plynulo prechádzať k akcii.

Mám rád folk horory a aj ich odnož, v ktorej prevažne americkí alebo britskí turisti zavítajú do exotickej cudzej krajiny, kde sú konfrontovaní s čudnými miestnymi zvykmi a stanú sa obeťami tunajších záhadných rituálov, ktorých pointu keď pochopia, zvykne bývať spravidla už pekelne neskoro (Seventh Moon, Ghost House, Teraz sa nepozeraj). Death of Me síce nemá nijako extrémne objavný scenár, ale všetko odsýpa ako má, ústredný párik je vcelku sympatický a svoje pochopiteľne robí najmä výprava ostrova, na ktorom sa deje niečo veľmi zvláštne. Divák je sem-tam krok (možno až dva) pred hrdinkou, ale nevadilo mi to. Naopak, užil som si túto hororovú jazdu.

Po predchádzajúcom diele (ktorý sa mal odohrávať na snehu, ale neboli naň peniaze) zavítame na džungľový ostrov, ktorý vyzerá miestami fakt dosť dobre, takže určite polepšenie oproti minulu. Oslovilo ma aj to, že hoci je to samozrejme kávovina, predsa len sa badateľne ubralo z humoru a megalacných trikov. A hneď to vyzerá lepšie! Michael Gross to (stále) zvláda, poteší bonus v podobe nováčika Richarda Brakea (Doom, 3 from Hell, Feedback). Jamie Kennedy (Vreskot 2) zrejme svoje účinkovanie v sérii vyhodnotil ako zlé a tak bol nahradený typovo podobným hercom (Jon Heder z Napoleon Dynamit). Finálna likvidácia opajcnutá z jednotky.