classic

„Cruella” de Vil(ová) si bohužiaľ odo mňa vôbec nezaslúži priemerné hodnotenie ani troch hviezdičiek, pričom tomu nepomôžu ani obzvlášť "veľké a uhrančivé oči," pôvabnej americkej herečky, ďalej držiteľky nielen cenného Zlatého Glóbusa, ale aj pomerne viacej "prestížnejšieho" Oscara, čiže vážené dámy a vážení páni, dovoľte mi vám následne predstaviť - nádejnú a charizmatickú EMMU STONEOVÚ... , ktorá by si ale mala do budúcna vyberať trochu lepšie úlohy. Až sa pomaly ani nechce veriť tomu, že jeden zo scenáristov súčasne tiež napísal i zaujímavú Favoritku, pretože konkrétne táto pestrá zmes "filmových spisovateľov" navarila typický hollywoodsky guláš, ktorý môže niekomu (za)chutiť väčšmi, inému oveľa menej, alebo trebárs ďalšieho iba (poriadne) rozbolí brucho, keďže najskôr má len rozporuplné pocity, za čo je zodpovedný najmä vskutku ozaj chabý scenár, a až následne potom i režisér Craig Gillespie, ktorý sa aspoň snažil tieto nedostatky "(vy)kompenzovať" inými vychytávkami... Napríklad doslova do filmu napchal množstvo dobových pesničiek, až to skrátka má dosť - rušivý charakter, čo v podstate neveští nič dobrého, a to ani nehovoriac o tých digitálnych dalmatíncov. Žiadna mimoriadna udalosť sa určite nekoná, maximálne sa koná opätovný zlepenec, na aké si musíme asi začať zvykať, však, a či ani napokon nie, veď predsa nás nikto do nich nijako nenúti, že nám práve teraz nedrží nôž pri krku ? Mať obidve Emmy pred kamerou = výhra ?

„Žiadny náhly pohyb” horlivo sleduje kriminálny príbeh, v ktorom je najprv v centre diania istý dokument, pôvodne bezpečne uložený v zelenom trezore spoločnosti General Motors, ktorý má "ukoristiť" účtovník, tu zrovna pracujúci, pretože mu to priamo prikázal trojlístok (nebezpečných) mužov, so zbraňami v rukách, akurát ohrozujúci jeho rodinu. Na miesto činu pôjde s Mattom Wertzom i hlavný aktér - Curt Goynes, zatiaľ čo u neho doma budú hliadkovať ďalší dvaja aktéri -  Ronald Russo s Charleyom Barnesom... Spočiatku to vyzerá tak, že si všetci počas sotva pár hodín rýchlo prilepšia o pár tisíc $, ale zdanie väčšinou iba klame, keďže daná situácia sa akosi náramne skomplikuje, čím sa do problematiky automaticky zapájajú i ďalšie postavy, kedy to začína byť konečne viacej zaujímavejšie, ale súčasne i komplikovanejšie a zamotanejšie, kde si asi nemôžeme byť dopredu absolútne ničím istí, všakže ? Námatkovo, akonáhle spomeniem mafiánov - Franka Capelliho, či povedzme aj Aldricka Watkinsa, tak vtedy sa zbystrí naša pozornosť, lebo to skrátka smrdí samými problemámi, keď nikomu z nich ani ich vlastná mama nepomôže. / Režisérsky chameleón, a držiteľ oscara za réžiu (Traffic), Steven Soderbergh, opäť nakrútil jeden z tých chytrejších filmov, v ktorom nás jednoducho povedané - baví skladať jednotlivé dieliky puzzle, ktoré po zložení dohromady, dávajú svoj celistvý význam, no zároveň tiež diváka vodia i za nos, čím naberajú na väčšom rozmere až do poslednej minúty... Obsadenie v podobe Dona Cheadlea a Benicia Del Tora, nie je v režisérovej filmografii, vôbec nič nového, rád sa obklopuje svojimi starými-známymi, čo má rovnako prospešný charakter. Je to síce scenáristicky trochu viac "popretkávané" , treba si na túto (dobrú) vlastnosť iba zvyknúť, a všetko bude hneď v naprostom poriadku.

„Carrie” Whiteová to má zrejme v živote strašne ťažké, jednak je často šikanovaná svojimi trýzniteľskými spolužiačkami, trebárs Sue Snellovou, či aj Chris Hargensenovou, ale ani doma to bohužiaľ vôbec nie je žiadnou výhrou, lebo ju tam (už) netrpezlivo očakáva jej tvrdohlavá matka Margaret, ktorá je absolútne šialenou náboženskou fanatičkou, čo až (ne)normálne hraničí s vymývaním mozgov, keďže sa snaží ovplyvniť nielen svoju dcéru, ale aj iných, potenciálnych, "obetných baránkov" . Skrátka: „Ani z voza, ani na voz” . Teoreticky i prakticky sa môže aspoň spoľahnúť na inteligentnú a mimoriadne chápavú učiteľku - slečnu Collinsovú, ktorá sa nebojí pritvrdiť, keď si to situácia ozaj vyžaduje, no neskoršie to bude mať i tak svoje nedozierne následky. Hneď úvodná scéna je práve spúšťačom naprosto zásadnej udalosti, od ktorej sa to potom všetko následne odvíja. Nebudem bližšie špecifikovať, o čo vlastne ide (všetci sme sa tomu i tak dobre prizerali), no súčasne môžem povedať, že si osvojí i "zvláštne mentálne schopnosti" , kde čisto pomocou silou vôle dokáže hýbať predmetmi, čo priam najideálnejšie vidieť na záverečnom maturitnom plese, kam si ju pozval veľký fešáčisko Tommy "Peter Nagy" Ross. Ale ešte ani tam nepovedala úplne posledné slovo, lebo do úvahy tiež prichádza i priama konfrontácia so svojim najväčším rivalom, čo sa taktiež (asi) nezaobíde bez danej dohry !? / Brian De Palma nakrútil legendárny čistokrvný psychologický horor podľa knihy Stephena Kinga, čím vznikla jedna z najlepších adaptácií, ktorú je radosť zakaždým napäto (znovu) vstrebávať, i keď sa v nej nachádzajú priamo "infarktové stavy" , stále sa jedná o maximálny filmový pôžitok pre mimoriadne vnímavého diváka. Pravdepodobne sa môžem za to pekne poďakovať i znamenitému obsadeniu v podobe strhujúcich herečiek - Sissy Spacekovej a Piper Laurieovej, kedy je jedna lepšia, ako druhá, alebo aj samotnému štýlu nakrútenia, s vplyvom u Hitchcocka, čím sa automaticky vytvára napätie, a la Psycho. Carrie považujem za majstrovsko nadčasové, umelecké dielo žánrovej kinematografie.

„Prvá krava” má takéto motto: „Vtákovi hniezdo, pavúkovi sieť, človekovi priateľstvo” , keď sa akurát zastavím pri poslednom skonštatovaní (filmovej) myšlienky, ktorá sa bezprostredne týka dvoch postáv - Američana Otisa "Cookieho" Figowitza a Číňana Kinga Lua, ktorí sa na začiatku 19. storočia stretli v oregonských lesoch, a to vďaka obyčajnej náhode, kedy prvý pán práve cestoval s lovcami kožušín, ako ich kuchár, pričom konkrétne druhý pán bol len na úteku pred akousi "ruskou mafiou" , kde mu Otis pomohol, aby bol z najhoršieho vonku... ? A síce sa napokon na nejaký čas rozdelili, že sa zase neskôr opäť stretnú, čím už konečne prechádzam k ich spoločnému rozbehnutiu biznisu, ktorý sa ale úplne míňa s tradičnými predstavami o „Divokom západe” , a la "zlatá horúčka" , kde sa bude tentokrát jednať o niečo naprosto iné, čo by sme asi na prvý pokus (nikdy) neuhádli, no zároveň "dojnica" v názve snímku, tam určite nie je len tak pre srandu králikov, a už máme k dispozícii hneď i ďalšiu indíciu, od ktorej sa môžeme skrátka ďalej odraziť. Už som o pár riadkov vyššie spomínal, že Otis rád kuchtí, akonáhle k tomu ešte pridám i "pečenie šišiek" , máte reálnu predstavu o tom, na čo sa vzťahuje ich (krátkodobé) podnikanie. No, má to však jeden zásadný háčik: „K daným ingredienciám potrebujú aj mlieko” , ktoré poskytuje široko-ďaleko jediná dostupná "MILKA" pána Factora, šéfa miestnej obchodnej stanice. Jeho zamestnanci ju cez deň podojiť nevedia, ale Cookie to počas noci jednoznačne dokáže. Po "koblížkách" sa doslova všetci zákazníci len tak oblizujú, dokonca aj samotný pán Factor, no súčasne sa pýtam: „Dokedy budú môcť takto (neustále) kradnúť túto bielu sladkastú tekutinu ?” Povedzme, pokým ich ktosi (ne)nachytá na hruškách !? A čo potom ? / Od nezávislej režisérky Kelly Reichardtovej som doposiaľ absolútne nič nevidel, a pritom som si o nej už čosi prečítal. Jej najnovší počin je mimoriadne atypickou skúsenosťou, na čo asi často nebývam zvyknutý. Je to dosť pomalý film so zaujímavými hereckými výkonmi, a to ani nehovoriac o autentickej výprave, ktorá ale na seba zbytočne nestrháva veľkú pozornosť... Pozrite si to, ľutovať by ste nemali ?

„Šarlatán” , ktorý z moča dokázal diagnostikovať ochorenie, predsa nemohol byť žiadne "béčko" , no i napriek tomu bol český (ľudový) liečiteľ a znalec bylin Jan Mikolášek, narodený ešte za čias Rakúsko-Uhorska, konkrétne v roku 1889, kedy medzi jeho "rovesníkov" napríklad patrili i komik Charlie Chaplin, či aj slávne-neslávny diktátor Adolf Hitler, všetci narodení v štvrtom mesiaci roka (v znamení barana), pomerne často šikanovaný režimom, pretože im zrejme ležal v žalúdku, čo asi nemohli vôbec predýchať, a tak mu tým pádom hádzali samé polená pod kolená... / To by bol isto skvelý námet na strhujúci a životopisný snímok, hodný mnohej chvály, čo sa ale tentokrát akosi nepodarilo naplniť ani renomovanej poľskej režisérke Agnieszkej Hollandovej, ktorá síce (voľakedy) vyštudovala i pražskú FAMU, čo rovnako nemusí byť žiadnou garanciou kvality, keďže asi ani ona už dávno nie je tou filmárkou, ktorou bývala, pretože v poslednom čase nakrúca len priemerné snímky...? Naposledy ma od nej najviac oslovil Hořící keř, no zároveň dodávam, že potenciál stále podľa mňa určite má, kde by mohla neskoršie aj povedzme, prekvapiť ? A ani ocenenie "Českých levov" ešte automaticky neznamená to, že zisk rovných piatich prestížnych cien, vrátane najlepšej réžie a filmu, budem tiež rovnako zdieľať veľké nadšenie, skôr pociťujem určité rozpaky, že sa tu so mnou ktosi nepekne zahrával ! PS: Otec Ivan môže byť na syna Josefa právom hrdý, lebo vyrastá nádejný herec, ktorý má pred sebou sľubnú kariéru, a to sú inak svetlé body tohto počinu, že Trojanovci podali (veľmi) zaujímavé herecké výkony.

„Podzemná železnica” , vyrozprávaná v desiatich kapitolách, a súčasne pojednávajúca o dejinách amerického otroctva, určite stojí za (vašu) pozornosť, i keď je v mnohých prípadoch priam (ne)milosrdnou, najmä úvodná epizóda, je vôbec veľkou skúškou pre (potenciálneho) diváka, čo vlastne dokáže všetko vydržať... ? A keď to napokon vydrží, lebo človek skrátka znesie aj za koňa, tak je z najhoršieho vonku, no ani ďalej to nebude žiadna prechádzka ružovou záhradou, pričom tvorcovia svoje limity, rozumej dávky explicitnosti, servírujú na etapy, že úplne tou najviac - najintenzívnejšou, je konkrétne tá otváracia, kedy by sa mohlo normálne zdať, ako sa Barry Jenkins (i)hneď vyčerpal, ale zdanie tentokrát stopercentne klame, pretože si niekoľko tromfov ponechal na neskôr, s ktorými som sa už medzitým stihol veľmi dobre zoznámiť. Jednoducho povedané: „Zhliadol som nadpriemernú seriálovú udalosť posledných rokov, ktorú som sa postupne snažil rozoberať v každej jednej časti” .

„Podzemná železnica” Kapitola 10: Mabel, v podstate nie je vôbec nikto iný, než slávna "rebelka" a zároveň matka protagonistky Cory, o ktorej sa tak predtým všade húževnato rozprávalo, keď znalci už vedia, že skrátka opustila svoju neplnoletú dcéru, a k tomu tiež vzala i nohy na plecia, a hor sa odtiaľto kade ľahšie... Niečo tomu ale predchádzalo, čo priamo súviselo s jej kamarátkou Polly, prečo sa vlastne rozhodla opustiť plantáž. A kam sa napokon dostala, o tom sa musíte presvedčiť úplne sami, (a)lebo ešte ani dospelá Cora nepovedala posledné slovo, keďže taktiež príde rada i na ňu, a jej vari záverečné "vykúpenie z väznice otroctva" ? / Vskutku ma zaujala predstaviteľka Mabel, ugandsko-britská herečka Sheila Atimová, ktorá má absolútne výraznú tvár, ktorá je na moje počudovanie rovnako stará, ako tá Thuso Mbeduová, a síce "matka musí byť predsa (o niečo) staršia od svojej dcéry, však" ?

„Sila” , ktorá sa v januári roku 1974 zhmotnila východo-londýnskej kráľovskej ošetrovne, naberá čoraz viac na sile, a keď si do toho taktiež primiešam i výpadky elektrickej energie kvôli úsporám, tak som skalopevne presvedčený o tom, že nočná šichta bude pre novú ošetrovateľku na pediatrii, stopercentne životnou skúškou, ktorá ju možno natrvalo i poznačí... ? Skrátka, počas tej najväčšej tmy, začína fungovať naša predstavivosť na plné obrátky, čoho nie je žiadnou výnimkou ani krehká a najmä sympatická Val, ktorá práve sem prišla (za)žiadať o prácu, v čom jej vrchná sestra vyhovie, a to môžem zároveň považovať za osudovú chybu, ale zase na druhej strane by nikdy nerozlúskla túto hádanku, ktorá je (zatiaľ) pred svetom v naprostom utajení... Nebudem teraz bližšie špecifikovať, o čo sa to vlastne jedná, ale akonáhle sa totižto zmienim o (ne)známej "entite" , tak už všetci budú isto vedieť, skade vskutku ten vietor fúka ? Ak ste si už sami stihli odpovedať, že sa pred nami čoskoro zobrazí "duchársky príbeh" , tak ste určite na správnej stope, pretože táto noc len tak rýchlo neskončí, ba ani hneď to nasledujúce ráno, ktoré toho ešte veľa zodpovie, a súčasne i odpovie na niekoľko kľúčových otázok, ktoré našej protagonistke nedali vôbec spávať... / Režisérka a autorka scenára Corrina Faithová, spolu s kameramankou Laurou Bellinghamovou, nakrútili zaujímavý horor, v ktorom by sa "napätie" dalo (doslova) krájať na márne kúsky, čo má na svedomí tiež práca so zvukom, či hotová montáž, keď po spojení si všetkých filmových zložiek dohromady, sa ponúka intenzívny zimomriavkový zážitok, aký sa v podstate každý deň len tak nevidí. A nakoniec sa nezmieniť o Rose Williamsovej, by bolo rovnako osudovou chybou, však ? Podala (nad)štandardný herecký výkon, ktorý mi ju zakaždým pripomenie, keď na ňu niekde natrafím.

„Bež” totižto predstavuje úplne "handicapovanú" dievčinu Chloe Shermenovú, ktorá by tak strašne chcela kamsi bežať, ako trebárs taký Forrest Gump, no lenže absolútne nemôže, aj keby veľmi plakala, keďže je najskôr upútaná na invalidnom vozíku, tak nemá ani prinajlepšom šancu sa s takouto výzvou hocako popasovať...? Má vôbec veľké šťastie, že sa o ňu stará mimoriadne starostlivá matka Diane Shermenová, ktorá mala ťažký priebeh (predčasného) pôrodu, kedy to už normálne vyzeralo tak, že novorodeniatko asi neprežije... Predčasníci majú vždy dôvod na radosť, ak sa narodia hneď zdraví, napríklad budú môcť veselo chodiť, kam sa im vlastne zachce, čo ale vonkoncom pre našu protagonistku neplatí, pretože je zaplavená samými chorobami typov - arytmie, hemochromatózy, astmy, cukrovky, a nakoniec i paralýzy, a tak sa dá v podstate povedať najmä to, že je väčšinou iba zavretá medzi štyrmi stenami, a to bez prístupu na internet, a taktiež aj bez chytrého telefónu, na ktorom by si mohla robiť samé "selfíčka" , čo by inak pre dnešnú mládež zrejme znamenalo pohromu apokalyptických rozmerov, alebo mi (ihneď) ukážte mladého človeka, ktorý by dokázal (pre)žiť bez týchto výdobytkov techniky ? Prevdepodobne by (všetci) spáchali "seppuku" ? Našťastie našej postavy sa to netýka, lebo sa venuje nielen domácemu vzdelávaniu, kde dokonca očakáva i potešujúcu správu o prijatí na univerzitu, ale aj stereotypnému užívaniu liekov, a tak má zvyčajne každý jeden deň rovnaký ! Až konkrétny postreh ju prijme prehodnotiť doterajší spôsob svojho života, keď zároveň začína popritom zisťovať i extrémne nemilé skutočnosti, týkajúce sa jej samotnej, o ktorých predtým nemala ani najmenšiu páru, čo ju povedzme potom trošku mierne vyvedie z rovnováhy, a vtedy to bude ešte oveľa zaujímavejšie, ako na začiatku... / Indicko-americký filmový režisér Aneesh Chaganty, ma celkom oslovil s jeho debutovým thrillerom "Searching" z roku 2018, v ktorom vytvoril ozaj dusnú atmosféru, čo sa mu opäť podarilo zopakovať, ak nie zrovna ešte vylepšiť ? Obsadenie (budúcej) herečky Kiery Allenovej, vnímam, ako jednak pozoruhodným ťahom filmárov, pretože sa rozhodli obsadiť skutočne ochrnutú mladú ženu, ktorá sa síce takto nenarodila, ale z neznámych dôvodov v roku 2015 ochrnula, čo snáď automaticky pridáva na autenticite, kde sa tiež dbá i na kopec odvážnych scén, ktoré svojim hereckým výkonom podtrhuje čoraz pracovne vyťaženejšia sympatáčka Sarah Paulsonová, od ktorej tentokrát radšej žiadne veľké sympatie ani nečakajte, ale (naj)skôr sa prichystajte na Annie Wilkesovú a jej podobným indivíduám... Film pochválim v tom zmysle, že sa určite nejednalo o stratu času, ako v mnohých, iných prípadoch s tým spojenými.

„Podzemná železnica” Kapitola 9: Zima v Indiane, jednak už konečne (z)odpovedala aj na niekoľko zásadných otázok, ďalej i zároveň vyriešila pomerne dosť (ne)riešiteľnú situáciu, no najmä ponúkla taktiež i poriadne brutálnu akciu, pri ktorej doslova tuhla krv v žilách ! V podstate sa jednalo o (malé) finále, keď v záverečnej časti, sa ešte zoznámim s Corinou mamkou, čo so sebou snáď automaticky prinesie i nemálo problémov... / Postrehol som, že sa nakrútila mimoriadne strhujúca epizóda, vôbec jedna z najlepších, akú som mal inak možnosť doteraz vidieť, minimálne v tej druhej polovici určite !