classic

„Ja, robot,” je vskutku asi až príliš "ambicióznym" sci-fi blockbusterom, ktorý sa nakoniec tak trochu utápa vo svojej pompéznosti, než aby bol niečím viac zaujímavejším, pričom zrejme ani "okázalý" výkon Willa Smitha, tomu nijako zvlášť nepomáha, i keď zase na druhej strane nepopieram najmä to, že sa celkom do daného žánru hodí, ale v podstate má zakaždým rovnako nastavený svoj herecký repertoár s tým, že si ho tentokrát ešte primiešal s predchádzajúcim akčným výplachom - Bad Boys 2, z ktorého sa zatiaľ akosi neoprostil, čo je koniec koncov asi viacej na škodu, ako k úžitku... ? Od režiséra Proyasa, si asi najviac cením práve jeho (ne)smrteľnú Vranu z roku 1994, z čoho mi vlastne vychádza to, že sa jedná len o priemerného tvorcu, ktorý bohužiaľ nikdy poriadne nedokázal nadviazať na úvod svojej kariéry... Filmu, ktorému som ubral dve hviezdičky, asi preňho znamená to, že kvalitatívne klesol v mojich očiach dosť výrazne, no i napriek tomu ide o celkom stráviteľné dve hodinky, ktorým venovať voľný čas, určite nie je úplne od veci, ako si povedzme dať v krčme pol deci ?

„Podzemná železnica” Kapitola 8: Jeseň v Indiane prináša, ako je v tomto období už vo zvyku, buď samé popadané lístie, alebo hocaké iné jesenné slávnosti, kde si skrátka väčšinou (každý) človek pochutná na dobrom jedle, či lahodnom pití vína, pričom Cora Randallová, nemá ani na jedno z toho žiadnu chuť, keďže sa najskôr na Valentinovej farme zrovna vôbec necíti vo svojej koži, kedy nová, vedľajšia postava Royala, sa i napriek tomu snaží s tým niečo urobiť... ! Podarí sa mu to ? / Ani juhoafrická krásavica Thuso Mbedu, sama vonkoncom nič nespraví, t. j. neúčasť Edgertona a Chasea W. Dillona, je do očí bijúca, skrátka s prípadnou ich "absenciou" , sa jedná o pocit zvláštnej bezbrannosti, ktorá už predtým bývala (všade)prítomná.

„Cesta do záhuby” má opäť k dispozícii fantastického kameramana Conrada L. Halla, ktorému je práve tento film na pamiatku i venovaný, pretože s anglickým režisérom Samom Mendesom spolupracoval druhý-krát po sebe, a znovu z toho vzišiel Oscar pre najlepšiu kameru roka, ktorá je v jeho podaní naprosto ukážkovou, než na akú som býval v podstate už veľmi dávno zvyknutý, a to konkrétne ešte priamo z čias Butcha Cassidyho a Sundancea Kida a podobných kinematografických zárezov... Ďalšou skvelou devízou snímku, je bezpochyby i  emocionálny soundtrack od amerického hudobného skladateľa Thomasa Newmana, mimochodom sa jedná o synátora veľkého majstra komponovania filmovej hudby ALFREDA NEWMANA (držiteľa neuveriteľných deviatich "zlatých plešivcov" , čo ho z jeho brandže činí totálnym "Guinessovým" rekordmanom, na ktorý i taký (ne)menej slávny John Williams, stráca až 4 sošky !), čím chcem vlastne naznačiť len to, že gény sa jednoducho nikdy nezaprú, a to i napriek tomu, že syn nedisponuje ani jednou cenou Akadémie, je snáď jeho práca zakaždým určite viac, ako nadštandardnou pre divákov lahodný posluch !  / To sú predovšetkým dva hlavné atribúty, ktoré ma na filme najviac oslovili. Inak oscarový autor "Americkej krásy" , sa až príliš vypiplal so žánrom, ako takým, čím začal automaticky trochu strácať na vlastnej atraktivite, ktorej sa snažilo sekundovať aj dosť výrazné obsadenie s Tomom Hanksom a Paulom Newmanom, no zároveň medzi týmito dvomi postavami prebiehala i úplne nedotiahnutá línia vzťahov, či taktiež aj s mladými talentmi na obzore - Danielom Craigom a Judom Lawom, no stále nemôžem čestne prehlásiť, že to nemá hocaké vady na kráse... Totižto vytvoril enormnú snahu o dobový, gangsterský príspevok, kde často výdať bezchybnú výpravu i kostýmy, ktoré na hercoch sedeli, ako uliate, ale aj tak si počas záverečných tituliek asi sami poviete: „Niečo tomu skrátka chýbalo !?”

„Podzemná železnica” Kapitola 7: Fanny Briggsová, keď som si práve teraz úplne istý v tom, že vám toto meno asi veľa (ne)napovie, ale akonáhle sa totižto zmienim o dievčine, menom "Grace" , ktorá sa počas 3. epizódy v Severnej Karolíne, ukrývala na pôjde u istého pána Martina Wellsa, tak automatickí znalci seriálu už skrátka budú veľmi dobre vedieť, odkiaľ vlastne vietor fúka, no ale ako sa tak súčasne i na to pozerám, zatiaľ ich veľa vôbec nie je, čo je určite veľkou škodou-preškodou ! / V tomto prípade sa nakrútila "zbytočná" časť, ktorá netrvala ani 20 minút, v ktorej sa nič zaujímavé a podstatné ani neodohralo, preto len hodnotenie priemerných, troch hviezdičiek, ak aspoň teda nepočítam vyhorenie danej osady, ktorej predchádzala istá situácia, ktorá sa nakoniec potom aj vysvetlila, to jest, či a ako prežila táto postava... ? I napriek určitej kritike z mojej strany, sú celkové dojmy nadpriemerné, čiže prevláda väčšinou maximálna spokojnosť, aká sa už dlho nezopakuje...?!

„Podzemná železnica” Kapitola 6: Tennessee - Príslovia, ktoré ma v podstate preniesli do rodičovského domu otrokára Ridgewaya, kde vlastne vyrastal, ale najmä sem tentokrát prišiel zrejme iba kvôli chorľavému otcovi, keď mu garde nebude robiť nikto iný, ako nevyspytateľný karierista Homer, a to ani nehovoriac o Core Randallovej, ktorá ešte ani poriadne netuší, čo ju neskoršie čaká, a to si treba vyložiť vo viacerých významoch..., buď v pozitívnych, alebo v negatívnych, a či skrátka "z každého rožku trošku" ? / Aktuálna šiesta časť je mimoriadne štylizovane upravenou pre hlavnú postavu, ktorú stelesnil charizmatický herec Joel Edgerton, ktorý si jednak "ukradol" celý herecký priestor len sám pre seba, asi mu to tak zrovna predpisoval samotný scenár, čo našťastie nebránilo tomu, aby tej svojej "charizmy" zo seba vysypal za hrste rukávov, za čo sa môžem predovšetkým poďakovať i do dna vypitej fľaše s whiskey, kedy sa mu doslova rozviazal jazýček, ale zase na druhej strane, aby ho mal následne teraz, kto počúvať, však ? Poznáme, vtedy býva človek extrémne úprimným, a k tomu má reči, ako koza bobkov...

„Avatar” je mimoriadne nadneseným filmom, pričom každým ďalším pozretím, ma toto tvrdenie o tom čoraz viac len utvrdzuje, kedy si už začínam všímať konkrétne zrovna také "detaily" , ktoré mi zrejme predtým často unikali... Považujem ho vôbec za asi najviac nadhodnoteným snímkom - kanadského, megalomanského režiséra Jamesa "Kráľa sveta" Camerona, i keď zase nepopieram jeho absolútne prepracovanú vizuálnu stránku, ktorú zase zráža na kolená vskutku chabý scenár. To sa skrátka medzi sebou bije, kvôli čomu som vlastne znížil hodnotenie o jednu hviezdičku na tri konštantné, a pevne verím, že naveky nemenné...? V podstate sa jedná o prepracovanú (animovanú) rozprávku pre odrastenejšie publikum, ktorú si určite raz za "uhorský rok" opäť rád pozriem, keď si aspoň pri nej dokážem vypnúť mozog, čo sa v tejto neľahkej dobe obzvlášť cení, ale viacej od nej už asi neočakávam...?

„Tu máš svoj život,” ako na tanieri, Olof Persson, ktorý si jednak "túlavé topánky" dostal, keďže si dlhšie nikde neposedel, a tak si svoje zamestnania, ako také ponožky (vy)striedal, a to od  počiatočného - splavovania vyťaženého dreva, ďalej cez tvrdú prácu v tehelni, a potom i na píle, cez konečne lepšiu pozíciu v kine, kde sa stávaš lepičom plagátov a predavačom cukroviniek (možno sa nakoniec vypracuješ až na premietača, chlapče ?), po lopotnú robotu na železnici, kde dokonca založíš odbory a bojuješ i o stávku za vyššie mzdy, o čom mimochodom prostredníctvom famózneho čiernobieleho obrazu (vy)rozprával švédsky režisér, kameraman a strihač v jednom - Jan Troell, a to konkrétne vo svojom oslnivom a majstrovskom debute z roku 1966, v ktorom si hlavnú úlohu zahral Eddie Axberg, ktorý sa následne objavil aj v režisérových skvostoch Vysťahovalci a Nová zem... Tento, takmer 3-hodinový snímok sa odohráva počas 1. svetovej vojny, kde sa síce nezastavím na kus reči s vojakmi v zákopoch, ale i napriek tomu je naprosto viditeľné, že sa nenachádzam v inej dobe, ako tejto, pretože skrátka dobovú výpravu i kostýmy, si nemožno spliesť s úplne iným časovým úsekom, než práve s týmto, a to ani nehovoriac o nemých filmoch za doprovodu sprievodnej hudby, na ktoré sa spolu s Olofom pozerám... Možno som očakával o málo viac, no ľutovať strávený čas tomuto filmu nehodlám !

„Podzemná železnica” Kapitola 5: Tennessee - Exodus, keď na scénu sa opäť vracia hlavná postava Cora Randallová, kráčajúc naprieč spálenou krajinou, a to za doprovodu chudého "speváka Jaspera" , ale najmä za sprievodu otrokára - Ridgewaya, potom i mladého "eštebáka" Homera, a nakoniec i istého Bosemana, ktorý si mimochodom koleduje o poriadny výprask, pričom Caesar Garner, chýbal, už rovné tri epizódy, a tak sa teraz následne pýtam: „Bohvie, čo je vlastne s ním...?” Zrejme sa to čochvíľa dozviem. / Nachádzam sa v presnej polovici seriálovej udalosti posledných dekád, dokedy bol zakaždým mimoriadne kladený dôraz - na prácu so zvukom a hudbou, či na mrazivú, až hororovú atmosféru, alebo i na dlhšie, neprerušované zábery, čím ma režisér Barry Jenkins, prenášal priamo do dobového prostredia, kde som sa väčšinou prizeral vskutku nepríjemným situáciám, s ktorými som bohužiaľ nemohol absolútne nič urobiť. Daná doba si to skrátka vyžadovala, čiže "ružové okuliare" si znovu nenasadím, a tak je to správne.

„Podzemná železnica” Kapitola 4: Veľký duch, ktorá sa nesie v duchu mladého A. Ridgewaya, t. j. celých, ani nie "45 minút" je venovaných iba jemu, a povedzme i niektorým vedľajším postavám, trebárs jeho otcovi-kováčovi, alebo aj iným záležitostiam, napr. ako sa vlastne vyprofiloval na "lovca otrokov" ? Na konkrétne zrovna tieto udalosti príde rada, a opäť to nie je nič extra príjemné, ako som si už stihol zvyknúť... / Skrátka, čoraz viac si začínam uvedomovať, že sa stretávam s niečím naprosto výnimočným, čo nemá žiadnej obdoby ?!

„Podivuhodný prípad Benjamina Buttona” má v prvom rade k dispozícii vychýreného scenáristu Erica Rotha, ktorý mimochodom napísal i "oceňovaného" Forresta Gumpa, za ktorého obdržal ocenenie Oscar za adaptovaný scenár, čím chcem v podstate naznačiť najmä to, že v obidvoch prípadoch horlivo sledujeme daného protagonistu naprieč dejinnými udalosťami, ktorých boli obaja súčasťou, pričom hrdina titulného filmu od autora Davida Finchera, sa narodil do úplne krajnej extrémnosti, čo dokazujú skoro hneď úvodné zábery, ktorým najprv ešte predchádza otváracia sekvencia z nemocnice s protagonistkou Daisy, a to konkrétne už v pokročilom štádiu staroby, keď z jej denníku bude čochvíľa čítať jej dcéra Caroline, čím sa automaticky dané slová premieňajú na fantastické obrazy, kde sa presúvam do dávnejšej retrospektívy od roku 1918, so samým úvodom u hodinára, a až následne neskoršie spoznávam akési "novorodeniatko" ako z nejakého bizarného filmu Davida Lyncha, a la Mazacia hlava. A u tejto postavy nastáva celkom opačný cyklus starnutia. Skrátka, nie normálny, ako je všade bežne zaužívané, ale naruby obrátený, aký sme predtým, a ani snáď potom nielenže nevideli, ale ani nikdy nezažili, čím vzniká absolútne fascinujúca koláž samých predstavení od výmyslu sveta, aké si môžeme vychutnať iba na "striebornom plátne" . / Perfekcionistický štýl režiséra rovnako zachádza do samej krajnosti, ako i jednotlivé sekvencie s Benjaminom Buttonom, čo ale v tomto prípade nie je vôbec na škodu, ale skôr k úžitku, i keď by sa povedzme dvom vynaliezavým strihačom - Baxterovi a Wallovi, určite patrili vziať do rúk - strihačské nožničky, a niekoľko scén i výrazne pokrátiť, či vystrihnúť, pretože v takejto forme je to nejako strašne "zdĺhavé" , kvôli čomu som nakoniec ubral jednu hviezdičku na štyri - výborné, ale už teda nie vynikajúce ! Ináč nemám asi žiadne iné výhrady, čo by som chcel ďalej kritizovať. Je to nadštandardne nakrútené i obsadené, ozvučené i skomponované, a síce aj dosť prehnané, no zároveň odpustiteľné, keďže sa to k danému žánru vyslovene hodí. Vizuálne efekty, masky a výprava, sú priam dokonalé. Mirandova pôžitkárska kamera, je dychvyrážajúca. Jeden z najlepších filmov Davida Finchera, či skôr lepšie povedané - najambicióznejších.