Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Komédia
  • Akčný
  • Dokumentárny
  • Krimi

Posledné recenzie (2 499)

plagát

Krutosť a láska (1985) 

Paulovi sa vskutku i pomerne dosť podarilo nielen azda čo najrealistickejším spôsobom spodobniť obdobie »raného novoveku,« ale zároveň ho taktiež obdariť aj potrebnými vlastnosťami už od čias klasického, temného stredoveku, sa s tým automaticky spájajúcimi, t.j. od špiny a blata, cez surovosť a sex, až vari i po mor a dekadenciu, i keď si zase na druhej strane rovnako tiež nalejme čistého vína v tom pragmatickom význame, že samotná štruktúra rozprávania príbehu bola napokon predsa tak trocha viac akosi skostnatenou, no očividne i napriek tomu som si logicky postupne začal spájať všetky jednotlivé súvislosti úplne dohromady, a v podstate najmä vďaka čomu som sa pomaličky dostával i do centrálneho prúdu nasledujúcich, mimoriadne surových udalostí, ktoré som dokázal plne [d]oceniť, pretože skrátka veľmi dobre už dávnejšie viem, že sa na začiatok 16. storočia, čiže v tomto prípade do roku 1501, situovanom v Taliansku - jednoducho povedané: jednoznačne hodili; alebo hádam môžem v danej veci skonštatovať i to, že forma mala miernejšiu prevahu nad obsahom. • Príbeh bol vzápätí, vlastne i celkom [s]prostý: „Akési zoskupenie žoldnierskych vojakov na čele s ústredným protagonistom Martinom, sa pri obliehaní akéhosi hradu, síce na malú chvíľu ocitli na strane víťazov, a to zrejme iba kvôli tomu, aby boli čochvíľa zradenými samotným kapitánom Hawkwoodom na samotný popud feudálneho pána Arnolfiniho, o čom nemali ani najmenšieho tušenia, čiže tým pádom sú ďaleko vyhnaní z priameho dohľadu zainteresovaných postáv, ale ešte nepovedali posledné slovo.” ← ó áno, presne tak, nakoľko pociťovali akúsi krivdu na dušiach, tak naprosto vážne zvažovali vykonanie «krutej pomsty,» do čoho sa systematicky nabaľovali i ďalšie dejové linky; predovšetkým s akýmsi príchodom novej, m o d r e j k r v i v podobe Agnes, sa dramatická línia ešte oveľa viacej zdramatizovala, aby tým získala na celkovej realistickosti; a pritom si len sotva málokedy dávala i »servítku pred objektív,« čím sa zvyšoval celkový adrenalín zo strany zúčastnených charakterov, ktorý skončil práve tak, ako začal. • Historický titul v podobe Mäsa+krvi,  disponoval kvalitným obsadením, keďže podľa mňa bez holandského predstaviteľa v podaní Rutgera Hauera, by to asi nemalo až konkrétne zrovna takú výraznú dynamiku, podobne ako s nemenej vhodne obsadenou - J. J. Leighovou, ktorá pred kamerou poctivo absolvovala niekoľko odvážnych scén, na čo by si možno jej kolegyne hneď tak rýchlo netrúfli? • Tvorivý tandem Verhoeven & de Bont, znovu priniesol vytúžené a šťavnaté ovocie, na ktorom som si z väčšej časti, teda i obzvláštne kvalitne nadmieru pochutnal → odporúčam obdobne naladeným divákom...

plagát

Turks fruit (1973) 

Holandský provokatér č. 1 - Paul Verhoeven - následne azda čo úplne najviac vyprovokoval i zrovna tohto umelecky [sochársky] založeného jedinca, ktorý sa vskutku čoraz viac začal oddávať nekonečnému »sexuálnemu harašeniu« s viacerými neukojenými partnerkami, až teda pokým Erik Vonk i konečne aspoň raz nenašiel tú akože pravú partnerku v podobe Oľgy Stapelsovej, s ktorou vzápätí pokračoval v naprosto extravagantnom spôsobe života so súčasne aj akýmisi «dekadentnými prvkami» v rámci celkovej štylizácie nasledujúceho diania, čo asi ani neveštilo nič extra priaznivého do budúcnosti zo strán až povedzme práve takto zainteresovaných, ústredných postáv, z ktorého by si určite nejeden kultivovaný divák mohol vziať i akési ponaučenie do budúcna, že to skrátka taktohľa nemôže pokračovať ďalej; a veď v podstate nakoniec posúďte sami, ako sa veci vlastne majú... • Skúste teraz počítať zároveň i so mnou, čo že to všetko približne asi obsahovalo dané, živočíšne ladené, kinematografické dielo, à la „umelecké porno” v podobe: Tureckého medu : I.) nahota; II.) sex; III.) genitálie; IV.) perverznosť; V.) vulgárnosť; VI.)  exkrementy; VII.) násilie; VIII.) dekadencia; jednoducho k dispozícii bolo až toľkoto všelijak rôznych ingrediencií, ktoré sa vďaka akémusi "verhoevenskému" mixéru, podarilo celkovo naraz zmixovať dohromady, keď z toho potom priamo vzišiel presne takýto zaujímavý a jednoliaty t v a r, ktorý na moje veľké počudovanie - nebol zdeformovaný na celkový vzhľad, ako by sa na prvý pohľad mohlo vôbec zdať, ale skôr presne naopak; sledovanie vyšinutých postáv disponovalo akousi povznášajúcou pointou, prečo by sme sa nemali správať, ako On a Ona, ktorí boli doslova, ako odtrhnutými z reťazí bez akýchkoľvek hlbších zábran, ktoré by ich včas upozornili konkrétne i na to, že je už hádam i najvyšší čas zatiahnuť ručnú brzdu pred samotným nárazom do betónového múra, pričom ešte stále nie je neskoro začať novú etapu bytia, len to by museli mať najskôr tieto zhýralé postavy akýkoľvek prejavený záujem... • Predstaviteľ Erika Vonka, t.j.  debutujúci Holanďan, Rutger Hauer, dôkladne stvárnil mimoriadne frustrovaného, a k tomu i sexom posadnutého protagonistu, ktorý si svoj nahromadený s t r e s veľmi často vybíjal na nežnom pohlaví, ktoré podobne nemalo takmer žiadne zábrany sa v danej forme naplno realizovať, čo v spoločnej kombinácii, jednak prinášalo explicitne zobrazovacie scény, a jednak na mňa našťastie ani nijako zvlášť zase nepôsobili samoúčelným dojmom, čo iba kvitujem; keďže celé zobrazenie príbehu malo svoju opodstatnenú logiku, kvôli ktorej som sa dokázal naladiť na vlnovú dĺžku týchto [ne]charakterov, i keď nie práve tak, ako si asi myslíte; to už vtedy akosi hraničilo so sebadeštrukciou, čoho určite nie som žiadnym fanúšikom ← žeby akási holandská odpoveď na predchádzajúci, škandalózny titul v podaní Mechanického pomaranča? → nebezpečné záležitosti v obidvoch podobách: ako v holandskej, tak rovnako aj v britskej.

plagát

Náhlý strach (1952) 

Vari tou úplne najväčšou bezprostrednou prednosťou tohto noirového titulu - bolo naprosto pomalé [vy]budovanie vystupňovanej atmosféry, ako povedzme i v nejakých kvalitných tituloch od Alfreda Hitchcocka; ktorá by sa dokonca mohla, ako sa teda i občasne totižto zvykne hovorievať: „doslova pokrájať na najmenšie franforce,” tak bola vskutku mimoriadne vybičovanou až do tej azda najväčšej možnej krajnosti, a to je v podstate zároveň i ústredná hra s potenciálnym divákom, že vlastne Kto z koho? • Ako mimochodom samotný titul už medzičasom stihol sám napovedať, čiže v tomto prípade sa Náhly strach, bezprostredne vzťahoval na zrovna túto ústrednú protagonistku - akúsi autorku dramatických, divadelných hier - Myru Hudsonovú, ktorá v úvodnej, dejovej línii, počas skúšania istej hry s názvom: Na pol ceste do raja [pekla?]; teda na jej priamy popud sa prepustil istý herec - Lester Blaine - ktorý mal pôvodne stvárňovať jednu z hlavných postáv, čo napokon predstavovalo i akési určité zoznámenie sa s daným prostredím a s postavami, pričom šoubiznisové prostredie, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať, vôbec nebude stelesňovať ústredný prím, ale najskôr len akási »zhoda okolností,« vďaka ktorej akosi náhle zisťujem, že skrátka protiklady sa musia automaticky priťahovať, no nie asi presne v takom pomere, aký si asi práve teraz v kútiku svojej duše zrejme predstavujete, čo by malo akože korešpondovať s nasledujúcim dianím, plným nepredstaviteľných situácií, a následne pozostávajúcich po túžbe po majetkoch a iných náležitostiach, resp. spod skutočných charakterových vlastností niektorých postáv, pomaličky vyvierala na povrch c h a m t i v o s ť, kvôli ktorej postavy začali intenzívne rozmýšľať nad porušením Desatora Božích prikázaní; t.j. v poradí V. v podobe „NEZABIJEŠ,” čo nie je hádam ani nič extra zas nové pod slnkom, akonáhle človeka [ľudí] ovládajú hocaké zvrátené túžby a emócie; zase porušenie i X. prikázania v podobe „Nebudeš túžiť po majetku svojho blížneho,” ďalej VI. : „Nezosmilníš,” vrátane i VII. : „Nepokradneš,” a ak som správne napočítal, tak ihneď porušili až 4/10, čo si celkom vážne zaslúži i hlboké zamyslenie sa nad svojimi úmyslami a činmi → medzitým sa Myra Hudsonová Blaineová zatiaľ - vydala za vyššie uvedeného, neúspešného herca L.B., keď si jedného ranného dňa znenazdajky vypočula šokujúcu [audio]nahrávku, ktorá ňou tak extrémne otriasla - inými slovami povedané; zmyla jej doterajší naivný spôsob života, keď to už ani zblízka nie je tá usmievavá, sympatická žena, akou bola tesne predtým, keďže sa dozvedela, že manžel a ďalšia osoba - plánujú jej priamu likvidáciu niekoľkými dopredu zvažovanými postupmi; a čo sa dá robiť v takejto nezávideniahodnej situácii? ← zmieriť sa s osudom, alebo sa pokúsiť čokoľvek urobiť, aby sa neocitla na strane obete - tým pádom by sa miska váh konečne obrátila? • ONE WOMAN SHOW v podaní charizmatickej predstaviteľky Joan Crawfordovej, pretože tento štáb, kompletne «ušitý na mieru,» jej vzápätí poskytol i toľko hereckých príležitostí, aby sa mohla naplno realizovať, a vedzte, že kamera z nej oči takmer ani nespustila, tak jej bola neustále v pätách, až to bolo fascinujúce na pocit, a to ani nehovoriac o strihovej montáži vo finálnej sekvencii, ktorá mi nedovolila ani vydýchnuť, tak bola vyšponovaná až kamsi na kritické maximum! • Síce podľa mňa bol ten kľúčový »bod zlomu« hodne predvídateľným, no dianie sa muselo i nejako posunúť vpred, kedy potom sa najviac pracovalo na vytriezvení ženskej protagonistky v nadväznosti na brilantnú čiernobielu atmosféru, v ktorej dominoval aj strhujúci prejav zo strany začínajúceho Jacka Palancea, bez ktorého priameho nasadenia by toto spracovanie ani zďaleka nebolo tak silne interesantným!  a samostatnú pochvalu si rovnako vyslúži i Gloria Grahameová! • Akýsi milostný trojuholník sa systematicky rozpínal konkrétne tam, odkiaľ už viedla cesta len do akejsi citovej priepasti, a čo režisér D. Miller dokázal vyťažiť až do úplne posledného záberu..., ktorý na jednej strane priniesol víťaza, a na druhej porazeného. • Kvalitná hollywoodska produkcia!

Posledné hodnotenia (5 156)

Krutosť a láska (1985)

25.05.2024

Turks fruit (1973)

24.05.2024

Náhlý strach (1952)

23.05.2024

Výkřik (1957)

22.05.2024

Smyk (1960)

21.05.2024

Moskva slzám neverí (1979)

18.05.2024

Manillaköysi (1976) (TV film)

17.05.2024

Taxi Teherán (2015)

17.05.2024

Božie deti (1997)

14.05.2024

Reklama

Posledný denníček (399)

„Nezávislá kinematografia”

...co se týče pracovních metod, můžeme říci, že zatímco někteří z těchto filmařů rádi využijí hollywoodských financí, mají-li k tomu možnost, přesto je většina z nich připravena pracovat za finančně nevýhodných podmínek, bez velkých filmových hvězd, bez nákladných ateliérů a vizuálních efektů (přestože ty jsou nyní snadno dosažitelné díky počítačovým technologiím a jejich relativní dostupnosti), a upřednostňují svou stálou, repertoárovou skupinu herců a techniků i své nápady a vynalézavost, jež si vynutili okolnosti. A v konečném důsledku je to právě vynalézavost - plodnost představivosti, touha, vůle a schopnost riskovat a nabídnout zajímavější a hodnotnější alternativu oproti nezáživným, vyčpělým moralizujícím přednáškám a klišé, jež mají nyní tak silné postavení v americké kinematografii středního proudu. Právě tím se vyznačují filmaři, jejichž prací se budeme zabývat v následujících kapitolách, jsou to plodní a tvořiví talentovaní lidé, kteří si zaslouží naši pozornost a uznání. Má-li americká kinematografie nabídnout něco lepšího než bezduchou, stále se opakující zábavu z rukou ustanovené komise a zaměřenou na nejširší a nejméně náročné obecenstvo - zkrátka má-li nám dát něco umělecky hodnotného - pak jsou to právě nezávislí režiséři a scenáristé, kdo stojí v čele tohoto hnutí.

„Nezávislá kinematografia”