Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Komédia
  • Akčný
  • Dokumentárny
  • Horor

Posledné recenzie (2 145)

plagát

Profesionál (1981) 

V bohatej filmografii francúzskeho hereckého velikána → Jeana-Paula Belmonda, sa síce až tak extra dobre nevyznám, (ne)orientujem sa, aspoň zatiaľ nie, lebo neskôr chcem a musím (skrátka, nevidel som toľko filmov, aby som to mohol vedieť prípadne kvalitatívne posúdiť), čiže tým pádom nemôžem úplne čestne prehlásiť, že skrz Profesionála, uzrelo svetlo sveta, hercov doposiaľ najlepší film, ale rozhodne si myslím, že sa jednoznačne jedná o jeden z jeho najlepších kinematografických zárezov, ktorý ma mimochodom mimoriadne zaujal, aj keď som na ňom súčasne ponachádzal i niekoľko viditeľných „chýb na kráse”, no i napriek tomu väčšinou prevládala veľká, až skoro by som povedal, že „maximálna spokojnosť”, možno i vďaka emotívnej, Morriconeho hudbe, teda by som sa mal najmä vrelo poďakovať → večne sa opakujúcemu, hudobnému motívu: Le vent, le cri ( Vietor, krik ), čo sa divákovi snáď automaticky vryje pod kožu, že sa dá počúvať i samostatne. Na základe toho ale nehovorím, že „Bébel” by bol v nejakom, výraznejšom ústraní, ba práve naopak, dáva zo seba maximum, a to konkrétne od začiatku až po koniec, keď sa mi už tisli slzy do očí z predchádzajúceho diania, ktoré ma normálne priklincovalo do sedačky ! Protagonistovi zvyčajne šliape na päty → vskutku nepríjemný antagonista Robert Hossein (tieto postavy to proste majú v náplní ich práce, ale tento to ešte akosi strašne obľubuje), s ktorým nebude žiadnej núdze o samé konfrontácie, kde dokonca tá naprosto zásadná, je ako vystrihnutá z „Divokého západu”, ale to už trochu predbieham nasledujúce udalosti, pretože s agentom tajnej služby, Josselinom “Jossom” Beaumontom v podaní J-P Belmonda, sa na samý úvod, najprv zoznamujem v dosť prekérnej situácii v jednej z afrických krajín, aby som pokračoval v jeho ťažení po Paríži, kedy sa veci stávajú priamo súmernými... Nie je nad to si zakaždým vychutnávať staré, či povedzme aj staršie filmy, keďže tie „nové”, v podstate, nestoja vôbec za nič !  

plagát

Milenci (1958) 

Milencom určite nechýba(la) prílišná "štylizovanosť", ktorá mi i napriek tomu tentokrát akosi ani extra neprekáža(la), lebo mi to našťastie dostatočne (vy)kompenzovalo naprosto okázalé spracovanie pod taktovkou francúzskeho režiséra Louisea Malleho, kde už úvodné titulky, sprevádzala klasická hudba od nemeckého hudobného skladateľa → Johannesa Brahmsa, čo ma snáď ihneď automaticky pozitívne navnadilo, že by som mal skrátka s nasledujúcim dianím stopercentne počítať, a keď k tomu ešte následne pridám i priam atmosferickú, čiernobielu kameru Henriho Decaëa, ktorá si práve takýto status väčšinou zachováva(la) po celý čas, tak si proste myslím, že nie je takmer čo kritizovať, keďže najmä herečka v hlavnej úlohe, udržiava(la) diváka v neustálom vypätí, pretože zväčša jej "aristokratické správanie", podtrhovalo celkovú náladu, tohto inak zaujímavého, kinematografického diela, popritom súčasne obohateného i o interesantnú atmosféru, hodnú značného obdivu... To áno, a zároveň tiež podotýkam, že konkrétne bez mimoriadne pôsobivého, hereckého výkonu Jeanne Moreauovej, by sa takýto úspešný výsledok, jednoznačne nedostavil ani z polovice, kedy už ani vonkoncom nepotrebujem ďalej a zbytočne vyzrádzať, čím sa bude vlastne tento adaptovaný scenár bližšie zaoberať, že v podstate už samotný titul, to viac-menej trochu predsa naznačuje, ale na samý záver dodávam aj to, že výrazne klame svojim telom. PS: Vskutku naozaj pozoruhodný snímok, ktorý mi jednak veľmi dlho unikal, na čo som prišiel až teraz.

plagát

Topkapi (1964) 

Vo filme Topkapi (múzeum v Turecku), strháva pozornosť, alebo má viacej možností sa predviesť, skôr postava Arthura Simona Simpsona v podaní Petra Ustinova, než práve Waltera Harpera v podaní Maxa Schella, že zostávajúci ansámbel, mi bol v podstate úplne ukradnutý, lebo ma ani očividne nemal absolútne čím osloviť a zaujať, ak teda aspoň nepočítam → mimoriadne ohybnú a pružnú, "ľudskú muchu" v podaní Gillesa Ségala, vďaka ktorej má tento snímok, miestami neuveriteľnú dynamiku, čo mi zase pripomínalo konkrétne jednu naprosto "kultovú sekvenciu" z Nemožnej misie. Možno samotné obsadenie nie je to, ako sa zvyčajne hovorí, to pravé orechové, ale samotná predloha z roku 1962 od autora Erica Amblera s názvom → The Light of Day (Svetlo dňa), je už predsa o čosi zaujímavejšia, pretože producent a scénarista Monja Danischewsky, si myslím, dokázal práve podľa nej napísať celkom solídny scenár, ktorý disponuje niekoľkými zručnými úrovňami... Proste vykresal z neho dostatok zaujímavých nápadov, ktoré sa režisérovi Julesovi Dassinovi, samozrejme za asistencií kameramana so strihačom, podarili pretaviť do výsledného celku, ktorý vám bude pravdepodobne pripomínať niečo na spôsob, trebárs takých, povedzme → Dannyho jedenástok, so všetkým, čo k tomu automaticky prislúcha. Podľa týchto ponúkaných indícií, si už nie je vôbec ťažké domyslieť, o čom vlastne táto klasická filmová podívaná pojednáva, a to je skoro to isté, ako stretnúť Ethana Hunta s Danny Oceanom na káve, a to ešte v pôvodnej podobe !

Posledné hodnotenia (4 782)

Válka ve Vietnamu - Tíha vzpomínek (2017) (epizóda) (E10)

26.06.2022

Profesionál (1981)

25.06.2022

Naši - Season 4 (2018) (séria) (S04)

odpad! 24.06.2022

Naši - Season 3 (2017) (séria) (S03)

odpad! 24.06.2022

Naši - Season 2 (2016) (séria) (S02)

odpad! 24.06.2022

Naši - Season 1 (2016) (séria) (S01)

odpad! 24.06.2022

Sestričky - Undisclosed Conditions (2020) (epizóda) (S01E02)

odpad! 24.06.2022

Milenci (1958)

23.06.2022

Na love (2022) (relácia)

odpad! 22.06.2022

Reklama

Posledný denníček (349)

„Posledný francúzsky mohykán”

Francúzskeho herca Jean-Louisa Trintignanta dobre poznajú masoví návštevníci kín, ale aj prieberčivejší diváci filmových klubov. Mnohé z filmov, v ktorých hral, patria dnes do zlatého fondu francúzskej a talianskej kinematografie druhej polovice XX. storočia. V knihe spomienkových rozhovorov s priateľom, filmovým a divadelným kritikom Andrém Asséom, sa vracia nielen do zákulisia nakrúcania takých známych filmov, akými boli Keby všetci chlapi sveta, A Boh stvoril ženu, Chvastúň, Muž a žena či Angelika, markíza anjelov, ale aj na divadelné dosky, na ktorých začínal a zostal im verný do pokročilého veku. Dozvieme sa veľa zaujímavého o jeho kolegoch i rodinnom živote a záľubách. Pokojná vášeň upúta každého, koho zaujíma ako nadobudnúť rozvahu a životnú múdrosť. Vydajme sa teda do sídla pri mestečku Uzès obklopeného viničom a olivovníkmi a započúvajme sa do rozprávania o bohatom a činorodom živote.

„Posledný francúzsky mohykán”

Ovládací panel
82. naj užívateľ Slovensko
57 bodov

Reklama

Reklama