classic

„Smrtiaca zbraň 2” ma až tak extra neoslovila, ako prvá časť z roku 1987, kedy vskutku nechýbalo veľa, aby som udelil plný počet hviezd, že tentokrát som mal zase problém so scenárom, ak nie ešte o niečo väčší, než predtým. Totižto, obsahuje jednu (zásadnú) scénu s Martinom Riggsom a jeho frajerkou Rikou van den Haasovou, ktorej najprv predchádzala "kľúčová" sekvencia, plná smrtonosných výstrelov z dvoch helikoptér, pričom »divokí hrdlorezi« pokračovali v šialenom vyčíňaní aj z pevnej zeme, aby následne potom sa postavy odvážili vkročiť do « jamy levovej », považujem za maximálne zlyhanie, ktoré bohužiaľ nedokázal ukočírovať ani režisér, pôvodným menom → "Richard Donald  Schwartzberg", čo neskoršie prijal pseudonym Richard Donner, pod ktorým ho vlastne (ne)pozná celý svet, no i napriek akejsi, trochu slabšej chvíľky, ho v žiadnom prípade nezatracujem ! Pravdepodobne sa tých scenáristických kiksov vyskytne viacero, kvôli čomu sa snáď automaticky strhávajú body, s čím bohužiaľ → absolútne nič nenarobím. Obsadenie Joea Pesciho, mi taktiež bohvieako nesadlo, než na čo bývam trebárs zvyknutý zo scorseseho filmov, no v tomto prípade pôsobil až príliš otravne na to, aby si získal celkové moje sympatie, pretože na druhej strane sa sem ani nehodí. Akonáhle medzi Riggsa a Murtaugha, vstúpil ďalší charakter, už to skrátka nie je také zaujímavé, keďže nedostáva toľko hereckého priestoru, koľko by si v skutočnosti asi zaslúžil... Tvorcovia sa zrejme → pre zmenu práve teraz inšpirovali "Die Hard" , kedy opäť verne kopírujú »árijskú rasu« , ktorá výnimočne znovu vystrkuje rožky ? Skrátka, mám také zdanie, že sa miska váh obrátila, no nepovažujem to za akési veľké « vykrádanie » jednej značky od druhej (niečo napríklad na spôsob nealkoholických nápojov ako Coca-Cola a Pepsi), i keď zasa za obomi sériámi stojí ziskuchtivý producent Joel Silver, a tak možno na tejto myšlienke čosi bude... ?

„Dr. Zvláštnaláska alebo Ako som sa naučil prestať si robiť starosti a milovať bombu” , hneď človeka (diváka, či povedzme i potenciálneho fanúšika), naprosto omráči svojim mimoriadne dlhým názviskom, pričom z pôvodne zvažovaného vážneho filmu - podľa predlohy Petra Georgea, ktorého román "Červené upozornenie" s dodatkom → "Dve hodiny do záhuby" , pojednával o (jadrovom) holokauste, nakoniec úplne vzišlo, keďže už progresívny režisér Stanislav Kubrick, namiesto toho radšej nakrútil → obzvlášť ostrú satiru, v ktorej priam exceluje britský komik a extra talentovaný herec → Peter Sellers, ktorý po predchádzajúcej (krátkej) spolupráci s Kubrickom na kontroverznom počine menom Lolita, kde v podstate nedostal ani toľko hereckého priestoru, ako práve teraz, čiže toho aj patrične využíva a »zneužíva« , a to dokonca priamo v legendárnej trojrole → A). Dr. Zvláštnaláska, alias bývalý fašistický vedec, ktorý v súčasnosti vyvíja zbrane pre Američanov, čím tvorcovia odkazujú k nikomu inému, než k Wernherovi von Braunovi, ďalej po B). kapitán Lionel Mandrake, a napokon aj po C). americký prezident Merkin Muffley, že v zaujímavom obsadení si môžeme všimnúť i ďalšie zvučné mená → najmä v podobách Sterlinga Haydena, ktorého šialený brigádny generál vojenského letectva Jack D. Ripper, je nezabudnuteľným článkom celej myšlienky, alebo tiež i Georgea C. Scotta, ako horlivého generála "Bucka" Turgidsona, ktorý sa čochvíľa preslávi s príchodom strhujúceho Pattona. No ale nesmieme zabúdať ani na majora „King” Konga (Slima Pickensa) v bombardéri, ktorému sa mimochodom daná situácia, akosi príliš vymkla spod kontroly... ?! Pochválim i vynikajúcu čiernobielu kameru → veľkého obľúbenca Gilberta Taylora, ktorá má celkový cit pre navodenie mrazivej atmosféry. Síce som ubral 20%, čo ale nemení nič na tom, že sa jedná o skoro "maximálnu" spokojnosť !

„Francúzske spojenie (II.)” medzi Marseille a New Yorkom, sprostredkováva za americkú stranu → absolútne (ne)ohrozený detektív Jimmy "Pepek" (námorník) Doyle, že zase pre zmenu za domácich kope → anglicky hovoriaci inšpektor Henri Barthélémy, pričom príchod Američana do Massalie, je celkom prozaický, keďže mu minule → obávaný drogový priekupník Alain Charnier, nielenže ubzikol, z čoho automaticky vznikli i ďalšie, početnejšie problémy, no súčasne sa niekde v tomto prímorskom prostredí znovu tento "slizký grázel" nachádza, a práve preto by ho najradšej (i)hneď vystopoval, ale najmä ho navždy poslal do »večných lovísk«, čím by mal snáď konečne dušu i srdce na mieste, no nie je to vari tá úplne najskutočnejšia pravda, akú by si mohol každý, povedzme trochu - viacej (po)čestnejší policajt želať, všakže, dobre vravím ? No, súčasne podotýkam i to, že nič nie je také obzvlášť jednoduché, ako by to na prvý pohľad mohlo vypadať. Vysvetlím... Totižto, Pepkovi nechávajú príliš veľkú voľnosť, a tak si ho skôr, či neskôr, „dokonca myšiak ("Jerry") i sám nájde, keď kocúrovi ("Tomovi"), sa táto konštelácia, asi pozdávať bohvieako nebude” , čo je mimochodom ďalšia hmatateľná rana pod pás, ako sa nasledujúce udalosti vyvíjajú v neprospech fízla, ktorého najprv unesú, neskoršie nadopujú samým « kakaom » , potom sa ho zbavia, ako prašivého psa, aby nakoniec → podstúpil mimoriadne drsnú odvykačku, kedy si už divák normálne myslí: „Toto musí byť hádam jeho definitívny koniec ?!” To sa ešte i patrične uvidí, alebo „kiežby i na psa prišiel (niekedy) mráz” ? / Nie som extra spokojný so sequelom "French Connection II" z roku 1975, ktorý bohužiaľ svojmu predchodcovi nesiaha takmer ani po členky, ak mám byť teraz úprimný. Môžem pôsobiť akosi (nad)štandardne-kriticky, no nedokážem si vôbec pomôcť, ako Frankenheimerov film → na mňa väčšinou pôsobil, ako trebárs nejaký nevydarený mix rôznych žánrov s hluchými miestami, a to najmä vo svojej prvej polovici, ktorých bolo vskutku naozaj neúrekom. Protagonista neustále len kamsi po uliciach pobehoval, ako dajaký splašený kôň, aby neskôr zasa strašne vrešťal, ako zmyslov zbavený, z čoho som začínal byť už extrémne unavený. Našťastie sa celkové dojmy postupne vylepšili, ale konečné → (pred)finále, je veľmi slabou satisfakciou na to, aby som mohol skonštatovať, že snímok stojí za pozretie. Všetko, čo mal originál, kópii už sakramentsky chýba ! Z určitej časti sa jedná o filmový chaos ! A Hackmanovi táto rola nesadla, čiže sa mu nepodarilo znova vkročiť do tej istej rieky.

„Neperlivá voda” je vskutku pomerne dosť zvláštny preklad pôvodného anglického názvu filmu "Stillwater" , ktoré nielenže leží v americkej Oklahome, ako zrejme to malé, ospalé mestečko z pohľadníc, odkiaľ pochádza i postava → ropného robotníka Billa Bakera, no súčasne ponúka i ďalší význam v podobe »zlatej retiazky« , ktorú raz otec daroval svojej dcére Allison Bakerovej tesne predtým, ako odišla študovať na univerzitu do francúzskeho Marseille, keď by následny → medzikontinentálny let trval spolu aj s prestupom v nemeckom Frankfurte nad Mohanom → okolo 16 hodín a 45 minút, čiže si môže prípadný cestujúci de-facto buď poriadne zdriemnuť, alebo minimálne stihnúť pozrieť celú trilógiu → The Lord of the Rings, aj s početnými bonusmi, to len čisto pre zaujímavosť, čo by sa dalo počas mimoriadne dlhého letu všetko postíhať, pričom protagonista Baker, má najskôr úplne iné myšlienky, než sa venovať sledovaniu všelijakých kinematografických zárezov, keďže jeho podarená dcérenka, sa ocitla vo väzení, podozrivá, ďalej usvedčená, a nakoniec i odsúdená zo zabitia kamarátky (milenky) Liny... Pomocou právničky  Leparqovej sa rysuje potenciálna šanca → znovu otvoriť tento prípad, pritom si už Allison niečo « v chládku » aj odsedela, konkrétne päť rokov z celkového 9-ročného, tvrdého trestu, že prepustiť ju za dobré správanie, asi príliš (nateraz) extra nehrozí, a práve preto, by miestny chalan Akim, povedzme, vedel o tom povedať trochu viacej, len ho treba nájsť v drsnejšom, sídliskovom prostredí, kde ani nie je bohvieako vítaný ? V podstate → spolupráca s "juristom" napokon stroskotala na plnej čiare, a tak i vďaka obyčajnej náhode, v hoteli naďabí na ochotnú Francúzsku - Virginiu, ktorá má taktiež potomka ženského pohlavia - Mayu, tým pádom môže veselo pokračovať v pátraní a v konaní na vlastnú päsť, čo snáď automaticky prináša aj dané riziká s tým spojené, ale každý jeden tatko, by asi urobil hocičo, aby očistil meno svojho dieťaťa, však ? Len aby toho neskoršie (vo všeobecnosti) ešte neľutoval... / Režisér, scenárista a producent oscarového snímku Spotlight, Tom McCarthy, sa opäť vracia do režisérskeho kresla, keď mal 5/6-ročnú, filmársku pauzu, aby pokračoval v nastolenej tradícii → vycibreného scenára, že ani celková práca → réžie príliš za tým nezaostáva, čomu možno napomáha i obsadenie (ne)starnúceho Matta Damona, ktorý sa už miestami častejšie prehráva. Od diváka sa vyžaduje, aby bol tiež rovnako trpezlivý, ako »herec v hlavnej úlohe« , z ktorého kamera takmer nikdy nezlezie, pretože sa jedná o určitú "filmovú pomalosť" , ktorá má našťastie aj svoje opodstatnenie. Vo vedľajších úlohách ma oslovili → Abigail Breslinová, ktorá od zlomovej Malej Miss Sunshine, vyrástla nielen do krásy, ale aj do hereckého talentu, či aj mimoriadne sympatická "Parížanka" Camille Cottinová, ktorá zase pre zmenu (často) kompenzovala hrdinovi - rečovú bariéru. Oscarový(í) laureát(i) sa postaral(i) o nakrútenie interesantného snímku, nad ktorým budete (možno) ešte dlho rozmýšľať... ?

„Rachel a cudzinec” , keď ženské meno najprv označuje → v poradí druhú manželku "Veľkého Daveyho" , ktorý sa predtým stal vdovcom, keďže jeho prvá pani Susan Harveyová, zomrela 15. októbra na horúčku vo veku 28 rokov, a tak sa rozhodol, že synovi → malému Daveymu, ale aj jemu samotnému, zrejme prospeje, keď dostane novú mamu, ktorú pôvodne (od)kúpil z « nevoľníctva » od Matta Greena, potom sa s ňou aj legálne oženil, aby sa následne v divokej divočine, stala ich slúžkou domácou, a zase druhé pomenovanie, značí rodinného priateľa Harveyovcov, t. j. lovca, a taktiež i speváka loveckých piesní → Jima Fairwaysa, ktorý sa síce na nejaké obdobie usalašil kdesi v horách, že sa znovu vracia ku bližšej »civilizácii« , a to napríklad opäť navštíviť svojho starého kamaráta Davida, čím sa vzápätí nielenže zamiluje do mimoriadne pôvabnej a vskutku atraktívnej Rachel, no zároveň sa popritom začína čoraz intenzívnejšie okolo nej neustále obšmietať, až to doteraz nevšímavého manžela čochvíľa poriadne omráči, kedy dokonca hrozí i vážna bitka medzi mužmi, a to zďaleka nie je úplne všetko, čo sa ešte na nich chystá... / Kvôli krásnej a múdrej žene dôjde ku klasickej konfrontácii, na aké sme už dávno zvyknutí, ale podotýkam, že za hriech to určite stojí, lebo Loretta Youngová, si to aj náležite uvedomuje, čo veľmi dobre vedia taktiež aj William "Bill" Holden s Robertom "Bobom" Mitchumom, ktorí sa istý čas správajú, ako takí dvaja kohúti... Film stojí za zhliadnutie aj preto, že disponuje naprosto účinným obsadením, pozostávajúcim zo zmieneného hereckého ansámblu, ktorý je u mňa zakaždým EXTRA vítaný... PS: Len pre takú malú zaujímavosť ešte doplním, že scenárista Waldo Salt neskoršie napíše i oceňovaného Polnočného kovboja, ktorého som si mimochodom strašne obľúbil, keďže som ho ihneď umiestnil do ďalšej, (2.) desiatky → najobľúbenejších ("najlepších") filmových počinov všetkých čias !

„Smrtiacou zbraňou” nazval svojho kolegu práve rodinne založený a fúzkatý strážmajster Roger Murtaugh, keďže depresívny a vlasatý Martin Riggs, máva často "samovražedné sklony", a tým pádom, ako sa zvyčajne hovorieva: „nemá čo stratiť” , a konkrétne zrovna táto bizarná »vlastnosť« môže byť v určitej kombinácii nakoniec veľmi užitočnou a prospešnou, pretože z úvodného vyšetrovania → akejsi úplne obyčajnej (samo)vraždy nádhernej Amandy Hunsakerovej, ktorá mimochodom (zo)skočila z okna « hore bez » , sa dvaja húževnatí detektívi postupne čoraz intenzívnejšie zamotávajú do zapeklitého prípadu, ktorý siaha až do miest, kde by to spočiatku dokonca jeden z nich ani výraznejšie nečakal, a tak najmä kvôli tomu sa teraz nadmieru hodí, aby sa do centra zbesilého diania, súčasne zapájal i mimoriadne bláznivý policajt Riggs, ktorý svojimi vyšetrovacími metódami, v podstate môže kedykoľvek ("príjemne") prekvapiť, keď si to zrovna daná situácia najviac vyžaduje, lebo s príchodom → nevyspytateľného Jacka Joshui, sa veci dávajú rýchlym tempom do pohybu, kedy budú vianočné sviatky v Los Angeles → zrejme absolútne nezabudnuteľnými... / A). Niektoré preklady filmov do slovenčiny, či češtiny, ma dokážu pobaviť, ako aj povedzme dvojica: "Smrtonosná → zbraň a pasca" , keď v prvom odkazujem na momentálne recenzovaný akčný snímok od Richarda "Dicka" Donnera, významného režiséra, ktorý nakrútil napríklad → Superman s Christopherom Reevesom v hlavnej úlohe, alebo tiež i predchádzajúci legendárny a naprosto kultový thriller/horor → The Omen s Gregory Peckom v hlavnej úlohe, pričom pôvodný názov "Lethal Weapon" z roku 1987 , je mi oveľa bližší, ako dajme tomu "Smrtonosná pasca" s Bruceom Willisom z roku 1988, ktorá v origináli znie "Die Hard" , čo by som následne preložil ako "Ťažko zomrieť" , čo by vskutku asi príliš divákov do kín nenalákalo, však ? Ale akonáhle sa zveziete na úspechu → Gibsona s Gloverom, tak vtedy je to trochu iná káva, všakže ? / B). Sériu LW som určite videl v televízii, no už si to vôbec nepamätám, ba ani film nemám nikde ("oficiálne") zapísaný, t. j. v jednom z mnohých zošitov, a tak až práve teraz nastal ten správny čas → si znovu pripomenúť túto »nadčasovú klasiku« , ktorá našťastie je stále oddychovou jazdou, čo sa divákovi (fanúšikovi) len tak ľahko neomrzí... Prečo napokon neudelím maximálne hodnotenie, je celkom jednoduché, nie sú tomu na príčine geniálni Mel s Dannym, ani nie režisér so scenáristom, i keď predsa načrtnem Shanea Blacka, ktorý mohol dať hlavným zloduchom → viacej hereckého priestoru, lebo Gary Busey nevyčerpal všetky svoje možnosti, a to ani nehovoriac o Generálovi McAllisterovi v podaní Mitchella Ryana, ktorý mal minimum možností sa plne predviesť, čo sa v ňom vlastne skrýva... ? Inak som takmer nadšený, že tentokrát rozdiel medzi štyrmi a piatimi hviezdičkami → je bezvýznamný !

„Zelený rytier” si nastavil latku hodne vysoko, teda čo sa tej celej štylizovanosti, bizarnosti a čudesnosti týka, a to ani nehovoriac o svojej prílišnej pomalosti, preto sa priam vyžaduje čo → najtrpezlivejší divák, keď film ako celok, by sa tým pádom mohol vskutku pekne odvďačiť všetkým potenciálnym nasledovateľom, keďže zároveň ponúka i mimoriadne prepracovanú vizuálnu stránku, s obzvlášť precíznymi uhlami pôsobivej Palermovej kamery, snáď od výmyslov sveta, ktorá si dokáže udržať nadštandardnú úroveň po celý čas, k čomu sa taktiež pridáva aj pozoruhodná výprava a kostýmy, a tak máte hneď také zvláštne cítenie, akoby sa režisér, scenárista, producent a strihač → David Lowery, vrátil pomocou "stroju času" do dávneho, temného stredoveku, kde skrytou kamerou, nakrúca jednotlivé udalosti, ktoré sa mi jednotlivo mihotajú pred očami, že väčšinou mávam ten (a)typický, skľúčený pocit, čo ešte výraznejšie umocňuje i filmové obsadenie → na čele s indicko-britským hercom Devom Patelom, ktorý v podstate od zlomového Milionára z chatrče, urazil neuveriteľný kus cesty, vôbec → herecký ansámbel spĺňa všetky potrebné kritéria k celkovej spokojnosti, no súčasne si treba naň i zvyknúť, napríklad švédska krásavica → Alicia Vikanderová, si dokonca zahrala ("až") dve postavy, a čo má hovoriť taký Peter Sellers z legendárnej Kubrickovej satiry: "Dr. Zvláštnaláska alebo: Ako som sa naučil prestať si robiť starosti a milovať bombu" , ktorý to zvládol s absolútnou bravúrou, však ? Nebudem zbytočne zmieňovať ostatných hercov, či aj herečky, keď každý z nich, dostane svoj malý, či väčší, herecký priestor. Na film som sa dosť intenzívne tešil, ale nakoniec iba zisťujem, že mám také zmiešané dojmy, keď určitá nadšenosť sa čoraz viac potýka s akousi rozporuplnosťou... PS: Zaujímavý Hartov soundtrack, stojí za pozornosť aj v takom význame → si ho vypočuť samostatne, čo vás bude možno baviť ("oveľa") viac, než dvoj-hodinový, náročnejší, filmový počin, ktorý i napriek tomu → stojí za minimálne jedno ucelené pozretie ?

„Ťažký deň” zo života Beatles, je popretkávaný samými gagovými scénami, hudobnými vložkami a vtipným dejom, ktorého priamou súčasťou je mimochodom i → údajný Paulov dedko, čo prináša do popredia neuveriteľné krkolomné situácie, ktoré sa asi najviac práve dotýkajú Ringa, ale ani John s Georgeom, nie sú ešte z toho úplne z obliga, pričom v podstate „Fab Four” , nakrúcajú film v prvom rade samých o sebe, a to konkrétne počas akurát prebiehajúcej »Beatlemánie« v maximálne, plnom prúde, spolu s dodatočným dodatkom - "dokumentárny nádych" , a tak trebárs hneď tá úvodná krivočiara sekvencia s vreštiacimi dievčatami, pôsobí nadmieru autenticky, čomu tiež napomáha i → mimoriadne strhujúce, čiernobiele prevedenie pod taktovkou špičkového britského kameramana Gilberta Taylora, kedy štyria chrobáci, budú čochviľa disponovať aj zaujímavým hereckým repertoárom..., a to ani nehovoriac o naspievaných pesničkách z ich tretieho albumu, keď do snímku sa ich zmestilo rovných 7, kde súčasne taktiež dodávam, že rovnako sa nazýva aj Lesterov svižný počin, ktorý vznikol na základe Starrovho výroku, ktorý si po namáhavej práci povzdychol: „Bol to ťažký deň.” Keď potom videl, že už je tma, opravil sa: „...noc, a z toho vzniklo → A Hard Day's Night. A na záver recenzent pridáva: „Pre (všetkých) fanúšikov, sa jedná už o akúsi automatickú povinnosť, a zase pre ostatných zvedavcov, ide o veľkú príležitosť, si chlapcov z Liverpoolu naveky vekov zamilovať..., či poprípade, keď ani jedno z toho nepripadá do úvahy, sa len tak príjemne pobaviť, kde necelých 90 minút, utečie ako voda.”

„Nech žije republika” (Ja a Julina a koniec veľkej vojny), je mimoriadne »roztržitým« , kinematografickým počinom, neustále sa zmietajúcim v troch časových rovinách, t. j. v dynamických flashbackoch, ďalej, v pohnutej prítomnosti, a napokon i v protagonistových (Oldřichových) bujarých snových predstavách, vďaka čomu ho jednak považujem za čisto « experimentálny výtvor » , čo má mimochodom svoje tradičné plusy, ale samozrejme sa ponúkajú aj ("časté") mínusy, aspoň ja classic, to tak i bezprostredne vnímam, že tým pádom sa jeho samotné sledovanie, stalo pre mňa osobne akýmsi rozpačitým zážitkom, ktorému som síce venoval dve hodiny zo svojho života (vždy oveľa lepšia alternatíva, ako povedzme - vysedávať v krčme !), no i napriek tomu, ich vôbec neľutujem, keďže sa bolo stále, ako sa povie, na čo pozerať, len na margo ešte dodávam, že na spôsob "z každého rožku trošku" , čo môže buď niekoho veľmi osloviť, alebo skrátka poriadne otráviť, keď recenzentov objektívny pohľad, sa v podstate nachádza kdesi v zlatom strede celkovej (ne)spokojnosti, pretože asi ani extra zvlášť neviem, čo si mám celkovo myslieť o tomto Kachyňovom filme, ktorý prechováva akúsi zvláštnu úctu k cicavcom z čeľade koňovitých ? Pozrel som si to, ale viac krát to vidieť už nehodlám. Na jedno pozretie bohato stačí. PS: Viacej stráviteľnejší snímok, než práve obdobné Pomaľované vtáča, ale zase na druhej strane, naturalistickému Idi i smotri, nesiaha ani po členky !

„Ľahký jazdec” je americký, legendárny, kultový a nezávislý kinematografický počin z konca 60. rokov - dvadsiateho storočia, ktorý je napokon predsa »závislý« na finančných prostriedkoch → producenta, scenáristu a herca v hlavnej úlohe → Petra Fondu, sledujúc cestu dvoch kamarátov na motocykloch Chopper, ktorí si to zrovna namierili z L.A. do New Orleans, a to konkrétne na vychýrený karneval Mardi Gras...☺ Z juhozápadu Los Angeles do mesta na juhu v Louisiane, je vzdialenosť cca 1 892 míľ, čo je v prepočte na kilometre → 3 044,228 km, a tak počas toho budú musieť nielen trochu častejšie (na)tankovať, či poprípade niečo zjesť a vypiť, ale súčasne aj postretať mnoho ľudí, medzi ktorými by som našiel napríklad i → „deti kvetov” , psychedelickú mládež, tzv. hnutie hippies, kam ich v podstate zavedie »cudzinec na diaľnici« , pričom fúzkatému Billymu, a ani Wyattovi, alias „kapitánovi Amerika” , nie je táto uvoľnená komunita absolútne cudzou, keďže oni dvaja sú priamo hippisákmi, ktorými bude okolie čochvíľa poriadne pohŕdať... , a to najmä → agresívni južania („rednecks”), ktorí si nekladú servítky pred chlebáreň, a do toho sa rovnako pridáva i nekonečné « drogové opojenie » , a to ani nehovoriac o kľúčovom zoznámení sa s naprosto svojským právnikom Georgeom Hansonom vo väzení, s ktorým sa im na chvíľu skrížia kolesá, a tak sa snáď už naskytá otázka sama od seba: „Ako sa ich putovanie vlastne (s)končí... ?” / Dennis Hopper je síce oficiálne uvedený, ako herec, autor scenára a režisér, ale myslím si, že sa musel nakoniec spoľahnúť predovšetkým na skúsenosti renomovaného kameramana → maďarského pôvodu, Lászlóa Kovácsa, ktorý vytvára fascinujúcu kompozíciu obrazu, ešte okorenenú i šikovnú strihovú skladbu Donna Camberna, a čo by to celé bolo bez dobových pesničiek, trebárs od → Steppenwolfu, The Byrdsu, či aj od The Jimi Hendrix Experience, však ? Jednoznačne film urobil cez noc superhviezdu z JACKA NICHOLSONA, ktorý sa predtým pohyboval v druhoradých produkciách z dielne Rogera Cormana, ale až teraz KONEČNE prestúpil do prvej, najvyššej ligy jagavej svietivosti, kam sa bohužiaľ paradoxne »nikdy« nepodarilo dostať dvom ústredným protagonistom → Petrovi Fondovi, a ani Dennisovi Hopperovi, a to i napriek tomu, že si zrejme asi ukrojili najväčší kus z koláča, keď by sa následne mohlo zdať, že Nicholson dojedal iba jeho zbytky, no na rozdiel od nich, na mále hereckého priestoru, predviedol → nadštandardný herecký výkon, zatiaľ čo sa oni dvaja zvyčajne pohybovali v štandardnej obyčaji. Film s rozpočtom 400 000 $ oslovil mladých kombináciou drog, rockovej hudby a násilia a v kinách zarobil viac než 16 miliónov dolárov, čím mu trasu vydlaždil môj mimoriadne obľúbený → Bonnie a Clyde. Som si extrémne istý, že táto záležitosť asi nie je určená úplne pre všetkých !?