Real Tom Hardy

Dočasne lipnúť na nezažitej americkej deväťdesiatkovej nostalgii mimo iného primárne skrz nekonečný binge šou Howarda Sterna práve v čase, keď vychádza produkt kalibru Pam & Tommy, bola značne rozumná vec. --- Tvorcovia dôkladne poznajú históriu (nielen) mediálneho prostredia toho času, dávkujú trefné referencie rýchlou kadenciou. Niekedy jednoslovne, niekedy jednovetne, inokedy rovno cez prekrývajúce sa príbehy a tak bravúrne, až je to k*rva nádherné. Veľký cit pre detail, od časopisov a novinových titulkov cez plagáty v kanceláriách štúdia až po billboardy pred obchodom s hudbou (album Daydream od Mariah Carey <3). Všetko vyzerá tak skutočne! Lokácie, interiéry/exteriéry, kostýmy, všeobecné reálie a celkovo svet, v ktorom sa seriál odohráva. A to vrátane Lily James (po jej zočení v tej čiernej blúzke so zapnutými vlasmi v piatej epizóde som skoro odpadol), ktorá si berie priestor dominantne a suverénne pre seba, až je to sladká fantázia. Sebastian Stan ako Tommy Lee herecky žiari, za ním tesne v závese Seth Rogen, ktorého (nenávidím) som si tu až neprirodzene slastne vychutnával a táto dramatická rola mu sadla brilantne. S čistým svedomím je možné túto minisériu otitulovať ako jeden z najlepších počinov od šeredného Hulu. A čo teraz? Veľmi jednoduché – hor sa na albumy Mötley Crüe, Baywatch, opáčko Barb Wire, Snapdragon a Raw Justice. Plus Howard Stern, prirodzene! --- Rolling Stone článok, z ktorého sa adaptovalo. / Slušný VICE doku o 90s / (x / x / x) (x)

Nakoľko od premiéry filmu v Cannes prešlo čochvíľa rovných 10 rokov a počas dekády sme z 25 minút dostali 2,5, ergo celý produkt evidentne nikdy neuzrie ďalšie svetlo sveta, nadišiel najvyšší čas prekročiť zakázanú čiaru a udeliť svoje prvé hodnotenie na niečo nevidené, resp. teda nekompletne videné, aby sa uľavilo môjmu "OCD" x) --- Jedná sa o experimentálne dielo natočené špecializovanou kamerovou súpravou, ktorá snímala jeden záber zo siedmych uhlov simultánne. Toto neskôr získalo pomenovanie "7 Screen Experience." Na premietanie bol postavený pyramídový pavilón s 3 obrazovkami vpredu, 2 po stranách, 1 na strope a 1 na podlahe. Po premiére silný potlesk v stoji a následne veľké nič. Film sa odvtedy nepremietal a je pravdepodobné usúdiť, že ho v mienenom formáte už nikto nevidel. Trojminútový "leak" prišiel o 5 rokov neskôr v prednáške grafického dizajnéra Michaela Rocka. Z tej úvodnej sekvencie v podzemnej garáži silné zimomriavky. Je asi zbytočné písať, že túžba vidieť celý počin je nepredstaviteľne silná, všakže? --- (x) (x) (x) (x) (x) (x) (x) (x) | (x) (x) | #1 West po premiére celý tento formát a spôsob natáčania filmov rozoberal v rozhovore pre NY Times. Redaktor to z finálneho editu úplne vynechal. O týždeň na to robili rozhovor so šišatým Spielbergom a potlstejším Lucasom na tému, ako sa dajú ďalej posúvať hranice filmu a aké inovácie na tomto poli nás v budúcnosti čakajú. Obaja odpovedali popisom istého konceptu. Žiadne konkrétnosti či menovanie, všetko veľmi vo všeobecnosti. Média sa vtedy na to vrhli, jak keby títo dvaja džentlmeni boli toho vynálezcami. A akýže to bol teda koncept? Práve ten, ktorý tu už West priniesol cez Cruel Summer.

Takzvané "listening parties" spravidla v hudobnom priemysle znamenali situáciu, kedy sa interpret chystal čoskoro vydať svoj nový materiál a pre priateľov, blízkych, prípadne label exekutívu pár dní/týždňov pred oficiálnym dátumom vydania usporiadal za zatvorenými dverami večierok, kde sa premiérovo púšťala jeho nová práca. To slúžilo viac-menej ako taký prvý preview a možnosť získať spätnú väzbu na dodatočné úpravy a vyladenia. Z týchto eventov potom zvyčajne verejné publikum okúsilo tento matroš skrz leaky v mizerných kvalitách. Nielen v rámci hip-hop žánru to bol práve Kanye West, ktorý tieto "dvere" otvoril a cez Yeezy Season 3 premiéroval nie celkom dokončený štúdiový album, ktorý sa neskôr ešte menil v bezprecedentných číslach. K tomuto formátu sa vrátil o 5 rokov neskôr, keď sa blížilo vydanie albumu s názvom DONDA. Dostali sme dokonca až tri eventy (x / x / x) v minimalistickom vizuálnom kabáte, ktoré taktiež čosi substančné, hmatateľné, v hudobnej branži posunuli vopred, posunuli ďalej. O pár mesiacov neskôr sme späť, na obzore sa črtá sequel v podobe DONDA 2, s čím tiež prišla otázka – dali sa listening parties vizuálne posunúť vyššie? Byť čestnou súčasťou kinematografie? Tu sme zistili, že áno. Dajú sa posunúť ešte vyššie? Eventuálne zistíme vo Westovej ďalšej... (23.2.2022) (24.2.2022) (25.2.2022) (26.2.2022) (28.2.2022) (2x1.3.2022) (10.3.2022) (24.3.2022) (31.3.2022) (16.10.2022) (27.12.2023)

S1/S2: V čase vydania bol Dawson's Creek v Amerike pre tínedžerov/stredoškolákov obrovská vec, ktorá dosť možno pre mnoho desiatok tisícok z nich obdobie ranných 00s zadefinovala a stala sa styčným pamätným bodom predmetných čias. Nakoľko od tejto doby prešlo vyše 20 rokov a ja som jej silným nostalgikom (niekedy až sebadeštruktívnym nostalgikom – pojem vysvetlím inokedy), do seriálu z dielne hororového Kevina Williamsona som išiel presne kvôli tomu – použiť ho ako časovú kapsulu dúfajúc, že nasýti tú mrchu na n a zároveň tiež ukáže viac z bežného amerického teen života na prelome milénia autentickou optikou nie nevyhnutne z už hutne zdokumentovaného univerzitného prostredia a kampusov. Zlomok z toho možno splnený bol, je tam však jedno veľké lenže. Dawson's Creek je prakticky vzťahová žumpa na úrovni telenovely od Telemunda, kde 20 epizód sledujeme jedného blonďavého chalana s obsesívnym idolizovaním Stevena Spielberga a jeho tvorby, ako sa nevie rozhodnúť, ktorej z jeho dvoch kamojdiek sa zhostí. Či novo prisťahovanej mestskej dámy z New Yorku, ktorá na prahu puberty už stihla fetovať prvú ligu a prefiknúť polku Manhattanu, alebo dlhoročnej známej, ktorá tiež sama nevie, ktorá bije. Druhá séria padá do priam nevídaných vôd kktizmu, kde sofistikovanejšie situácie budeš pokojne konzistentne nachádzať dokonca aj v počinoch ako Dallas či Skrytá vášeň. S túžbou trýzniť a trestať sa ma celkom "láka" vyskúšať aj série 3-6, no až tak moc si nefandím. Za pozitívnu zmienku stojí len epizóda The Scare, ktorá je pekným odkazom na film Vreskot, Williamsonove hororové korene a prvé slashery. A tiež možno ešte rád uznám ten úvodný argument o časovej kapsule. Nabudúce radšej overené klasiky – celú sága American Pie, Phillipsov Road Trip, NATM a Limp Bizkit... (S1 7.1.2022) (S2 28.2.2022) (na zvyšok seriem)

(Pre mňa) štylisticky a koncepčne veľmi podobné snímke Disturbia – dvaja mladí teen sliediči sledujú deda-suseda naproti ulici na tichom, idylickom predmestí. V prípade Disturbie mali podozrenie, že je sériový vrah (s/o Leto 84), v prítomnom, že v jeho dome straší, čo zakrývajú za, resp. prekrývajú súbežne s ich (asi) školským experimentom. A starček je zhodou okolností James Caan, ktorý tu úplne vyzerá ako zlacnená (alebo drahšia, súdiac podľa tvojho pohľadu) verzia Kelseyho Grammera. --- Filmu nechýba napätie aj napriek tomu, že už v prvej desiatke minút ti zrejme bude jasné, odkiaľ fúka vietor. Prelínanie troch časových rovín je pekným spestrením. Slušne zostrihané a postupná zmena vykreslenia hlavnej postavy veľmi uspokojivá (rejža si ma omotal okolo prsta; vážne som si myslel, že to bola prostitútka) a podobná reálnemu životu – nevieš, kým nevieš. Rozuzlenie ma vždy rozbije. Cením tiež hudobný podkres a chalanovu izbu, ktorá je odkazom a poctou filmovej časti popkultúry. A keď zazvoní zvonček, všetkému je koniec... ♪♫ / ♪♫ / ♪♫ (5.10.2019) (25.2.2022) (5.10.2022) (6.10.2022) (30.1.2023) (3.3.2024)

S1/S2: Vôbec prvý¹ seriál produkovaný štúdiom pre Netflix a zároveň počin, ktorý ho spolu s vysielaním Breaking Bad poslal do stratosféry. Do výšin a čias, keď ešte červené N znamenalo kvalitu a nie prvotriednu žumpu. BB svojou všestrannou dokonalosťou zbúral piliere štandardnej klasickej televíznej tvorby,² House of Cards zase podobne "zbúral" trh, vyšliapal cestu streamovacím službám, otvoril im bránu do sveta a umožnil im budúci enormný rast, inými slovami – spustil éru streamingu. Tiež ukázal, že dialógy v seriáloch nemusia byť toporné, môžu byť vycibrené rovnako ak nie viac ako tie na filmovom plátne a tiež, že produkčne môžu byť dovedené do absolútnej bezchybnosti.³ Kevin Spacey sa s postavou Franka Underwooda zacementoval v historických knihách umenia a jeho fotka by mala byť vo výkladovom slovníku vedľa Daniela Day-Lewisa pod heslami charizma a pravé herectvo. Strhujúca konverzačná jazda, z ktorej nechceš a nemôžeš vystúpiť. Až kým nie je koniec. A ani potom nie, pretože sa aj tak vrátiš... Aktuálne nemám viac čo dodať, eventuálne doplním. Koment som ani písať nechcel, stojí za hovno, ale keď už tu máme takýto pekný dátum – 22.2.2022 x) --- ¹Toto je trochu viac zamotané. Nie je celkom prvý. O rok ho "predbehol" nórsky Lilyhammer a aj ten bol vysielaný o týždeň skôr na NRK1. ²Áno, beriem na vedomie Lost, 24 či Prison Break a áno, uvedomujem si kontradikciu, nakoľko tieto sú tiež produkty televíznej výroby. ³Niečo podobné už dokázalo krátko po prelome milénia HBO so svojim The Wire, bavíme sa teraz ale o streamingu, všakže? --- / (S1 - 2.1.2014) (S1-S2 - 11.7.2014) / (S1 - 7.2015) (S1-S4 4.3.2016) / (S1 - 18.2.2022) (S2 - 22.2.2022) (S3 - 19.10.2022-25.10.2022) (S4 - 16.12.2022-18.12.2022) (S5 - 29.12.2022-31.12.2022) (S6 - 31.12.2022-1.1.2023)

Dvojhodinové vyšperkované rozjímanie nad sedemdesiatkami, ktoré bude mnoho ľudí milovať až na smrť. Bezchybne obsadené (Cooper Hoffman po tatkovi hrdo prevzal štafetu), bezchybne odohrané, excelentne natočené. A Anderson vybrakoval knižnicu tej lepšej dobovej hudby. Tam ale zábava končí. Vzťahovka o 15-ročnom trpaslíkovi, ktorý túži prefiknúť jeho o 10 rokov staršiu kamošku. Našťastie, nie je úplne vyšľahaný a toto nie sú jeho jediné ambície. Počas výpravy položiť svoju vlajku na jej telo rozbieha niekoľko biznisov – s vodnými posteľami, herňami a japonskými reštauráciami – ktoré mu potom komplikuje ropná kríza roku 1973. Pocitovo jedna, max dve hviezdy, pod tri ale jednoducho ísť nemôžem. Jedná sa totiž o remeselne precízne odvedenú prácu. --- #1 Filmy, ktorými sa PTA pri tvorbe inšpiroval, sú iná liga. --- #2 Ázijským "aktivistom" zase j*blo :D --- #3 Excuse me. What the fuck? / You don't bring this idiot to Shabbat dinner here

Filmárom sa odjakživa nechcelo natáčať na autentických lokáciách. Nové Mexiko zvyčajne nahrádza Texas, Kanada zase Wyoming, čo sú ešte tie lepšie prípady. Tu máme úplný opak. Nielenže sa točilo v rovnakom štáte a malom meste Lincoln uprostred Montany, domov filmového Teda bol postavený na tom istom mieste, kde kedysi stál dom skutočného Teda Kaczynskiho. A práve jeho "príbeh" dostávane na obrazovky vo veľmi netradičnom pojatí. Z jeho perspektívy, obrazov jeho myšlienok, kde cieľom nie je zdémonizovať ho. Rejža nemá potrebu ukazovať prstom a hovoriť, čo je zlé. Spolieha na to, že film budú sledovať nedementi, ktorí vedia rozmýšľať sami za seba. Hoci môže byť pre niekoho ľahké zísť dole špirálou Tedovho myslenia... Sharlto Copley obsadenie roka a topový výkon. Zvuková odysea, krásna a čistá filmárčina. Jedinečná snímka. Pozoruhodný biopic, ktorý nepozná slovo "šablóna" a ktorého štruktúra je nekonvenčne fascinujúca. Scéna zničenej krajiny s malým štvorcom oázy zelene a následný prestrih na výrobu prvej bomby, kde počas toho hrá 'Cum dederit' od Vivaldiho – pfúú. Ted K – nárez. Tony Stone odteraz v hľadáčiku zvedavosti z toho, čo ďalšie prinesie. --- (x) / ♪♫ / ♪♫ / FBI, SUCK MY COCK / #1 Amalberga sa asi na internete naučila nové slovo, tak ho musela použiť, škoda len, že v nesprávnom prípade x) (18.2.2022) (22.1.2023)

Francúzskych filmov odohrávajúcich sa v Amerike je menej, než by sa ti mohlo zdať. Režisérsky boh Melville sa tam v priebehu 4 rokov vybral dokonca dvakrát – oba prípady neskutočný nátresk a božská jazda. Tento, v medziach žánru silná vec, v rámci rejžovej tvorby nie úplný vrchol. Odopierať mu nesporné kvality ale nebudeme. Melville už vtedy rozumel, že mesto a jeho ulice nemusia byť nevyhnutne kulisou, ale aktívnym účastníkom. Takýto prístup tu bol jasne vyzdvihnutý a vianočný New York je utilizovaný naprieč celou stopážou absolútne perfektne. Divák je ponorený do sveta neónov a nekonečných tieňov manhattanských mrakodrapov. Spirituálne ide Deux hommes v šľapajach Dassinovho opusu Naked City, čo je prakticky pre noir vrcholný kompliment. Všetko má ale nejaký háčik a preto treba povedať – film dejovo moc nezažiari, scenáristicky nejde o nič strhujúce ani prelomové, žiadny druhý Maltézsky sokol sa nekoná. Dôvodov na smútok však nieto. Vďaka za tip, Snorlax. (x) (x) (x) (15.4.2021) (18.2.2022) (19.10.2023)

Na tento film a dokument (The Blessing) Huntera Bakera som čakal dobré dva roky. A zároveň radoval, že sa konečne chytil aj dlhších produktov a po nevýraznom celovečernom kameramanskom debute Miles prinesie niečo viac zo svojej schopnosti dobre snímať prostredie navôkol, ktorú predvádzal dlhé roky v krátkometrážnych počinoch. S príchodom prvého plagátu a niekoľkých obrázkov som bol nadšením úplne bez Seba. Všetko totiž nasvedčovalo tomu, že Silo bude silne štylizovaná snímka z prostredia farmy amerického vidieckeho zapadákova, kde bude kladený veľký dôraz na vizuálnu stránku veci, pod ktorú sa Baker a jeho šikovnosť podpíše. Toto divák čiastočne dostane, i keď dôraz bol kladený na niečo iné – riedku rodinnú drámu na pozadí (nechcem povedať) agitky a/alebo osvety, ktorá má upozorňovať na takzvaný grain entrapment a jeho nebezpečenstvo. Ergo na problém, ktorý podľa môjho cynického pohľadu na čísla (~200 smrtí za 30 rokov) problémom nie je a aby dostal celovečerák už vôbec. Tu ho však máme. Obsahovo nevýdatné dielo, obrazovo (za mňa) vychutnané na max. A áno, aj ja som sa celú hodinu čudoval, prečo chalana jednoducho nemôžu vytiahnuť von lanom a pýtal sa, čo je to za kktinu a scenáristickú lenivosť. Potom som si prečítal :D No a teraz hor sa dať druhú šancu Bahranimovmu počinu At Any Price, kde sa tiež v zásobníku obilia diali nejaké nekalosti.