ScarPoul

Nie že by to bolo vyslovene zlé, alebo, že by ma to štvalo. Lenže to bolo strašne ploché. Tie zen budhistické rady aplikované na život závodníka sa jednoducho nedajú brať vážne. Každý jeden diel mi príde ako úplne iný žáner, pritom je to paradoxne stále o tom istom. Pekné baby, drsný chlapi, rýchle autá, hip hopový soundtrack a veľký finálny závod. Tu je asi vtipné len to, že ten bol absolútne nezaujímavý. Jediné čo potešilo bolo prostredie Tokya - ktoré bolo až na zátačku na križovate plnej chodcov úplne nevyužité a malá cameo rolička Vin Diesela. Na druhú stranu sa jedná o prvý výraznejší zárez Justin Lina, ktorý vzkriesil túto sériu ďalším dielom s pôvodnými postavami. Toto je bohužiaľ strašný výplach z nesympatickým hrdinom a neuveriteľnými kecami o morálnych hodnotách, ktoré akoby zvysoka kašlali na to ako to v skutočnom svete funguje. A že by som to tak nemal brať? Tak nech sa to potom na nič také nehrá. Hrdinovia nešoférujú rýchle autá ak nie sú zo sveta Speed racera.

Spolu s Ostrovom sa jedná o najsilnejší Kim Ki- Dukov film ranného obdobia. Veľký posun spočíva vo vykreslení postáv. Tie nežijú v cyklickom svete násilia a erotiky, ale v cykle smútku a utrpenia. Trojica postáv sa snaží vysporiadať so životom, pritom im okolie ani spôsob ako na seba nazerajú, nedovoľujú mať sny, alebo sa posunúť v živote niekde ďalej. Každá jedna pozitívna situácia je nahradená inou v ktorej je plno sklamania. Pritom sa film obíde bez zbytočného násilia a erotiky. Stáva sa ľudskejší a preto omnoho citlivejší. Ki-Duk tu využíva kopec čierneho humoru, ale zároveň nezabúda prezentovať vo filme niekoľko svojich dobrých nápadov - obesenie psami, alebo poranenie oka u všetkých troch predstaviteľov. Film sa neustále vracia k začiatku. Je to jednak podmienené prostredím - ktoré je naozaj asi najbezútešnejšie z celej jeho filmografie. Postavy chodia v kruhu, situácie nimi už raz zažité sa znova opakujú a všetko to smeruje k tragickému koncu, ktorý predstavuje jediný útek zo života aký žijú. Aj napriek dvom hodinám je film zaujímavý a jedná sa o vyspelé dielo, o predzvesť režisérovho premostenia do viacej ľudskejšej a poetickejšej roviny, ktorá mi sedí podstatne viacej.

Príjemná vianočná oddychovka o rodinných hodnotách. Príbeh je skôr zameraný na detského diváka, čo film dokazuje mnohými jednoduchými vtipmi a scénami, ale naanimovaný je pekne, čo v určitom smere dopomáha k tomu aby si ho užili aj dospelí. Je to plné veselých postavičiek, pekného prostredia a niekoľkých dobre vypointovaných vtipov. Nejedná sa samozrejme o žiadnu dych berúcu rozprávku akou je napríklad Toy Story, ale to vôbec nevadí. Svoj účel splní a decká z nej budú určite nadšené. Plus ja som sa bavil.

Duo Ronning a Sandberg, ktorý začali v Hollywoode westernovou komédiou Bandidas, presedlali na domáce životopisné filmy. Prvým z nich bol príbeh z obdobia druhej svetovej vojny Max Manus a druhý je o Thorovi Heyerdahlovi, ktorý preplával z južnej Ameriky k ostrovom Polynézie aby dokázal, že táto cesta bola uskutočnteľná pôvodnými obyvateľmi 1500 rokov pred súčasnosťou. Film je rozdelený na dve časti. Prvá sleduje Thorovo počínanie s hľadaním financií, dozvedení sa o legendy Kon - Tiki a zároveň o hľadaní partnerov a sponzorov na cestu. Druhá sleduje prvú polovicu cesty. Je plná bielych žralokov a nevraživosti medzi členmi posádky. Film má mnoho krásnych miest. Trikovo sa hravo vyrovná akejkoľvek americkej produkcií. Je úprimný, snaží sa pôsobiť autentickým dojmom - čo sa mu aj z 95% darí a na poli žánru životopisných filmov sa rozhodne ladí k tým lepším. Mne osobne sa film páčil a je vidno že režisérske duo postupne filmársky dospieva. Som ale zvedavý ako by si poradili z nie životopisnou témou. K dokonalosti tomu chýbala len tá skutočnosť, že to bol film popisujúci nedávnu minulosť a nie príbeh s posolstvom. Preto sa mi aj páčila podobná téma spracovaná v Life of Pi viac. Niekedy je fikcia vďačnejšia ako skutočnosť.

Filmy, ktoré prezentujú jeden mikrosvet vo vnútri society. Každý tu pozná každého cez auta, gangstri sú často krát smiešny a prehnane drsný a ženy sú rádoby krásne, ale skrýva sa za nimi vždy nejaký problém. Singleton dostal peniaze na natočenie pokračovania, celkom znesiteľnej prvej časti. Výsledok je strojené čudo s modernými autami, nôžkami Evi Mendes a rapovou hudbou, ktorá sa valí z obrazovky ako voda s pretrhnutej priehrady. Nie je to také utrpenie ako keď som to pozeral po prvýkrát. Hlavne preto, lebo som si zvykol neočakávať nič v čom hrá hlavnú úlohu Paul Walker. Prostredie Miami je pekné, a dokonca aj scéna s krysou a Mark Boone Juniorom, ale to je všetko. Hauser ako zloduch sa drží trápnych postáv amerických hlúpych filmov a dvojica odpadlíkov sa snaží zachrániť seba aj spraviť nejaký ten dobrý skutok. Podpriemer jak delo.

Mám to rád. Bollywoodske filmy podobného typu majú tú úžasnú vlastnosť, že dodávajú krásny pozitívny obraz na vzťahy a na to ako by mali medziľudské vzťahy fungovať. Nezaobíde sa to síce bez typických klišé, ale na to sa môžem vykašlať. Dve krásne baby, úžasné prostredie Londýna a Saif Ali Khan, ktorý mi vadil podstatne menej ako som si myslel. Cocktail je prvotriedná vzťahovka, nesúca sa v znamení najlepšej bollywoodksej zábavy. Nenútené, veselé, plné premyslených postáv a ťažkých emócií, ktoré sa striedajú s tými pozitívnymi, je tam nejaké to ponaučenie a aj pekné vyjadrenie lásky, len keby tie piesne boli tak chytľavé ako sú vo filmoch s Priyankou Chopra. Užíval som si to a nenudil som sa aj napriek dlhej stopáži, ktorá mi vlastne okrem dobrej nálady neponúkla nič nové.

Kto by to povedal, že dvojica Ronning a Sandberg natočia vojnový film s výbornou výpravou, dopre napísanými a zahranými postavami, ktorý nebude mať nič spoločné s ich hollywoodskou prvotinou Bandidas? Max Manus je výpravno historickým dielom. Sledujeme vojnové obdobie vo Švédsku, kde sa formuje odboj vedený práve týmto národným hrdinom. Film sa nesnaží o lekciu z dejepisu, ako sa to podarilo tohtoročnému Lincolnovi. Jedná sa skôr o osobitejší film snažiaci definovať dobu a tých pár ľudí, ktorý v nej žili a bojovali za svoje ideály, než vyslovene o moralistický film. Ale aj tak tomu chýba určitá dravosť, výraznejšie napätie a epickejšia scéna. Čo je škoda, lebo epických záberov je tu dostatočne. Nie je to výborný film, ale má mnoho pozitívnych a zaujímavých scén a hlavne výbornú dobovú atmosféru. Dospelejší film, na ktorý sa dobre pozerá aj keď neponúkne nič nové.

Len s čistej spolupatričnosti dávam také hodnotenie aké dávam. Ono chlapi by mali držať spolu a skrátka Steve Zahn sa dostal do pozície do ktorej by sa hádam chcel dostať každý z nás. Do bozkávacej súťaže s dvojicou spanilých krások v podaní Hayek a Cruz. Takže už len kvôli nemu a toho ako šťastný musel byť, dávam so spolupatričnosti tretiu hviezdu. Inak je to veľmi hlupučko napísané aj zahrané, vlastne bez jedinej scény, ktorá by vzbudzovala napätie. Na postavy sa ale dobre pozerá a nejaké tie vtipy sa tiež podaria. Rovno z reklamy povolať Sandberga a Ronninga nebola chyba, ak by sa pod film nepodpísal béčkový fušer Beeson. Film ale spĺňa svoj účel. Je krásnym vyplnením večernej zábavy a obohacuje filmografiu herečiek o charaktery v korzetoch. Ešte mi nedá nespomenút vizuálne asi najkrajšiu scénu - prestrelku vo vlaku, ale inak je to celé príliš čierno biele, než ako by sa na to dalo pozerať bez hlúpeho úsmevu na tvári. Je to béčko ako vyšité a hrá sa to na áčkový film. Inak ako vravím stráviteľná zábavá s mnohými zábermi na dekolty ústrednej dvojice.

Vidina krásneho oceánu ma prinútila vstúpiť do jednej z najplytších mlák hrajúcich sa na veľkú vodu. Tak hlúpy, nezáživný a nezaujímavý film som už dávno nevidel. Vidina veľkých hercov , v réžií človeka ktorý natočil ultra vtipný Zombieland a ešte k tomu krásna ochutnávka s traileru mi pripravili jedno z najnepríjemnejších prekvapení na filmovom poli aké si pamätám. Okrem dobovej atmosféry a nejakých tých kulís tu nie je absolútne nič čo by stálo za zmienku. Možno, že som príliš prísny na film, ktorého snaha zaujať je po piatich minutách jasná. Mohol som kedykoľvek odísť a nechať to tak, takže to, že som dve hodiny trpel je vlastne len moja vina. Ale príde mi to ako keby sa točili podobné filmy len preto, aby sme si raz za čas pripomenuli ako to asi fungovalo v dávnych dobách, kedy všetko vyzeralo krajšie a keď všetko bolo zároveň drsnejšie. Lenže aj postavy v reality show sú charakterovo hlbšie ako skupina drsne vyzerajúcich policajtov a spanilých a vždy rozumných žien. Penn vytvorila si najhoršiu postavu vo svojej kariére a tých pár dobre natočených záberov ma skôr iritovali ako tešili. Blbosť, ktorá svoje kvality prekryla poriadnou dávkou scenaristického hnoja a režisérskej a hereckej beznádeje.

Nič invenčné ani natoľko zábavné aby to dokázalo vylúdiť poriadny smiech, alebo sa stať pamätným. Ale kopec hviezd na čele s natvrdnutým Jackmanom a božskou Oliviou Wilde to hravo vytiahnu do roviny priemeru, čo robí s Butter výbornú jednohubku. Ale to je asi všetko. Maslo sa mi znechutilo, aj keď som ho vlastne nikdy nemal až tak rád a Jennifer Garner naozaj s úprimného srdca prajem konečne úlohu, kde nebude hrať tú do kostýmu natiahnutú, utiahnutú a totálne nesympatickú bitch, keď ako žena a herečka má čo ponúknuť. Butter je jednoduchý film, ktorý sa vyžíva v sentimentálnej nálade a posúva ju do takých výšin, až je v určitom momente neznesiteľná. Burrell ako herec totálny zbytočný a černošké dievčatko by mohlo roztomilosť predávať na akomkoľvek radikálnom združený fanatikov, ktorý nevedia čo zo životom a bodla by im nejaká tá nádej.