ScarPoul

Pre mňa jedno z najväčších prekvapení. Aspoň teda prvá séria, ktorá je naozaj perfektná. Na tu druhú a na podivné dejové zvraty súvisiace z nespokojnosťou štúdia som si chvíľu musel zvykať. Ale aj tak sa jedná o perfektný seriál s množstvom sympatických postáv, ktoré sa postupne vyvíjajú. A to je jedno obrovské plus. A Erin Richards a Odette Annable ako dvojica krásiek mi dokázali každý krát keď sa zjavili na obrazovke zobrať dych. 1 séria 100%, 2 séria 80%

Priznám sa, že poetikou to ide úplne mimo mňa. Je to niečo, čo by som čakal od Lyncha, ale rozhodne nie od tvorcu s citom pre melanchóliu a atmosféru. A aj to podobenstvo sa mi tam javilo zasadené strašne nasilu.

Čo poschodie to spomienka. Príbeh starčeka, ktorého dni sú zrátané a ktorý sa pre svoju milovanú fajku vyberie na odyseu do minulosti. Tu vo svojich spomienkach spomína na krásne chvíľe a osudové zvraty, ktoré zostali zapadnuté prachom a zaplavené vodou. Krásny kraťas, plný melanchólie v tej najčístejšej podobe. Strašne mi to pripomína Chometov štýl kresby.

Stačí ak máte radi melancholickú atmosféru a užívate si precíznu ručnú maľbu. Ticho postáv vo svete plnom čudesností, ktorý je na druhú stranu povedome známy mi ulahodil. Krátky seriál, ktorý ako keby rozčeril hladinu niečoho väčšieho čo som nemohol zachytiť. A práve to tajomstvo je to, čo ma nedokázalo prepustiť zo svojich príbehov jedného čudesného cestovateľa.

Mám rád príbehy, kedy sa múdrosti Zenu dostanú podobu príbehu, ktorý je natoľko univerználny, že si v ňom každý nájde to svoje. Zobrať tie najznámejšie legendy a spojiť ich do jedného príbehu spravili mnohý tvorcovia a väčšinou sa jednalo o podarené filmové diela. Taký sú aj Rise of Guardians. Pekné obrázky, podmanivá Desplatová hudba a krásne napísané a nahovorené postavičky. Súboj so Strachom je krásnou paralelou k tomu aby sme verili vo svetlo a nedali sa zlanáriť tmou. Že naše myšlienky sú tie, ktoré nás dokážu zradiť ak si nedáme pozor, a že častokrát strata všetkého napomáha k tomu aby sme prišli na to, kto vlastne sme. Krásne posolstvo vyslúžilo filmu 4 hviezdu, inak by som dal tri. Nie je to také výrazné ako napríklad Rango, alebo Ako vycvičiť draka, ale má to mnoho skvelých miest o ktorých som presvedčený, že ich znovuobjavim, keď sa k filmu znova vrátim.

Viem si predstaviť aj pomerne horší spôsob ako zabiť čas. Brickleberry bolo zaujímavým počinom asi prvé dva diely. Potom sa to dostalo do pozície typických pre kvázi edukatívno perverzné animáky. Učenie o skutočných hodnotách využívajúc všemožné vulgarizmy sa darí už dlhšiu dobu iným seriálom. Práve tá nenápaditosť robí s Brickleberry jednorázovú záležitosť, ku ktorej sa nemám veľmi chuť vracať. Aj keď každá jedna z postavičiek je svojou úchylkou úsmevná, nemám pocit, že by som chcel ich dobrodružstvá pozerať dlhšie.

Človek by čakal nejaký výrazný posun dopredu, ale stále je to, to isté. Jediný dôvod prečo som dal dve hviezdy, je kvôli starému týmu. Justin Lin sa drží zubami nechtami tradície predchádzajúcich častí. Postavy sa nemajú veľmi kam vyvíjať, len hádžu drsné pohľady a hlášky. Chémia nefunguje zase raz u nikoho a jediná pozitívna postava Sung Kang sa vyparí niekedy na začiatku. Film má možno našlapané tempo ale celá tá vec okolo policajt a zloduch mi príde v rámci série neuveriteľne opotrebovaná. Chcelo by to iný drajv, iný príbeh, lepšie uchopené postavy a aspoň náznak nejakého smerovania. Zloduch ako obvykle smiešny, rovnako ako aj finálna naháňačka. Diesel mal radšej spraviť sériu o Riddickovi a Walker by mal prestať hrať postavu v ktorej je vyslovene smiešny.

Výborná záležitosť. Langsethová ako režisérka si ide tvrdo po svojom. Príbeh dievčata, žijúcej na kraji spoločnosti, pod drobnohľadom sociálnej starostlivosti, je konfrontované z vysnívaným svetom klasickej hudby. Fatalizmus celého filmu je do oči bijúci. Krásne vystupňované, ladne prechádzajúce s romantickej línie do tej dramatickej. V pozadí je krásne cítiť napätie, ale zároveň aj fascináciu všetkým krásnym - čo nám režisérka vo veľkej miere vo filme ponúka. Najväčšou devízou filmu, okrem klasickej hudby a režisérskeho vedenia je mladá Alicia Vikander. Tá podáva asi rovnako sugestivný výkon ako ďalšia mladá kráska Ellen Page. Dospelé úlohy, málokedy sadnú mladej babe a ona ich zvláda bez komplikácií. Dobre sa s ňou dá stotožniť, dobre sa na ňu pozerá a to, že už pracuje na americkom trhu o niečom svedčí. Pre mňa je Pure výborne spravený film, pri ktorom zamrzí len vyústenie príbehu. Obhliadnúc od toho, nemôžem byť viacej spokojný.

Pekný klip, ku ktorému si Shinkai odbehol pri točení svojho prvého celovečerného filmu. Škrečok je roztomilý, dievčatko tiež a klip dokazuje jednu obrovskú Shinkaiovú výhodu a to , že je majster v spojení obrazu a hudby. Možno troška prehnané hodnotenie, ale nesie sa v duchu jeho dokonalých kraťasov.

Ono je to veľmi pekný nápad, ale rozvitie podmanivej atmosféry z predchádzajúcich Shinkaiových filmov je nedostačujúce. Striedanie ručnej a počítačovej animácie mi príde skôr ako rušivý element a nebyť výborného klavíru a znova podmanivo zostrihaných obrázkov, tak by som tomu poetizmu zase až tak neveril. Na druhú stranu je vidno, že Shinkai ako rozprávač a režisér dospieva, len tá prekombinovanosť mi prišla príliš na efekt.