Recenzie (4 971)
Suzume (2022)
Zatiaľ posledný film Makoto Šinkaia vytvára novú mytológiu a podobne, ako jeho predchádzajúce snímky je táto mytológia paralelná so skutočným svetom. Zasahuje do neho, ale poznať ju môžu len vyvolení. Tento fantasy princíp na jeho filmoch zbožňujem a v zásade je mi sympatický v akomkoľvek médiu. Množstvo vizuálne podmanivých scén, jemnocitný humor a skvelo napísané postavy vytvárajú mozaiku pocitov, ktorá sa hlavne ku koncu odvďačí funkčnými emóciami. Celé je to vlastne brané ako road movie s fantastickým prvkom. Plný počet ( a to aj napriek fantastickému finále) ale nemôžem dať, pretože niektoré aspekty ( teta- Suzume/ vzťah Daijina a Suzume) sú načrtnuté a uveriteľné, ale nie pre mňa dostatočne rozvité. Viem si predstaviť, že mať to o pol hodinu viac bola by to chuťovka. Takto mi tam niečo dôležité chýbalo. Čo ale oceňujem je, že téma zemetrasení a tsunami tu dostáva veľký priestor a súvisí s vytvorenou mytológiou. Obohacuje to dielo o nový rozmer a o novú drámu. Takže určite stojí za videnie.
John Wick 4 (2023)
Stále sa mi páči tá mytológia za tým. Páči sa mi aj ako Stahelski naplno využíva prostredia. Či už je to Osaka alebo pôsobivý Paríž. Akčné scény stále dokážu zaujať a množstvo postavičiek má funkčné charaktery a vzájomné interakcie medzi nimi sú uveriteľné. Pri kartovom stole dokonca držíte palce všetkým zabijakom. Laustsenova kamera je nápaditá a priehľadná. Stále viete čo sa deje. Atmosférické a v určitom zmysle aj melancholické. A Skarsgard je skvelý záporák. Trošku zamrzí, že emočné spektrum u Johna Wicka zmizlo po prvej časti, ale oceňujem, že mu to v tomto prípade dopĺňali iné postavy. Finále uspokojivé. Dlhá minutáž vôbec nevadí, pretože to neustále niečím prekvapuje. Jedna z najlepších akčných sérií tohto obdobia. Štvrtej kapitole chýbalo k dokonalosti naozaj málo.
Jimmy Carr: Natural Born Killer (2024) (relácia)
Keď začne hra s publikom je to zábavné. Ale dovtedy ( aj napriek edgy vtipom) to pôsobí skôr unavene. Mám pocit, že najlepšie roky má Jimmy za sebou a že je lepší moderátor. Pobaví, ale nenadchne. Čo je vzhľadom na jeho status škoda.
Larry, kroť se - Série 12 (2024) (séria)
Posledná séria o podivnom Larry Davidovi, ktorý nemá rád nikoho a vo svojej primitívnosti sa nezastaví pred ničím. Oceňujem, že sa snažil napraviť finále zo Seinfelda. Tu to funguje o dosť lepšie. Inak je to tradičná ukážka ľudskej hlúposti, vtipu a preexponovanosti. Baví ma to stále. Stále sa nad tým dokážem zasmiať, pretože je to vlastne o starcoch čo sa správajú ako deti. Sú nespoločenskí, uhundraní a neprispôsobiví. To, že sa im občas stane aj nejaká krivda je síce fajn, ale k čomu to, keď im to už aj tak nikto neverí. Za mňa skvelá rozlúčka. Pri niektorých scénach som sa naozaj z chuti zasmial. Už to síce nie je také silné ako kedysi, ale stále je to Larry David. Dôstojné zakončenie jedného z najzaujímavejších seriálov. 12.séria - 80% RIP Richard Lewis:(
Preacher (2016) (seriál)
Komiks patrí k mojich TOP 5 príbehom na poli žánru vôbec. A keď to začalo chodiť, dal som šancu pilotu, ale nebavil ma. Z odstupom času a po ukončení celého seriálu som sa rozhodol k tomu vrátiť a musím povedať, že som spokojný. Odklon od komiksu je síce výrazný, ale stále si to drží základné piliere, kvôli ktorým som predlohu miloval. A hoci vzťahovo, kauzálne a významovo ideme trošku inou cestou, stále je to výrazne iné, dokonca až artové a aj napriek krvi, nechutnostiam a morálne upadajúcim postavám je Preacher aj správne zábavný a hlavne emočne fungujúci. Niektoré diely sú síce naťahované a určité dejové línie mi prišli zbytočné, ale všetko sa posledným dielom pekne uzatvorilo. Som zvedavý kam sa to celé bude uberať. Masaker anjelov v moteli bol po všetkých stránkach perfektný. 1. séria 80%
Preacher - Série 1 (2016) (séria)
Komiks patrí k mojich TOP 5 príbehom na poli žánru vôbec. A keď to začalo chodiť, dal som šancu pilotu, ale nebavil ma. Z odstupom času a po ukončení celého seriálu som sa rozhodol k tomu vrátiť a musím povedať, že som spokojný. Odklon od komiksu je síce výrazný, ale stále si to drží základné piliere, kvôli ktorým som predlohu miloval. A hoci vzťahovo, kauzálne a významovo ideme trošku inou cestou, stále je to výrazne iné, dokonca až artové a aj napriek krvi, nechutnostiam a morálne upadajúcim postavám je Preacher aj správne zábavný a hlavne emočne fungujúci. Niektoré diely sú síce naťahované a určité dejové línie mi prišli zbytočné, ale všetko sa posledným dielom pekne uzatvorilo. Som zvedavý kam sa to celé bude uberať. Masaker anjelov v moteli bol po všetkých stránkach perfektný. 1. séria 80%
Tig Notaro: Happy To Be Here (2018) (TV film)
V zásade príjemný rozprávačský talent Tig Notaro, ktorú mám úprimne rád. V takej tej svojskej divnosti, čo ale v tomto prípade myslím ako pozitívum. Kúsok s Indigo Girls, je ale skvelou ukážkou jej geniality, timingu a hry s divákom. Za mňa príjemne strávená hodinka.
Baby na úteku (2024)
Primitívna zápletka a prapodivná štylizácia, kde je všetko absolútne nesúrodé. Coena je tu poznať naozaj len v detailoch, ale scenáristicky to tápa. Šteky Damona a Pascala sú preexponované a chémia medzi ústrednou dvojkou chýba. Qualley ale tú južanskú lesbu hrá na parádu. Aj napriek všetkým týmto kritikám sa na to ale dobre pozerá, je to iné, vťahujúce ( hlavne úplne zbytočné sexuálne scény) a má to aj značný nadhľad. Mišmaš žánrov, scén a hereckých kreácií, ktoré by v zásade nemali spolu vôbec fungovať a na nejakej primitívnej úrovni kupodivu fungujú. Nie pre každého. A od jedného z velikánov amerického nezávislého filmu pôsobí toto ako zvláštnejšia variácia na American Pie a tým ako päsť na oko pre všetkých fanúšikov. Ale zostane to v pamäti. O tom zase nepochybujem.
Ašita no ataši no cukurikata (2007)
Znova pri tomto filme platí, že kedysi by som v tom dokázal nájsť silnejšie prepojenia a byť voči príbehu empatickejší a chápavejší. Ale v zásade sa jedná o uvedomenie si toho, že v spoločnosti musíme mať rôzne masky pre rôzne situácie a ľudí a pritom zabúdame byť sami sebou. Obrovská mindblowing informácia, tentoraz vnímaná cez pohľad dvoch teenegeriek. Džun Ičikawa ale pristupuje k látke s láskou a hravosťou. Film nenudí, je plný krásnych momentov a atmosférických záberov a celý sa nesie vo veľmi uvoľnenom duchu. Síce bez gradácie, drámy a silnejšej scény, ale ako chybu to nepovažujem. Síce som z daných tém vyrástol a radšej si prečítam Murakamiho alebo Osamu Dazaia, ale bolo to príjemné ohliadnutie sa za dobou, kedy som podobné úvahy mal aj ja, a bral som ich, podobne ako ústredné hrdinky, smrteľne vážne.
Americká fikce (2023)
Jediné čo mi tu vadilo bola línia s matkou. Inak sa jedná o veľmi vyspelú satiru s perfektných Wrightom. Zamýšľanie sa nad umením a hodnotou je tu tak trefné až to bolí. Hlavne v rámci súčasných amerických trendov. Scenár je veľmi vyspelý a krásne pracuje aj s emóciami aj s humorom. Zároveň to celé pôsobí trošku smutne. Manifest o tom, ako sa hodnotné umenie vytráca. Jeden z tých filmov, ktorý je krásnym zrkadlom k africko-americkej kultúre a ku kultúre ako takej. Bez pátosu, inteligentné a so silnými scénami. Takto má vyzerať film o umení. Na oscara to asi nie je, ale bavil som sa.