ScarPoul

No toto je tvrdý oriešok. Sung-jin Lee absolútne nedbá na akékoľvek divácke očakávania. Komédia to úplne nie je. Hoci absurdných a úsmevných momentov je tam niekoľko. Beef je viac existenčná dráma o depresií a hľadaní šťastia medzi dvoma protipólmi (chudoba muž/bohatstvo žena). Ústredné duo je skvelé, ale o sympatiách tam nemôže byť veľmi reč. Sú to deštruktívne osobnosti obývajúce deštruktívny priestor snažiaci sa vysporiadať s pomerne komplikovanou dobou v ktorej žijú. Základom všetkých vecí je kauzalita, ktorá do určitej miery funguje. To ale neznamená, že tvorcovia dakedy nejdú úplne iným smerom, než ako by sa od takéhoto diela čakalo, a podobnými odbočkami prekvapujú či už formálne alebo dramaturgicky. Objektívne je to na tri. Pretože vracať sa k tomu nebudem a v zásade takýto druh nihilizmu a hlúposti neobľubujem. Ale tá 4* je za originálny prístup. Myslel som si, že viem do čoho idem a ten seriál ma každým dielom prekvapoval. Takže sa tomu nedajú uprieť ambície a určitá autorská vyzretosť, ktorá z toho spravila niečo pomerne originálne aj keď smutné. Takže zaokrúhľujem smerom nahor.

Prvé tri časti v réžií Craiga Gillespieho sú skvelou ukážkou komédie, drámy, preexponovanosti ( hovoriaci penis) a uvedomelosti v rámci hereckého prejavu. Lily James a Sebastian Stan hrajú prvú ligu. Ostatní zase svoj štandard. A hoci sa seriál na začiatku javí ako komédia postupne sa prepadáva do drámy. Tá ale nepôsobí ako päsť na oko a skorej funguje na princípe logickej kauzality. Tá sa dotýka skôr emócií u postáv v ktorých dominuje hlavne Pamelyn príbeh. V posledných dieloch som videl deštruktívny dopad celej tejto pomsty skrze smutné tváre a cez snahu nájsť v komkoľvek trošku ľudskosti. Momentom ako postavy nie sú čiernobiele, ale všetky obývajú šedé územie - dostáva sa mi ako divákovi určitá satisfakcia, pretože Scenáristi stále vedia dobre písať a Herci vedia stále dobre hrať. To, že tomu občas nefunguje rytmus je v poriadku.  V konečnom dôsledku je ale Pam a Tommy šialenou jazdou o smútku, perverzite, umení a samote. A je to spravené prvotriedne.

V niečom nápadité a invenčné a v niečom nudné a nezaujímavé. To, že to od prvého dielu ide svojou cestou a ignoruje predlohu ( či už komiks alebo film) dokážem rešpektovať. Užijete si to práve preto, že styčné diela poznáte a máte radi. Čo ale zamrzí je určitá plochosť jednotlivých motívov. Hlavná zápletka je minimalizovaná na putovanie za postavami, ktoré ani nerozvíjajú svoje charaktery ani nepodporujú žánrové pravidlo pátrania. Po dopozeraní zostala pachuť zbytočnosti. Až tak skalný fanúšik nie som, aby som sa k tomuto vracal. A keď si už mám pozrieť Scotta Pilgrima tak si pozriem radšej film alebo prečítam komiks. Hoci po tomto si nie som až tak istý, či som z takéhoto typu príbehov nevyrástol. Lebo tu išlo veľmi veľa vtipov a mrknutí úplne mimo mňa. Potešilo ale obsadenie pôvodnej zostavy. Takže solídne 3*.