ScarPoul

Druhý autorský počin Josha Radnora je presne tým čo človek potrebuje. Je podstatne vyspelejší ako jeho predchádzajúci film, ale rozhodne je viacej naliehavejší čo sa týka vývinu charakteru u hlavnej postavy Jesseho. Jednak je to spôsobené tým, že postáv je tu menej, tiež tým, že s hlavnou postavou trávime viacej času ako tomu bolo v predchádzajúcom filme, ale hlavne je to vďaka nesmiernym sympatiám voči hlavnému hrdinovi. Zaplnil svoj život knižkami, obklopil sa normálnymi postavičkami, ktoré akoby vypadli zo všedného života a aj keď to stále nie je môj Garden State jedná sa o výborný film s niektorými výbornými scénami. Zac Efron v úlohe duchovného posunul svoje herectvo aj to ako ho vnímam o niekoľko levelov vyššie - výborne vymyslená a zahraná postava. A Elizabeth Olsen je na tom podstatne lepšie ako jej anorektické sestry. Dokonca kope za vyššiu ligu. Liberal Arts je povzbudzujúci film o živote a o tom, že v súboji literárnych upírov, dokáže nad akýmkoľvek príbehom podobným Twilightu kontumačne vyhrať Dracula.

Nvotu mám naozaj veľmi rád. Aj ako herca a aj ako režiséra. Myslím si, že so Šulíkom patrí k tej malej skupine tvorcov, ktorý sú produktívny, osobitý a na ich diela sa dá pozerať. Na Kruté radosti som sa tešil, ale namiesto uceleného príbehu som dostal mozaikovitú schematickosť rôznych postáv, ktoré sú späté prostredím. Lenže nejaký výraznejší presah som u nich nenašiel. Jednak je to preto, lebo ten mikrosvet je naozaj zobrazený len sporadicky a tiež preto, lebo emócie tak potrebné pre stotožnenie som tu nenašiel. Som rád, že Vetchý, Mikulčík aj výborná Pauhofová sa nestrácajú v návale sentimentu, ale ten bude pre mňa vždy potrebnou súčasťou keď príde na zobrazenie emócií. Kruté radosti sú o nedospelých ľuďoch, samote a možno aj tom zle v každom z nás, ale spôsob akým to Nvota zobrazuje je príliš odťažitý aby sa vytvorila potrebná katarzia. Kruté radosti sú tak síce pekne natočeným, ale emočne chladným filmom. Pre mňa skôr sklamanie.

Je to vyslovene utrpenie. Citová výchova jednej Dáše je zmätočný film o dospievaní, predpokladajme, že aj láske aj keď mám o tom svoje pochybnosti a o rozdielu medzi generáciami, ktoré ale nie sú rozdielne v názoroch ale v postavení. Samozrejme že je to zasadené do socializmu a úprimne je to príbeh sakra desivý. Celá tá zábava pre mladých aj utrpenie ktoré prežívajú,je umocnená ani neviem ako to slušne povedať, absolútnou nezaujímavosťou prostredia, postáv a réžijnej invečnosti. Zeman je skrátka fušer. Podobný film by dokázal natočiť naozaj každý a verím tomu, že aj môj sused Fero by tam vložil podstatne viacej osobitosti ako je tomu v tomto prípade. Ja uznávam, že doba bola ťažká a že zlaté 60 roky boli nenávratne stratené, ale toto je skrátka moc. Zbytočný a nezaujímavý film.

O Coenovcov bez Coenovcov. Je to škoda, pretože každým jedným dialógom je citeľné, ako si prácu na scenári musela táto dvojica užívať. Hoffman samozrejme nie je fušer a film má celkom slušné tempo a vo vykreslení postáv je takmer bezchybný. Firth sa pre podobné úlohy doslova narodil. Jediný problém je naozaj akási pachuť nedotiahnutosti a nevyužitej šance. Nejde tak ani o humor, ale hra na mačku a myš musí byť podľa môjho názoru omnoho sofistikovanejšia a keďže kľúč k sofistikovanej zábave tkvie v detailoch, je na Gambitovi vidieť, že ich postráda. Ide priamočiaro za svojim, neberúc ohľad na diváka túžiacom po niečom invenčnom a inteligentne zábavnom. Ťažko povedať, kde sa stala chyba, pretože film nie je zlý, len v mnohých stránkach nedotiahnutý. Akoby zostal na polovici cesty. Síce si to kompenzuje určitými vychytávkami ako je Rickmanov hrubian, alebo južanský prízvuk Cameron Diaz. Tie tomu dodávajú istú extravaganciu. Jediná výborná a vtipná scéna je samozrejme Firthov útek z hotela a pokus ukradnúť vázu s dynastie Ming. Keby sa v takej nálade niesol celý film bolo by to o triedu lepšie. Ale stále je to pozerateľné a ak ste trocha tolerantný tak aj zábavné.

Prvá hodina je pecka. Skvelé predstavovačky, pararelné príbehy z fiktívneho scenára, humor aj nábeh na to stať sa kultovou záležitosťou. V druhej polovici tomu dojde veľmi skoro dych a keď sa objaví konenče dobrá scéna - príbeh vietnamského psychopata vo Walkenovom podaní, je odrazu koniec. McDonagh vie písať znamenité dialógy a zároveň je schopný spojiť asnáble hercov, ktorý si svoje postavy značne užívajú. Najväčším problémom filmu je práve jeho rozkúskovanosť. V Bruggách bol obyčajný príbeh s ústrednou dvojicou a záporákom. Tu je postáv podstatne viac a niektoré odídu priveľmi skoro a iné sú zase zbytočné. Aj keď mám Toma Waitsa rád, radšej by som ho tu videl ako hudobníka a nie ako herca. Ale inak dej rýchlo odsýpa, je tu schovaných niekoľko výborných vtipov a je to taký príbeh v príbehoch, ktoré sa rozvetvujú na všetky strany. Film rúca konvencie - ale robí to priveľmi okato. Zároveň sa snaží zostať verný myšlienke príbehu a tou je dokončiť scenár. Len ma mrzí že tá Kurylenko sa tam dlho nezohriala.

Serál ako keby nevedel o čom má byť. Vzťahy sú samozrejme základ, ale je ich tu načrtnutých niekoľko - otec, terapeutka, skupina vo väzení, skupina mimo väzenia, bývala žena, dcéra, barmanka, sused. Každá s týchto postáv dopĺňa Charlieho svet, ktorý je - príliš jednoduchý? Asi tak. Nerieši sa tam žiadny skutočný problém - dej neposúva postavy ďalej a hlavne spôsobuje, že sa na to síce dobre pozerá, ale každá s postáv je neuchopiteľná. Nevieme sa s ňou ani stotožniť, ani jej držať palce. Je to len kopec skečov v epizóde, pri ktorej si tvorcovia povedali a čo keby bol tento diel o tomto? Sheen je síce sympaťák, Blair je ako obvykle dychberúca - to jej spodné prádlo žeriem, Charlieho dcéra bude jedného dňa lámať všetky srdcia v Hollywoode a paralela s reálnym životom Charlieho Sheena, ktorý tu zastupuje jeho otec Martin a bývalka Denise Richards je ako obvykle opakovaný, nezáživný ťah - ktorý pomáha Charliemu a nie divákovi. Priemer, ktorý neurazí, nenadchne, ale ani nezanechá hlbší pocit, že by som musel s očakávaním čakať ďalší nový diel - 1. Séria 60%

Aj keď mám Tae-hyeon Cha veľmi rád, zatiaľ zostáva jeho výkon z My sassy girl neprekonaný. Aj keď je Hello Ghost milým filmom, je namiešaný zo starých známych ingrediencií, tak typických pre Kórejské komédie. Máme tu celkom originálny nápad, sympatického hrdinu, ktorý je zároveň aj tragéd, pekné dievča, kopec drobných vtipov a srdcervúci koniec. Keby som tento film videl ako prvý čo sa týka kórejskej komédie bol by som unesený. Takto som si len všímal ako obvykle výborne vydramatizovaný dej a nesentimentálnu sentimentalitu, ale niečo pamätnejšie, čo by ma prinútilo siahnuť po filme aj po druhý krát som tu nenašiel. Ale ako taká vydatná jednohubka pre emočné rozptýlenie - prečo nie. Kórejci stále vedia ako namiešať ten správny film na večer.

Veľmi podarený kraťas. Del Toro vždy mal a bude mať cit pre creepy príbehy. Som zvedavý aký bude celovečerák, ale táto dvojzáberová jednohubka aj keď strašiaca celkom konvenčnými prostriedkami - potešila.

Atmosféra by sa dala krájať. Watkins namixoval výbornú žánrovku, ktorej najväčším plusom je, že sa nehrá na nič originálne a len žmýka z diváka všetky tie nepríjemné pocity aké len dokáže. Každá jedna lakačka je akoby kľúčom k odpovedi - čo spraviť aby zabíjanie skončilo. Film sa tak posúva do mierne detektívnej roviny, pretože na základe toho čo vieme - a čo sa dozvieme nepríjemným spôsobom, dokážeme rovnako ako hlavný hrdina vydedukovať, čo sa musí spraviť aby nastal happyend a všetky nepríjemné veci sa uzatvorili. Radcliffe už dlho dokazoval, že je hercom telom i dušou a on spolu s Emmou Watson sa snažia svoj herecký talent ukázať v žánrovo rozdielnych vodách. Tu sa mu to darí znamenite. A nedá sa mi neopomenúť Hindsa, ktorý je ako obvykle perfektný. Žena v čiernom možno neprináša nič nové, ale je zdrojom poctivej filmárčiny a prvkov, ktoré dokáže sprostredkovať len film. Aj keď horor nikdy nebol mojim obľúbeným žánrom, tieto duchárčiny mám kto vie prečo rád.

Je to temné o tom niet pochýb. Film je v mnohých miestach nepríjemný, svojou bezútešnou atmosférou sa dostáva pomaly pod kožu k čomu dopomáha aj sláčiková ťahavá hudba. Herecké výkony sú takmer bezchybné. Ani náznak prehrávania, alebo expresie. Práve tieto zložky dopomáhajú k tomu, že sa jedná o vyspelý film zo silným príbehom. Lenže rozkúskovanosť scén v ktorých prevláda hlave detail, bez výraznejšej dramatizácie spôsobujú, že hlavne v strede filmu tempo poľavuje, pohnútky ktoré mali vyplynúť zo situácií sú tu ukázané bez väčšieho dramatizujúceho podkladu a celkový dojem je tak niekde napol cesty medzi silným príbehom a tým akú ma film skutočne výpovednú hodnotu. Začiatok a koniec, kedy sa skutočne niečo deje má výborné tempo a fungujúce napätie. Ostatné mi prišlo ako výplň. Nie zlý film, ale ani nič čo by som si mal o týždeň pamätať.