ScarPoul

Nejedná sa o dokonalý film. Russell má na svojom konte omnoho osobitejšie a funkčnejšie snímky. Ale ten náznak úprimnosti podfarbený tou najlepšou možnou mierou infantilnosti je natoľko jedinečný, že som si film do sýtosti vychutnal. A na tom jedinom vlastne záleží. Lawrence a Cooper na ktorých celý film stojí a padá sú uveriteľný, zohraný a na konci dokáže ich spojenie v tanci aj v skutočnosti pohladiť divákovi srdce. Film úplne absentoval na pátos a sentiment. Veci, ktoré majú byť povedané a spravené nemajú kvetnatý základ ani sa nesnažia povedať veci originálnym spôsobom. Proste sú povedané. V tom tkvie krása filmu. Preto aj keď sa na konci jedná o konvenciu typickú pre romantické filmy, je podaná podstatne vyspelejšie než je to u podobných snímkov zvykom. Dostaví sa dobrý pocit a podozrenie s toho, že film sa snaží emocionálne diváka rozhodiť sa nedostavil. Z celej zbierky nominovaných filmov je toto asi najúprimnejšie a najvyspelejšie podaný príbeh. Russell dokazuje jednak svoju všestrannosť aj jednak cit pri výbere hercov. Skvelý oddychový film, ktorý neurazí, a možno ani nenadchne, ale dobrý pocit z neho rozhodne nejaký ten týždeň pretrvá a každé ďalšie zhliadnutie bude lemované len tými najlepšími pocitmi.

David O. Russell vytvoril svoj zárez do boxérskych filmov a je to zárez hlboký a na ktorý sa len tak nezabúda. The Fighter sa celý čas hrá na komorný film - ktorým v konečnom dôsledku aj je. Je to príbeh jednej disfunkčnej rodiny, žijúcej zo stratenej slávy. Aj napriek pokojným vzťahom to pod spoločenskou maskou vrie a pri prvej vyhrotenej situácií nesúroda kôpka súrodencov ukáže svoju pravú tvár. Sú to jednoduchý ľudia s jednoduchými snami, ktoré nie sú schopný naplniť. Až na hlavného hrdinu Mickyho v podaní znova raz úžasného Wahlberga. Príbeh je to jednoduchý, takých akých sme videli stovky. Nie je tam žiadny prekvapivý zvrat ale ani sa o to nesnaží. Príbeh je založený len na postavách. Tento herecký koncert všetkých zúčastnených a hlavne oscarom oceneného Christiana Balea je to, čo tento film robí ľudským, nadpriemerným, nenudiacim a zaujímavým. Russell prvýkrát opustil od autorského zásahu, ktorým bol povestný a zhostil sa len réžie. Výsledok je ale veľmi uspokojujúci. Jeho cit pre detail, pre snímanie dialógov je natoľko výrazný a umiernený, čo dopomáha vytvoriť vo filme ľudskejší aspekt a v neposlednom rade pripomáha k jeho pútavosti. Výborne natočené scény zápasu, ktorých nie je veľa a nie sú dlhé sú zdrojom napätia a považujem ich za čerešničku na torte vo filme v ktorom je to všetko skôr o vzťahoch než o zápasoch.

Myslím si, že všetky tie praktiky o hľadaní samého seba sú to zúročené na sto desať percent. Táto duchovná sonda do hľadania prítomnosti a prepojenosti sa nesie v duchu učení Osha a Eckharta Tolleho a Dana Millmana a zároveň to pôsobí ako príbeh Dirka Gentlyho od Douglasa Adamsa. Asi najbláznivejší Russelov film, ktorý mám zároveň od neho asi najradšej. Žiadne snahy o prekvapivé zvraty, žiadne zbytočné kecačky o tom ako by mali veci fungovať. I heart Huckabees nie je film o zmene, ale o akceptovaní vecí. A každou jednou scénou to dakazuje viac ako nadpriemerne. Jedná sa jednu z najvýraznejších úloh Mark Wahlberga - ktorý si to naozaj užíva a Noami Watts nebola snáď v žiadnom filme tak roztomilá ako tu. Iste, nejedná sa o dokonalý film, pretože je určený len určitej skupine divákov, ktorý budú z neho nadšený. Spôsob akým je komponovaný aj aký humor používa ho totiž do značnej miery obmedzuje, ale zase mu ponecháva určitý kultový status pre tých, ktorým sa dostal pod kožu. Pre mňa výborná záležitosť, potvrdzujúca režisérovu všestrannosť a autorskú originálnosť.

Tieto skutočné príbehy ma začínajú neuveriteľne unavovať. Úprimne, pozerať sa dve a pol hodiny na konverzačku o tom ako chytiť obávaného teroristu je pre mňa neuveriteľné utrpenie. Bigelow nie je natoľko výrazná režisérka aby priniesla niečo osobité do príbehu. Je to všetko technicky správne zostrihané a nasnímané - herci - keďže nemajú žiadny presah a sú tam len preto aby naháňali, alebo argumentovali, nemajú veľmi čo pokaziť a lokačný manažer sa neuveriteľne vybláznil. To je asi tak všetko. Vyvrcholenie filmu ma nechalo chladným a na konci som si uvedomil, že som pozeral absolútne nezaujímavý film bez výraznejšej dramatickej výstavby, ktorý je ale solídne natočený a tým sa hrá na veľké umenie, čím bohužiaľ nie je. Pre američanov je toto asi citlivá téma, ale pre každého neameričana je to len nedávna história s ktorej cítiť fabuláciu v každom jednom zábere. Takže ani tú snahu o pravdivý príbeh akosi nežeriem. Priemer v tom najlepšom zmysle slova. 2. zhliadnutie. Myslím si, že časom ten film značne dozrel. Aspoň pre mňa. Užil som si ho viac. Ocenil som ho viac. Ale Jessica tu bola pre mňa rovnako neznesiteľná, ako tomu bolo po prvýkrát.

Tento film som prehliadal veľmi dlho. Teraz som sa k nemu dostal ale nebol v tom záujem, ale skôr oboznámenie sa s režisérskym štýlom Kathryn Bigelow - na ktorej novinku Zero Dark Thirty sa momentálne chystám. The Hurt Locker nie je zlý film. Je zasadený do atraktívne prostredia blízkeho východu - to značí že kulisy pre príbeh sú veľmi naturálne, podmanívé a zaujímavé. Východ či už blízky alebo ten ďaleký je najlepší miestom, aké si viem predstaviť, kde sa dá zasadiť dobrý príbeh. Herci sú výborný - hlavne Renner ktorý ako osamelý vlk kráča v ústreti každej novej bombe. Scény sú efektne natočené - každá konfrontácia s bombou prináša iný pohľad na jej zneškodnenie ale to dôležité čo filmu chýba asi najviac, je ukázať život hlavných protagonistov za tou realitou v ktorej sú úväznení. Aj keď nám to na konci režisérka umožní - tieto scény pôsobia ako päsť na oko a nesú sa v rovnakom duchu ako scény v Iráku. Čo mne osobne vadilo a tým ma koniec nesmierne sklamal. To všetko medzi tým je efektné a perfektne natočené - pôsobí to dojmom, že film niekam smeruje, aj keď vlastne diváka zavádza, lebo nesmeruje nikam. Len nám ukazuje desiatku rôznych variácií na to ako sa dá, alebo nedá bomba zneškodniť. Robí to bez snahy budovať napätie, alebo dotknúť sa ľudských sŕdc, alebo skutočnosti. Kupodivu je to natočené takým spôsobom, že to až tak nevadí. Pretože film má výborne tempo a výborne zahrané archetypy postáv. Ale som presvedčený o tom, že pri druhom zhliadnutí by som s hodnotením nebol taký zhovievaví.

Nutnosť. Najdôležitejšia vlasnosť - ten hnací motor posúvajúci ľudí k tým správnym rozhodnutiam aj keď sú len malý krôčik od toho aby spravili to nesprávne. Morálka a zároveň chamtivosť stoja v rozhodujúcom súboji na území Iráku a boj spočíva v rukách štvorice pochybných individuí s tvárami známych hviezd. Russel vytvoril formálne bohaté dielo s niektorými dych berúcimi zábermi a desiatkou výborne spracovaných aj natočených nápadov. Scenár je niekde na rozmedzí medzi komédiou a drámou ale ani v jednom žánri sa úplne nestratí. Cube, Clooney, Jonze a Wahlberg si očividne svoje úlohy užívajú a Russel im na to dáva kopec príležitostí. Veď kde inde si môžte zastrielať na lopty s idúceho džípu, a zároveň pobehovať s taškami zlata cez mínové pole? Síce si nie som tou 4 hviezdou až tak istý, lebo vrchol filmu nastal niekedy v polovici a odvtedy to bolo celé akési nekonzistentné, a nebyť konca, celá tá myšlienka by išla do horúcich pekiel ale každopádne tam tú 4 hviezdu dám. Predsa len sa jedná o netradičný film, ktorý má kopec highlightov a tiež kopec hluchých miest. Asi len záleží na čo dokážete upriamiť svoju pozornosť.

Posledných desať minút je čarovných. Všetko predtým je len zmes ukričaných, nesúvislých myšlienok v pozadí zdevastovanej komunity a podmanivej atmosféry. Ale to je asi tak všetko. Snaha o vytvorenie nového a detskými očami nepoškvrneného sveta sa tak úplne nezdarila. Pritom ale hlavná hrdinka - roztomilé dievčatko - svojimi myšlienkami dokáže prinútiť k zamysleniu a svojimi skutkami dojať ako sa na správnu detskú hrdinku patrí. Lenže film nie je o detskej hrdinke, aj keď sa nám príbeh snaží nahovoriť opak. Film je o komunite ľudí neschopných žiť v spoločnosti, na ktorú sa pozerajú detské oči a spracúvajú ju detské myšlienky. Je to zmesica buranov, looserov a starcov žijúcich v pustine, a sympatický sú len v poslednom zábere, kde ako hrdinovia vediaci vo co go kráčajú v ústrety budúcnosti. Nestačilo mi to. Jednak preto, lebo tieto epizodické rozprávania založené na pocitoch, bez nejakej ukotvenosti v realite až tak veľmi neobľubujem. Viem čo tým chcel film povedať, ale hádam sa to dá spraviť aj trocha čarovnejšie. Inak je to film, ktorý neurazí, ale ktorý má veľmi ďaleko k tomu aby ma nadchol. Hudba je ale výborná.

Hodnotenie je trocha nadnesené ale ja skrátka Apatowove filmy môžem. Kopec pop kultúrnych odkazov, skvelo napísané a zahrané postavy, ktoré sa nevyvíjajú v tendenciách typických amerických komédií a prinášajú do filmu punc autentickosti, určitej nadnesenosti a prívetivosti. Celý kaleidoskop postavičiek tu má ako obvykle funkciu pobaviť, priblížiť život hlavnej dvojice, kde práve Leslie Mann dokazuje, že pre takéto úlohy sa narodila. Rudd ako obvykle sympaťák, ktorý má rád hudbu a sedenie na hajzli a postavičky ako O´Dowd, Fox, Segel, Li, McCarthy len dopĺňajú film o šialenejší humor. This is 40 je klasická komédia nesúca Apatowov rukopis a tým sa stáva inou, osviežujúcou a bez jediného hluchého miesta. Tu len závisí či má človek Apatowa rád, alebo nie. Nie je to dokonalý film, ale svoj účel splnil. Plus Megan Fox - pána BOHA!

Videl som režisérsku verziu a musím povedať, že aj keď je to film plný dobre napísaných postáv, pútavého prostredia, čo ešte umocňujú celky na mesto Boston, slúžiace ako prestrihy medzi scénami, vyžaruje z neho istý chlad, ktorý mu zabraňuje stať sa skutočne vyhroteným a zapamätaniahodným. Affleck je zručný režisér a z filmu cítiť že pozná prostredie aj pozadie príbehu ktorý sa nám snaží prerozprávať. Vytvoril vlastný syndikát a aj vlastné pravidlá ale natoľko silné ako to vidíme dajme tomu u Scorseseho to nie je. Dôvod je jednoduchý. Je to príliš dlhé a znova sa to nesie v tendencií žánrových obmedzení, ktoré film nesnaží prekročiť, takže sa z neho stáva skôr výborná jednohubka, než film ku ktorému sa oplatí vracať aby sme si ho znova užili. Takýmito kladmi tento film nedisponuje. Ono to samozrejme ale nie je chyba. Film dokáže uspokojiť aj náročnejšieho diváka práve preto, lebo po formálnej stránke je výborne spravený a obsahuje v sebe silný príbeh. Čo na tom, že sa od polovičky chrlí na nás jedno klišé za druhým. Film do nedehonestuje, dokonca si dovolím tvrdiť, že tam to klišé má svoje miesto. Pre mňa bude ale najlepším Affleckovým filmom jeho prvotina Gone, Baby gone.

Affleck znova dokazuje, že je zručný režisér. Dobová atmosféra , presná citácia fotografií majpujúcich celý incident v Iráne, ako nám prezrádzajú záverečné titulky, podobnosť skutočných hercov so skutočnými osobnosťami a v poslednej polhodine výborne zvládnuté napätie. Podľa všetkého sa mohlo jednať o jeden z najznamenitejších trilerov na základe skutočnej udalosti vôbec, keby mi to neprišlo ako dokonale zvládnutá konvencia. Každý jeden dobrý skutok, každý jeden problém je očakávateľný a film neprekvapuje ani neberie dych kde by mal. Je nad slnko jasnejšie že sa Affleck ani nesnažil posunúť konvenciu podobne ladených filmov na inú úroveň. Pritom ale bohato využíva všemožné prvky aby nás presvedčil o filmovosti diela a zároveň ho podfarbuje skutočnými záznamami, aby mu dodal na vierohodnosti. Neviem prečo ale práve táto snaha mi prišla zbytočná. Na jednu stranu tu máme skutočnú situáciu na druhej rýdzo filmoví príbeh. Jedna druhú nedoplňuje, len ju obohacuje o punc autenticity. Ale nič viac. Argo je preto dobrý film, ale nehodný druhej projekcie, alebo pamätnejšieho rozboru. Na druhú stranu je to ale film, ktorý nenudí a pri ktorého pozeraní vás čaká niekoľko výborne zvládnutých dramatických momentov.