Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Komédia
  • Akčný
  • Animovaný
  • Dráma
  • Dobrodružný

Recenzie (313)

plagát

Rodinná rošáda (2023) 

Mnohí na túto komédiu od Netflixu frflú aká bola nezáživná, nudná a trápna. Takže teraz asi budem výnimočne v menšine, pretože obyčajne sa zhodujem s väčšinovým názorom, čo sa týka podobných projektov na Netflixe. Family Switch mi prišla ako príjemná a dovolím si tvrdiť, že miestami aj vtipná vianočná rodinná komédia. Párkrát som sa schuti zasmial a to u mňa nie je až tak jednoduché. Zrejme sa mi humorom trafili do vkusu a milujem vianočné obdobie, takže aj to je pre mňa plus. A hlavne je to natočené na taký ten staromilský spôsob akým sa točili komédie na začiatku tohto tisícročia. Podobných komédii som videl za tie roky hneď niekoľko. Čiže ničím novým neprekvapí, ale tie oldschool zvyklosti sú na úrovni. Príbeh je plný klišé, ale tie klišé mi po rokoch dobre padli a ja ich mám rád. Celé sa to točí okolo rodiny Walkerových, ktorí si prechádzajú klasickými rodinnými problémami strednej vrstvy v Amerike. Bill (Ed Helms), hlava rodiny, je učiteľ hudobnej výchovy na strednej škole oboch svojich detí. Chcel byť kedysi rocker, ale kariéru obetoval kvôli rodine. Avšak, zapojí sa s kolegami zo školy do súťaže amatérskych kapiel. Jess (Jennifer Garner) ako správna mama podporuje svoje tri deti a pracuje ako architektka a snaží sa o povýšenie. CC (Emma Myers) zase miluje futbal (prekvapivo, klasický futbal) a jej snom je sa dostať do národného tímu. Wyatt (Brady Noon) je zase typický šprt, ktorého čaká prijímací pohovor na Yale a zahľadel sa do svojej susedky a spolužiačky Ariany (Vanessa Carrasco). Jedného večera pri pozorovaní planét v observatóriu sa rodina poháda a želajú si vymeniť role a nechýba stretnutie s vešticou krátko predtým. Ráno sa prebudia a nájdu sa v iných telách. Otec sa vymenil so synom, dcéra s mamou .... a batoľa so psom, čo som nečakal a bol to dobrý joke. Samozrejme každý z nich má pred sebou niečo životne dôležité a všetko sa pohnojí. Ale táto situácia dá rodinu opäť dohromady a všetko sa viac-menej dá do poriadku. Veštica príde a po zobudení je happy ending.  Napriek úplným klasikám, ktoré sprevádzajú komédie už roky, ja som si to užil. A herecké obsadenie patrí medzi moje obľúbené v prípade podobných komédii. Ed Helms si to dával ako vždy už od čias Vo štvorici po opici. Jennifer Garner má príjemný herecký prejav už od čias Myšiaka Stuarta Littla a tentokrát sa mohla dosť vyblázniť, keďže mala mať znova 16.  Emma Myers ma už zaujala v seriáli Wednesday, takže vidím, že to dievča má talent. Škoda, že Andrew Bachelor mal len veľmi maličké cameo. A ja viem, že ten nemecký týpek, Matthias Schweighöfer, je teraz populárny a po hereckej stránke mi príde vtipný... len by nemusel byť v každom piatom filme od Netflixu, ktorý uvidím. Našťastie v tomto prípade ide tiež o menšiu úlohu suseda. Po technickej stránke nejde o žiadny zázrak. V rámci hudby tu máme klasické vianočné piesne a rockové odrhovačky. Takže nemám nič proti, ale nejde o nič čo treba pochváliť. Práca s kamerou je sivý štandard. Keď sa má dieťa správať ako pes, tak museli využiť CGI. A myslím, že iné riešenie nebolo, ale skôr to pôsobí až hororovo, ako keby malého posadol diabol :D A na veciach ako masky, kostýmy a zasadenie deja nemám čo vyzdvihnúť. Od modernej komédie sa nedá čakať nič objavné.  Ak by som to mal zhrnúť, tak pokiaľ chcete nostalgický návrat k starším klasickým komédiám a máte podobný zmysel pre humor, tak sa to oplatí vidieť. Pokiaľ vám to nesadne, tak sa proste zabávať nebudete a vypnete to po pár minútach.

plagát

Sněžné bratrstvo (2023) 

Pre mňa nebola táto historická udalosť až tak známa. Keď nad tým tak premýšľam, tak určite som o nej viackrát počul, ale nevenoval som tomu veľkú pozornosť. Viem, že existuje film z roku 1993, Prežiť, ktorý popisuje kvalitne tieto udalosti tiež. Napriek tomu je táto prerábka rovnako skvelá ako pôvodný film. Dokonca vznikla aj talianska verzia už v roku 1976, ale tá tak dobrá podľa všetkého, nie je. Ja mám takéto tragické udalosti z histórie rád. Hlavne ak vedia výborne preniesť atmosféru boja o život aj na mňa. Nie že by som sa vyžíval v ľudskom utrpení, ale dojímavé momenty a napätie mám rád.  Society of the Snow rozpráva príbeh o havárii lietadla uruguajských hráčov rugby v juhoamerických Andách. Chalani išli na dovolenku do Čile, ale niekoľko kilometrov odtiaľ dostali turbulencie a vrazili do skál. Teda po svahu sa skĺzol len trup lietadla a zo 45 ľudí prežilo len 16. V divočine strávili neuveriteľných 72 dní. Scenár výborne popisuje ich vzostupy a pády, ťažké dilemy, clivotu za domovom a obetovanie sa za svojich priateľov. Je to aj skvelá sonda do psychiky človeka a náhľad na to, čo s vami urobí vrodený pud sebazáchovy. Často som bol zhrozený a aj znechutený z toho, čo všetko museli podstúpiť a aké surové to všetko bolo. Či už ide o zranenia, liečenie rán, pojedanie svojich kamarátov (áno, netvárte sa hrdinsky, aj vy by ste boli kanibali, keby sa vám stane niečo podobné). Proste silná káva, po všetkých stránkach. Nemôžem však povedať, že film nemá aj svoje svetlé chvíľky, keď sa preživší spolu len tak rozprávajú a žartujú, aby sa aspoň nejak rozveselili a povzbudili. Herecky nemám koho konkrétneho vypichnúť, pretože jednak sú to latinskoamerickí herci, ktorých nepoznám. Zároveň všetci odviedli kvalitnú prácu a myslím, že jednotlivých športovcov, ktorí bojujú o prežitie, stvárnili s gráciou. Ale predsa len film vyzdvihuje jedného chlapca, ktorý je pomyselným hlavným hrdinom, a to predstaviteľ Numa (Enzo Vogrincic). Mimochodom, pripomína mi Adama Drivera. Jedno mínus, čo sa týka postáv, by som mal. Nikoho z cestujúcich vám tvorcovia bližšie nepredstavia. Zároveň to chápem, pretože predstaviť aspoň 16 zachránených trochu bližšie... na to nebol čas a ani priestor. Technicky musím na filme pochváliť prácu s kamerou. Respektíve film ponúka pekné zábery na samotné lietadlo a preživších. Hlavne keď ide o detaily na ich výrazy v tvárach. Samotná havária za použitia štipky CGI pekne nevyzerala, ale to nevadí. Za to lámanie končatín pri náraze bolo zaujímavé (hnus, a až príliš realistický). Taktiež musím vyzdvihnúť mieru detailov, čo sa týka rekvizít, masiek a kostýmov. Sú dosť blízko realite, keď to porovnám s fotkami z nehody (áno, chalani sa tam aj fotili). Napriek tomu, čo sa stalo, to prostredie hôr je vo filme naozaj nádherné. Hudba bola podmanivá tiež a dobre dopĺňala jednotlivé momenty. Takže ak má niekto rád tento žáner a má trochu silnejšiu povahu, myslím, že ho čaká veľmi solídny filmový zážitok. A určite sa jedná už teraz, o jeden z naj filmov tohto začínajúceho sa roka. Mali by ste si to pozrieť.

plagát

Nech svět světem (2023) 

Vôbec som to nečakal, že film s takým obyčajným popisom, bude vo výsledku až takým dobrým. Bežne to na Netflixe býva opačne. A to, že synopsia vás zaujme, ale výsledok je čisto priemerný. Myslím, že si právom zaslúži vyššie hodnotenia a napriek malých chybičkám krásy, ide o skvelý atmosférický triler. Leave the World Behind vás priklincuje do sedačky hneď od začiatku a nepustí. Sústavne sa tam dejú rôzne zvraty a scenáristi sa s vami 2 hodiny kvalitne zahrávajú. Máloktorý film vo mne vyvolá takýto ťaživý pocit. Ešte ak si uvedomíte, že prezentovaný dej nie je vôbec ďaleko od reality a podobná situácia je dosť pravdepodobná. Častokrát mi z toho až behal mráz po chrbte a jedna scéna mi tu bola obzvlášť nepríjemná a surová.  Dej sleduje rodinu, ktorá je už otrávená zo života, práce a povinností vo veľkomeste a tak idú na víkend na chatu, aby si trochu oddýchli. Lenže hneď od začiatku máte taký divný pocit, že tu niečo nehrá. A postupne sa to časom stupňuje a nabaľuje. Prídu na chatu a krátko na to príde majiteľ domu aj s dcérou k nim, či tam vo svojom dome nemôžu prečkať noc. Scenáristi sa zabávajú na váš účet pretože si začnete klásť otázky - kto sú zač? Hovoria pravdu? Vedia toho viac a niečo taja? Sú nebezpeční? Napätie sa dá len krájať. A viac prezradiť nemôžem, lebo potom by to nemalo zmysel pozerať. Iba naznačím, že nezvaní hostia nie sú problém, ale skôr nevysvetliteľné udalosti vonku a akoby blížiaci sa koniec sveta. Áno, ten koniec filmu je otvorený a to nesadne každému a ani mne. Nemám rád otvorené konce. V tomto prípade mi to však ani nevadilo. Viem, že skôr ide o tú dusnú atmosféru s jemnými hororovými prvkami. A nie o akčňák o záchrane sveta. Postavy sú spracované zaujímavo, pretože každý člen rodiny má čo povedať. Nie sú to len nejaké ploché charaktery ako také krovie. Otec ústrednej rodiny Clay (Ethan Hawke) nie je veľmi odvážny a na druhej strane flegmatik. Respektíve sa snaží chovať racionálne a je tak trochu pod papučou. Jeho žena Amanda (Julia Roberts) je skvelá v konfrontácii s Georgom (Mahershala Ali), majiteľom domu, a jeho dcérou Ruth (Myha'la), s ktorou si nerozumie hneď od začiatku. George sa zase snaží pôsobiť pokojne a rozvážne a upokojuje všetky vášne, ktoré vo vypätých situáciách vznikajú. Ruth sa nikto z návštevníkov ich domu nepáči a nedôveruje im. Teda spomínam všetkých, ktorí najviac vynikli v celom filme. Po technickej stránke ide o dosť kvalitnú "podívanú". Tie kamerové zábery sú naozaj luxusné a to je asi to najlepšie na celom filme. Konečne to vyzerá ako film a nie televízna srajda. A tá dramatická hudba? Tá je skvelá tiež a ešte viac dokáže vystupňovať napätie. Je super, že si tvorcovia vystačili v rámci zasadenia deja len s jedným domom a jeho okolím. Teda občas sa dostaneme aj niekde inde, ale 80% filmu sa odohráva v jednom dome. Nejaké tie CGI zábery tu nie sú rozsiahle a teda nevyzerajú zle a nepôsobia ako päsť na oko. Našťastie.  Takže tento film rozhodne musím odporučiť a som rád, že sa na Netflixe nájdu aj veľmi dobré filmy. Raz za čas. Myslím, že to stojí za to, ak máte radi napätie a takéto skôr atmosférické veci ako akčné katastrofické filmy.

plagát

V pasti: Barcelona (2023) 

Spin-off Bird Box: Barcelona by bol dobrý, keby to tiahli tie postavy a ich osobný príbeh a boli by tie postavy aj dobre napísané. Takto si nedokážete vybudovať žiadny vzťah k žiadnej postave. Rýchlo vás hodia do deja, ale mnoho vecí o hlavnom hrdinovi vám film prezradí takým štýlom, že vás to nezaujíma. A síce toto nepriame pokračovanie naznačilo na konci, kam by sa to mohlo uberať, ale pochybujem, že ešte nejaký Bird Box vznikne. Takže ak si to nechcete mierne vyspoilerovať, tak nasledujúce riadky nečítajte (teda nič prekvapivé neprezradím a zvyšok už len bude hodnotením tohto filmu, ale varoval som vás). Proste sa snažia v tej Barcelone prísť na to, ako sa nenechať nalákať na samovraždu. Viac neprezradím.  Príbeh je pomerne jednoduchý a prakticky kopíruje prvý diel. Len sú to iné postavy s trochu odlišnými motiváciami, ale tiež sa chcú dostať do bezpečia a nie všetci sa tam dostanú. Hlavný hrdina Sebastán (Mario Casas) prišiel po vypuknutí mimozemskej invázie o ženu a dcéru Annu (Alejandra Howard). O dcéru prišiel vďaka fanatickému kňazovi Estebanovi (Leonardo Sbaraglia), ktorý chce aby všetci uvideli mimozemšťanov. A takto prakticky vraždí ľudí, lebo podľa neho to je vôľa božia. Sebastian takto z donútenia kňaza a jeho vnútorných démonov, vraždí tiež, ale počas filmu s tým začína bojovať, až nakoniec jednu ženu aj s malým dievčatkom, zachráni. To je všetko pekné, ale je to scenáristicky dosť slabé a väčšinu času nudné. Skôr ako keby to je 2 hodinová epizóda televízneho seriálu a nie film. Postavy si vôbec neobľúbite a sú tam preto, aby tam boli. Nepoznáte ich charaktery, motivácie, jednoducho nič. Všetko je sterilné a netrápi vás ako to skončí. Námet je skvelý, len jeho prevedenie je slabé ako čaj. Technicky je to s filmom už celkom okej. Čiže napísané amatérsky, ale aspoň sa na to dobre pozerá. Nehovorím, že sú tu nejaké prelomové kamerové zábery, ale celkový vizuál a estetika postapo sveta je obstojná. Len zo samotnej Barcelony toho veľa zaujímavého neuvidíte. Vizuálne efekty príjemné, ale už ničím nové, keďže ich nastolil prvý diel. Momenty napätia sa tvorcom podarilo vybudovať tiež. Hudobne je to podchytené dobre, aj keď nie zapamätateľne. Toľko k tomu, ak som na nič nezabudol. Takže je to slabé pokračovanie skvelého Bird Box so Sandrou Bullock a nikam to celý lore neposúva a o tejto apokalypse sa nedozviete nič nové. Vo výsledku sa nič nestane, keď tento spin-off vynecháte. Rozhodnutie už je na vás.

plagát

Co jsme viděli, co jsme slyšeli (2021) 

Najprv som na základe hodnotení Things Heard & Seen ani nechcel vidieť. Ale občas sa stane, že ma nakoniec výsledok milo prekvapí a je lepší ako tvrdia hodnotenia. Keď tento film oznámili, tak ma najprv zaujal jeho popis, pretože mám rád takéto mysteriózne trilery, ktoré sú trochu spooky. Len tu mi nadprirodzené výjavy a duchovia prišli ako zbytočná súčasť filmu navyše. Keby ide o obyčajný triler, tak by sa nič nestalo. Problém je len v tom, že práve by šlo LEN o obyčajný triler. Hororom by som to nenazýval. Pretože sú také, ktoré sa vás snažia vyplašiť a každú chvíľu na vás niečo vybafne. A potom sú také, ktoré si vystačia s nepríjemnou atmosférou. V tomto nefungovala ani jedna z týchto variant.  Príbeh je pomerne jednoduchý a ničím ma nejak ani neprekvapil. Rodina (George, Katherine a ich dcéra Franny) sa kvôli práci presťahuje do nového domu na okraji malého mestečka. Ale v dome sa začnú diať divné veci. A tak Katherine (Amanda Seyfried) odhaľuje temnú minulosť domu, ale aj skutočnú povahu jej manžela (James Norton). Koniec koncov sú svedkami aj zamestnanci školy, kde George pracuje, susedia a tak ďalej.  Ako som povedal, tak spirituálna stránka filmu tam síce je a snažia sa jej venovať, ale nikdy nie je dominantná. Skôr sledujeme postupný rozpad manželstva do ktorého okrem iného vstúpi aj nevera. Takže ako triler a dráma to už pôsobí lepšie. Postavy boli za mňa napísané fajn v rámci takejto takmer až televíznej produkcie. Žiadne zázraky však od toho ani nečakajte. Pomerne sympatický výkon podáva ústredný manželský pár, ale aj Georgov kolega a profesor na univerzite, Floyd (F. Murray Abraham). Vidieť, že má komediálne nadanie, ale zatiaľ som ho ešte v nejakej komédii nevidel. Po technickej stránke musím povedať, že celý film nie je vôbec zle nasnímaný a dalo sa naň príjemne pozerať. CGI bolo žalostné a občas pôsobilo až smiešne. Hudbu som nejak nenavnímal tak, že by mi utkvela v pamäti. Tým pádom nešlo o nič výnimočné. Samotný dom, kde sa odohráva väčšina filmu pôsobí mimoriadne obyčajne. O nič creepy nejde a ani že by to bolo nejaké staré strašidelné sídlo. Klasická americká farma. Takže ako jednohubka na jeden večer to môže byť. Síce nejde o nič nové na poli trilerov, ale za mňa sa vyplatí mu venovať čas.

plagát

Kráľ Richard: Zrodenie šampióniek (2021) 

Nepovedal by som, že práve takýto film, ako je King Richard, dostane Oscara. Pretože netvrdím, že ide o slabý počin. Práve naopak. Ale Oscara? Neviem. Mne to až tak úžasné a výnimočné neprišlo. Ja veľmi veľký športový divák nie som a tenis obzvlášť nejak nesledujem. Teda nie že by som sem tam nezachytil niečo v spravodajstve, ale inak sa o to nezaujímam. Aj ústredné duo sestier Williamsových poznám len z konca ich kariéry.  Každopádne, počul som, že ich otec v skutočnosti až takýto prísny nebol. Respektíve, že je to trochu viac zdramatizované. Príbeh zrejme až na autentickosť nemôžem hodnotiť, lebo to je život a nie výmysel scenáristu. A autentickosť zhodnotiť nedokážem, pretože kariéry týchto tenistiek som nesledoval, ako som už písal. Z môjho pohľadu až na diktatúru ich otca môžem povedať, že je to taká tá klasická športová dráma. Čo je netradičné je, že film sa skôr sústredí práve na ich otca ako na ne (logicky, keď sa film volá po ňom). A skôr je tu ukázaný začiatok profi kariéry staršej Venus a samotná Serena tam ani veľmi nefiguruje. Čo ma mrzí, lebo mohli ísť ešte trochu ďalej. Stvárnenie Richarda Williamsa Willom Smithom si zaslúži svoje uznanie a vidno, že takéto úlohy mu idú dobre. Na druhej strane mu Aunjanue Ellis-Taylor ako jeho manželka, skvelo oponovala a dohovárala. Jon Bernthal poteší vždy, aj keď on vyniká skôr v tých záporných úlohách. Takže áno, v prípade tejto trojice to veľmi dobre fungovalo a aj ich vzájomná chémia. Technicky som spokojný a hlavne preto, že tenis je vďačný šport pre zaujímavé pohľady kamier. Čiže sa na film pekne pozeralo. Musím pochváliť aj masky a rekvizity, lebo naozaj boli takmer verné skutočnosti a dali si na detailoch záležať. Hudobne to bol štandard, ale na solídnej úrovni. Emócie prekreslila hudba dobre.  Takže ja môžem tento kus tenisovej histórie športovým fanúšikom a konkrétne nadšencom tenisu určite doporučiť. Ide o vydarenú drámu na ktorú sa oplatí nájsť si čas.

plagát

Vánoční kronika: druhá část (2020) 

Videl som hodnotenie tu na ČSFD, že The Christmas Chronicles 2 sú veľký prepad v kvalite. A potvrdzujem, že to tak tomu naozaj je. A neviem kde sa stala chyba. O to viac sa čudujem, že niečo takéto bol schopný natočiť Chris Columbus. Režisér, ktorý natočí klenoty ako Sám doma a prvé dva Harry Potter filmy teraz prinesie takúto infantilnú blbosť? Prvý diel je tiež pre decká, ale dá sa to pozerať. Pokračovanie je však už príliš detské a hlúpe aj na mňa. Príbeh? Ten by bol pomerne zaujímavý, pútavý a dobre by nadviazal na predošlý film. Pretože je to trochu iné a nie je to to isté, len veľkolepejšie. Škriatok, ktorý pracoval pre Santu "zdivočel", chce zničiť Vianoce a vytvoriť si vlastnú "Santovu dedinu". Ale prečo je to tak otrasne napísané a natočené? Tá príjemná vianočná atmosféra išla so zlým scenárom tiež do hája. Herecké výkony? No Kurt Russell ako Santa a Goldie Hawn ako pani Clausová sú tentokrát nič moc oproti jednotke. Tyrese Gibson by bol dobrý náhradný otec, keby sa neobjavil na pár minút na začiatku a na konci. Sunny Suljic ako malé cameo aspoň trochu potešil. Doteraz som ho poznal len ako Atreusa z najnovších dvoch dielov hernej série God of War. Technicky ide o rovnaký prepad v kvalite. To CGI hneď od začiatku je naozaj umelé a otrasné. Je ako päsť na oko. Hudba opäť nebola zaujímavá a taká obyčajná, ktorá proste nezaujme. Kostýmy u Santu a pani Clausovej môžem pochváliť, ale to je všetko. Zasadenie deja bolo aspoň jediná lepšia vec ako v prvej časti, pretože už nebolo také nezáživné a komorné. Ak by ste hľadali nejaký zaujímavý záber, tak medzi takým tým štandardom by ste ho nenašli. Takže nie, ale na druhý krát to už nevyšlo a nedivím sa, že tretí diel už neprišiel. Nemôžem to odporučiť, ak nechcete uraziť svoje mozgové bunky. Teda ak máte viac ako 10 rokov.

plagát

Vánoční kronika (2018) 

Hľadal som na Netflixe niečo vianočné a narazil som na toto. A ako vianočná jednohubka to nie je až taká katastrofa. Ale Vianočná kronika nemá ďaleko od tých romantických vianočných srágor z Hallmark. Len to nie je o romantike a skôr je to sviatočná komédia pre menších divákov. Pre mňa, starého capa, to bolo až príliš infantilné a nie som cieľovka. Každopádne ako oddychový rodinný film... budiž.  Príbeh je jedno veľké klišé, ktoré sa od vianočných filmov čaká. V rodine prídu o otca hasiča pri požiari. Starší syn prestane veriť na Santu, aj keď mladšia sestra stále verí. Potom príde taká tá klasika, že náhodou títo súrodenci stretnú skutočného Santu, ale dôjde k nehode. A tak mu decká pomáhajú zachrániť Vianoce. Proste klasika, ktorá sa nevymyká štandardom. Scenár je B-kový, len rozpočet bol asi vyšší, keďže si sem tam dovolili CGI. Obsadenie je neznáme, až na Santu a jeho manželku, ktorá je však len skôr takým cameo na záver. Kurta Russella mám rád a Goldie Hawn poznám ešte zo starých komédii z 80. a 90. rokov. Tí hrajú dobre a hudobné číslo Kurta bolo veľmi podarené. Inak nejde o nič extra, čo by som mohol nejak výnimočne pochváliť.  Technicky ide o ničím zaujímavý film. Kamera je taký štandard, CGI efekty ujdú až na škriatkov a celkovo to tak či tak nie je veľká hitparáda. Hudbu som prakticky ani poriadne nevnímal. Kostým Santu a vizuál jeho čarovných pomôcok a aj saní sa mi páči. Zasadenie deja je prakticky tuctové a dosť komorné. Väzenie, ulice mesta... to nie je nič prekvapivé. Až na miesto kde býva Santa a ani to nepôsobí extra čarovne. Takže keď to tak zhrniem, tak v podstate je to klasická priemerná netflixovica. Taká lepšie vyzerajúca a naleštená televízna produkcia. Na jeden vianočný večer to však nie je zlé. Ale ani z toho neskáčem od radosti.

plagát

Hlas lásky (2020) 

Na úvod poviem, že o tomto filme, Hlas lásky, som sa dozvedel pred týždňom, keď naň bola upútavka v telke. Bez nej by som nevedel, že existuje. A to sa čudujem, že až teraz sa o ňom dozvedám, pretože ja milujem piesne Céline Dion. Nenazval by som sa jej fanúšikom. Ale keby ma niekto pozval na koncert, tak idem. To môže byť tým, že sa s jej hudbou stretávam odmalička a vždy sa mi jej piesne páčili. Ja som ako chalan dosť precitlivelý, takže ma dokáže dojať veľa vecí a hlavne romantické filmy a drámy. Aj keď romantiku nejak úmyselne nehľadám. Z toho dôvodu je jedným z mojich najobľúbenejších filmov Titanic a v detstve Myšiak Stuart Little. V súčasnosti ma dosť oslovil aj Deadpool 2. A ktože tam naspieval piesne? Takže áno, už odmalička som si piesne od Céline obľúbil. O jej živote som toho veľa nevedel a naozaj ju poznám len ako autorku pekných slaďákov. Preto tie všetky životné momenty boli pre mňa nové a veľa som sa o nej dozvedel. Možno aj preto ma ten koniec trochu dojal, keďže viem čím si prechádza a tá hnusná choroba jej už asi nedovolí pokračovať v spievaní. To je večná škoda. Čo sa týka výberu hercov, tak som spokojný, že dodržali aspoň akú takú podobu so skutočnými osobami v živote Dion. Ale herecké výkony nejak extra pochváliť nemôžem. Jedine hlavnú predstaviteľku, Valérie Lemercier, ktorá stvárnila Céline veľmi presvedčivo a verne. Podobnosť v tvári a pohyboch je značná. Poznám ju aj z nejakých francúzskych komédií... mám pocit. Len jedna vec mi zásadne vadila. Prečo nechali hrať Valérie malú 12-ročnú Céline? Chápem, že zrejme išlo trochu o CGI alebo dobrú masku... ale to, že takmer 60-ročná žena hrá dieťa proste neschováš. To bolo fakt divné a zlé rozhodnutie. Inak po technickej stránke nemám čo vypichnúť. Nebolo to natočené škaredo, len ani nemám čo pochváliť. Taký štandard, ktorý každý čaká od životopisného filmu. Vyzerá to na zrejme televíznu produkciu. Hudba je samozrejme skvelá, keďže ide o repertoár speváckej divy. Takže ak má niekto rád túto speváčku alebo je jej fanúšik, tak nemám problém ho odporučiť. Zároveň od neho nečakajte nič výnimočné.

plagát

Chlapec, kterému říkají Vánoce (2021) 

Na tento film som na Netflixe narazil len čírou náhodou. Bolo to v období Vianoc, takže mi prišiel ako doporučenie. Ale musím povedať, že nie je ničím originálny. Príbeh o tom ako vznikli Vianoce a istý známy deduško, Santa Claus. Videl som už niekoľko variant tohto príbehu, takže ma A Boy Called Christmas ničím neprekvapil. Len to bolo podané trochu svojským spôsobom. Bohužiaľ, nebol to najlepší spôsob aký som videl. Aj animák Klaus, ktorý je tiež na Netflixe je oveľa lepší. Ani nejde o to, že by bol príbeh podaný príliš detsky. Predsa len ide o produkciu pre deti od 7 rokov. Takže chápem, že to má byť niečo infantilnejšie. Ale aj tak tomu chýbala taká tá radostná vianočná atmosféra. Mimochodom, ja milujem Vianoce. Jednoducho mi toto nezapasovalo a od vianočnej rozprávky čakám oveľa viac. Bolo to dosť chladné, respektíve emočne dosť slabé. Vianočný film by mal robiť presný opak, všakže? Potešilo ma obsadenie z hľadiska toho, aký som fanúšik Harryho Pottera. A teda, že tu hrá Maggie Smith a Jim Broadbent. Síce obaja majú skôr menšie úlohy, ale aj tak boli príjemným spestrením. Hlavný hrdina Nicholas bol fajn... teda jeho predstaviteľ Henry Lawfull to zvládol obstojne. Aj keď ho nepoznám. Zvyšok osadenstva zostal nevýrazný a zabudnuteľný. Po technickej stránke to tiež nehýrilo nejakými nápadmi, ktoré by som špeciálne vypichol. Zábery, kostýmy, zasadenie deja, masky, CGI a aj hudba.... všetko taký príjemný štandard, ale len štandard a nič viac.  Takže ak to zhrniem, tak ako taká jednohubka na jeden vianočný večer je to okej. Ale nič extra a neviem či by to bavilo aj deti. Napriek tomu, že je to pre ne určené.