Sludger

Francúzsko sa nezaprie; opäť riadne mäso! Priateľky odídu na chatu k rodičom jednej z nich, no počas noci im do domu vojde obrovský chlap a začne brutálne vraždiť jej rodinu (niekedy to prejde až do riadneho Bčka). Alexandre Aja (Hory majú oči (remake), Horns, Oxygen) je skvelo pracovať s napätím (veľakrát som až nedýchal), atmosférou, ktorá je vďaka skvelo použitej hudbe, špičková. Záverečný zvrat som vôbec nečakal, ani som netušil, že mám niečo také čakať, tak ma to milo prekvapilo. Lahôdka!

Chalan sa rozhodne preskúmať „urban“ legendu o dievčati, Melinde, ktoré sa stratilo v lese a doteraz sa zjavuje v lokálnych lesoch. Chalan zoberie rodinu a idú všetci na chatu, ktorá sa nachádza práve v tých lesoch. Ide o klasický retro Found Footage, čiže sa priprav na otrasnú kvalitu obrazov, nezmyselné dlhé zábery, polka filmu len nutná vata a keď ide do tuhého, technika zlyháva, no na druhú stranu to pôsobí realisticky. Buď to máš rád alebo nie. Prvú polovicu filmu by sa dalo pekne zostrihať, no od kedy zmizne pes, tak sa to rozbehne. Vadila mi neskutočne dlhá naháňačka v lese (to fakt nemalo konca a som si myslel, že tým to aj skončí), osobne by som pridal viac „scary“ nadprirodzených prvkov a hlavnú pointu nechal viac temnú, inak sa jedná o ľahký nadpriemer v tomto žánri.

Zdieľaná jazda spojí matku s pubertálnou dcérou, striktnú kresťanku a čudného a ukecaného Španiela. Po ceste prebiehajú zaujímavé dialógy, čím sa pekne vykreslia postavy, až kým nenarazia na mimozemskú loď a parazita z vesmíru. Od tej chvíle začne jazda. Veľkým plusom filmu sú vydarené postavy, ktoré zaujmú a medzi mladým dievčaťom a Španielom funguje aj chémia. Druhým plusom filmu je svižné tempo, kde sa prakticky od stretu s mimozemšťanom stále niečo deje a celé je to okorenené podarenými maskami. Na rovinu musím uviesť, že nejde o čistokrvný horor, ale je v ňom zamiešaný humor, dokonca miestami až do grotestnej podoby (scéna toreador vs. mimozemšťan), vďaka čomu som mal pocit, že sami tvorcovia nevedeli akou cestou sa vydať (vážna scéna strieda humornú) a stredajú si tváre halabala. Na druhú stranu, film je vďaka tomu svieži a dokáže zabaviť. Novinka LA PASAJERA je slušný hororový zápis do španielskeho katalógu hororu. Stojí na hrane medzi vážnym hororom a hororovou zábavou a občas sa vychýli na jednu stranu, no nezdrží sa tam dlho. Pozornosť si určite zaslúži.

Každý, kto tvrdí, že novodobý horor nemá čo ponúknuť, tak buď klame, alebo nevidel dostatok filmov. Existujú totižto režiséri, ktorí tento hrôzu naháňajúci žáner aj v súčasnosti držia vo vysoko kvalitných vodách. Jeden z nich je Jordan Peele pašujúci problémy rasizmu či sociálnych nerovností do hororu a občas to ešte okorení filozofickým podtextom (prípad US). Do kín prichádza jeho autorská novinka NOPE.  Nad farmou chovateľov koní sa objavil mrak, ktorý sa pár mesiacov nepohol z miesta a mladý farmár zbadá, že sa za ním ukrýva akýsi lietajúci tanier pripomínajúci UFO. Len ako to dokázať? Uverí mu svet tento objav? Rozhodne sa to zdokumentovať. Jordan Peele si tentokrát dal oddych od rasizmu, filozofie, sociálnych problémov a natočil svoj najfilmovejší film. Ide vlastne o úplne svojský a netradičný pohľad na UFO scifi žáner. Jeho tvorba je typická originálnymi a prekvapivými námetmi a tento film nie je výnimkou. Aj tentokrát prišiel s námetom, ktorý málokto dokáže na začiatku odhaliť a zaručene divákov prekvapí. Predchádzajúce jeho filmy boli výrazne namočené v hororových vodách, NOPE je v tomto iný. Novinka ponúka viac-menej scifi jazdu s ľahkou prímesou thrilleru a pre horror ostali len dve scény. Opica a dom v daždi. Práve druhá zmienená scéna je vrcholom filmu, kde som si naozaj povedal:  “Wau! Tak to je pecka!”. Dej filmu by sa dal rozdeliť na dve časti. Prvá, trvajúca dve tretiny snímku, pomaly buduje atmosféru neistoty a hrozby neznámeho pôvodu. Potom príde posledná tretina filmu a všetko staví na ohromujúcu estetiku a kompozíciu scén až som mal dojem, že zabudol na dej a logiku. Aký je teda nový film Jordana Peeleho? Rozhodne vydarený. Najprv si ukážkovo pripraví pôdu budovaním atmosféry a napätia pre vizuálne skvostné finále, kde na druhú stranu trpí všetko ostatné. Niekedy je menej viac. Ide teda o najlepší jeho film? To si nemyslím, no v rebríčkoch top filmov roka 2022 sa rozhodne bude objavovať.

Prvá polka filmu je vystavená na základe „Hitchock“ thrilleru/hororu (divák vie, kto je hlavná postava, ale ostatné postavy nie), príjemne buduje napätie, atmosféra slušne hustne, no následne príde zvrat, ktorý celú snahu rozmetá od základu. Jednak zmení tempo a tvár filmu; napätie sa úplne vytratí a o atmosfére už nemôže byť reč. Zároveň sa radikálne zmení aj žáner snímku, skočí do vôd čiernej komédie mixnutej s thrillerom. Ďalším problémom filmu je, že si sám sebe hodil polená pod nohy (twistom) a vďaka tomu mu logika škrípe. Scenárista sa tiež od kreativity nepretrhol a hlavne únik z ústavu si nesmierne uľahčil, až som neveriacky krútil hlavou. Aby som povedal celú pravdu, film má aj pozitívne stránky a to hlavne po hereckej stránke. Dominuje vražedkyňa Esther (Isabelle Fuhrman), ktorej verím každý jednu scénu. Film zabíja „twist“, ktorý mal byť najväčšou zbraňou tvorcu, no stal sa jeho inkvizítorom. Dokonca si myslím, že keby sa film držal cesty z prvej polovici, dopadlo by to oveľa lepšie. PS: Prečo sa to, sakra, volá prvá vražda, keď o tom film vôbec nie je?

Rovno prezradím, že prvých 20 minút bolo utrpením. Hlavná postava je Harabin v ženskom tele vysielajúci live show o rapovaní. Pre mňa doslova horror. Všetko sa našťastie zmení, keď si do auta posadí staršiu ženu, ktorá sa začne chovať divne, až neľudsky. Prvú tretinu filmu mohli kľudne postrihať na dve či tri minúty a film by bol o level kvalitnejší. Od spomínaného momentu sa film premení doslova na adrenalínovú jazdu so scifi prvkami a nebojí sa zájsť aj do gore vôd. Niekomu môže prekážať, že kamera je častokrát roztrasená, chaotická, o detailných záberov nemôže byť reč. Chápem to, ale zároveň musím podotknúť, že tento typ žánru, kde je snaha o napodobenie reality, je správe spojený s takýmito zábermi s cieľom sa najviac priblížil k – „ako by to mohlo reálne vyzerať“. DASHCAM je doslova súčasný Found Footage horor so scifi prímesou, ktorý na začiatku musíte pretrpieť, no následne vás zoberie na riadnu adrenalínovú jazdu a nedá vám žiadne odpovede. Film je určený len pre fanúšikov žánru.

Partia fanúšikov pôvodného filmu sa vyberie stanovať k domu, kde sa rozprávka natáčala. Všetko sa ale zvrtne. Promo texty písali, že máme očakávať nočnú moru, no to sme fakt dostali, ale logickú a hlavne filmovú. Nie som zaťažený na hľadanie logických chýb, veľakrát to aj odpustím, keď je film dobrý, no tu boli tak očividné, že som to nezvládal. Príklad: Chlapca s okuliarmi naháňa niečo v lese, poriadne to nevidí, tak si dá dole okuliare, čiže bude vidieť ešte horšie a vtedy ho to dostane. To je už fakt na facku. Vlastne v celom filme nič nedávalo zmysel. Od správania postáv až po samotné vyústenie, ktoré snáď tvorcovia ani nemysleli vážne. Herecké výkony boli ďalšia katastrofa. Už pekne dlho som nevidel nič kostrbatejšie a neprirodzenejšie. Odkiaľ ich vyhrabali? Scenár, tu sa Luc Besson moc nepretrhol. Prišlo mi to ako taká lacná varianta na Wrong Turn, len bez cool mutantov, krvavých scén a brutálnych vrážd. Vlastne, v tom filme nič nefungovalo a možno dve scény by sa dali označiť za podarené. ARTHUR: PREKLIATIE je vyložene zlý film. Hlúpy ako stará Blašková, s hroznými hercami, bez atmosféry a napätia. Neurobte rovnakú chybu a ignorujte ho.

V Holandskej dedine sa začnú objavovať mŕtvoly s rovnakou príčinou smrti – zvislou dierou v krku. Majú tieto mŕtve telá niečo spoločné s miestnym príbehom o čarodejnici, ktorá podpísala pakt s Molochom (pohanský boh s hlavou kravy)? Ako to všetko spolu súvisí? Nádejný režisér Nico van den Brink prišiel s veľmi zaujímavým folk hororom, ktorý námetom môže pripomenúť skvost Hereditary od Ari Astera (brať s rezervou). Na vytvorenie atmosféry (tá mu ide náramne dobre) používa až také „old school“ prvky zo starých hororov – les utopený v hmle, čarodejnica, stará legenda o pohanskom bohovi, pomalší dej, rozmazané tváre v okne a nečakaný zvrat na konci. Po skončení filmu budete mať chuť si to pozrieť znova a preveriť, či všetko sedí. Nuž... ...to je kameň úrazu. Niektoré logické súvislosti nesedia. Nie každý je Ari Aster, ktorý to mal premyslené do detailu, pri tomto filme sa občas poškriabete po hlave a poviete si: „Prečo?“. Zároveň, druhá vec, čo mi vadila, bol zvuk, hlavne pri scéne napadnutia, kde použili tak nevhodnú hudbu, až to pokazilo dojem z celej scény. MOLOCH je zaujímavou novinkou z Holandska. Folk horor s pomalším dejom a s dôrazom na atmosféru. Filmu škodia logické prešľapy, ktoré tam nemuseli byť. Pokiaľ si ale fanúšik subžánru, tak by ťa novinka od Nico van den Brink mohla potešiť.

Found Footage nemá plodný rok, dokonca by som povedal, že mu vyschýňa prameň, no z Taiwanu prišiel film, ktorý sa zrejme stane, pokiaľ sa nestane zázrak, najlepším FF hororom tohto roka. Dokonca ho poňal dosť originálne – dve dejové línie, zapojenie diváka do deja alebo využívanie všeliakých možností kamier. Dej sa skladá z dvoch časových rovín. Hlavná zobrazuje súčasnosť. Matka si po niekoľkých rokoch berie svoju dcéru z detského domova a začnú sa diať čudné veci. V druhej časovej rovine sledujeme minulosť; partia mladých ľudí (medzi nimi aj spomínaná matka) prekazí budhistický rituál s fatálnymi dôsledkami. Obidve časové roviny kráčajú hlbšie a hlbšie do temnoty. Snímok má hustú atmosféru, využitie FF v tomto prípade bolo skvelým ťahom, vďaka tejto forme film stiahne diváka priamo do deja a pri scéne v tuneli som až nedýchal. Tá mala fakt, že silu. Exotické prostredie, budihistické náboženstvo a ich rituály sú skvelým “nevšedným” nástrojom vzbudiť hrôzu. Je to niečo iné a hlavne to funguje. Najbližšie k tomuto filmu je Noroi, ktorý tiež výborne pracoval s nevšedným prostredím. Jediné, čo mi vadilo, bolo nevhodné využívanie hudby. Autori použili až moc “bombastickúô hudbu do dramatických scén a to bolo v konfilkte s minimalizom FF žánru a rušilo to atmosféru snímku.  INCANTATION je temným FF hororom s hutnou atmosférou a odohrávajúci sa v exotickom prostredí. Zatiaľ jeden z top hororov roka. Dokonca po dopozeraní filmu pocit strachu pretrval a s malou dušičkou som pozeral do temných zákutí bytu. Konečne!

Do hororového sveta prichádza nová časť antológie krátkometrážnych filmov pod menom V/H/S. Práve táto sága priniesla jeden mimoriadne skvelý „kraťas“ (Safe Haven) o tajomnej sekte, ktorá oživila Satana. Práve tento režisér Timo Tjahjanto sa zúčastňuje aktuálneho projektu s jedným kraťasom, nádej na vyššiu kvalitu po nepodarenej poslednej časti (V/H/S: Viral z 2014) je reálna. Prekvapí niektoré dielo svojou originalitou? Poďme si ich postupne prebrať. 1. príbeh - Storm Drain: Dosť strelený (dobrým spôsobom) nápad, ktorý sa postupne vyvinie do nečakaných rozmerov. Je to creepy, atmosferické a kvalitné. (8/10) 2. príbeh - Empty Wake: Príbehu škodí dlhý rozjazd, ktorý obsahuje zbytočne veľa vaty a kľudne desať minút mohlo ostať v strižne v koši. Zápletka je z veľkej časti predvídateľná, no samotné prevedenie prekvapí a záver je fakt lahôdka. (7/10) 3. príbeh - The Subject: Je to tu. Nové dielo od Timo Tjahjanto začne už od prvého záberu svižne, originálne a s veľkými očakávaniami. Šialenstvo postupne graduje, až sa z toho vyvinie hotový Gorefest v najlepšom slova zmysle. Námet spája samotné gore s cyberpunkom do úplnej dokonalosti a kľudne môžem povedať, že nič lepšie som v tomto roku nevidel. Šťavnatá lahôdka. (10/10) 4. príbeh – Terror: Opäť nastáva podobný problém ako pri druhom príbehu. Strašne dlho trvá kým sa dostaneme k veci. Je to síce výborný nápad, no vyvrcholenie je strašne krátke a neužil som si ho naplno tak, ako v diele číslo dva. (6/10) 5. príbeh – Holy Hell: Ide vlastne o hlavný príbeh, ktorý obkolesuje zvyšné kraťasy. Prepadovka SWAT vojde do záhadné komplexu budov, kde postupne naráža na dosť creepy veci. Tento príbeh mal veľký potenciál, no čo s ním nakoniec spravili ma relatívne sklamalo. Odpískali to na veľmi lacný spôsob. Škoda. (5/10)