Sludger

Novinka z Austrálie mieša Found Footage horror (pozeráme sa na záznam starej relácie) a démonský horor (hosť je dievča posadnuté démonom) a všetko vyzerá ako zo sedemdesiatych rokov. Farby, kostýmy, dramaturgia relácie. Rovnako aj horor je vykonštruovaný „old school“ spôsobom – pomalé budovanie napätie v drobných náznakoch až do brutálneho finále. Horor využíva praktické efekty (červy, modré blesky, gumové telá) ako z iného storočia, čo môže veľa ľudí nesadnúť a prísť až komické. Pre mňa to skvelo fungovalo a práveže tieto efekty výborne dopĺňali atmosféru snímku. Moderátor v podaní Davida Dastmalchiana si bral na seba celú pozornosť (jeho najlepšia rola) a musím uznať, že rolu zahral skvelo. Film má občas hluché miesta a niekedy prešľapuje na jednom mieste. Taktiež by som zapojenie hororových prvkov uvítal skorej, ako tesne pred koncom a nešetril by som s nimi.  Late Night with the Devil je retro pochúťka, ktorá poteší len úzku skupinu ľudí. Síce skutočný horor vypukne až na záver, no pomalým budovaním atmosféry si film svoju kvalitu ubráni.

Tretie pokračovanie sa vykašlalo na humor, pridalo romantickú líniu a body horor. V druhej polovici som mal dojem, že do sveta zombie vstúpil Cenobite. Ku tomu kopec skvelých praktických masiek. Sem-tam logika škrípalo, ale musím povedať, že to bolo celkom fajn.

Film je niečo ako stroj času do 70s hororu. Čiže zabudnite na prehnané jumpscare lakačky, ale pripravte sa na pomalé budovanie hororovej atmosféry. Dielo pripomenie staré horory nielen námetom a konštrukciou príbehu, ale aj vizuálom, výraznou hudbou, pomalým budovaním napätia a praktickými (slizkými) efektami (až na pár výnimiek). Nebojí sa tiež pritlačiť na pílu, keď treba (havária, pôrod či spálená), atmosféru dolaďuje skvelou hudbou, drobnými náznakmi a vie diváka držať v napätí. Prequel trpí už svojou podstatou, keďže vieme ako má dopadnúť cieľ, tak nemá čím prekvapiť. Bol aj pokus o jeden zvrat, ktorý bol až očividne jasný od začiatku a nepotešili ma ani zbytočne otvorené dvierka na rôzne (side) pokračovania. Vo filme nájdete aj kopec odkazov na starú klasiku (počnúc úvodnou samovraždou) a nádejná režisérka Arkasha Stevenson (na to, že je to debut, ide o vysokú kvalitu) sa inšpirovala nielen pôvodným filmom, ale aj Polanského dielom "Rosemary´s Baby" alebo aj "Suspirou" od talianskeho matadora Daria Argenta. Vo výsledku ide o podarený retro horor, ktorý ponúka alternatívu ku moderným hororom. Stále sa to dá aj „po starom“ a funguje to. Rozhodne zatiaľ najlepší horor v tomto roku. Veľmi milé prekvapenie.