Sludger

Film je niečo ako stroj času do 70s hororu. Čiže zabudnite na prehnané jumpscare lakačky, ale pripravte sa na pomalé budovanie hororovej atmosféry. Dielo pripomenie staré horory nielen námetom a konštrukciou príbehu, ale aj vizuálom, výraznou hudbou, pomalým budovaním napätia a praktickými (slizkými) efektami (až na pár výnimiek). Nebojí sa tiež pritlačiť na pílu, keď treba (havária, pôrod či spálená), atmosféru dolaďuje skvelou hudbou, drobnými náznakmi a vie diváka držať v napätí. Prequel trpí už svojou podstatou, keďže vieme ako má dopadnúť cieľ, tak nemá čím prekvapiť. Bol aj pokus o jeden zvrat, ktorý bol až očividne jasný od začiatku a nepotešili ma ani zbytočne otvorené dvierka na rôzne (side) pokračovania. Vo filme nájdete aj kopec odkazov na starú klasiku (počnúc úvodnou samovraždou) a nádejná režisérka Arkasha Stevenson (na to, že je to debut, ide o vysokú kvalitu) sa inšpirovala nielen pôvodným filmom, ale aj Polanského dielom "Rosemary´s Baby" alebo aj "Suspirou" od talianskeho matadora Daria Argenta. Vo výsledku ide o podarený retro horor, ktorý ponúka alternatívu ku moderným hororom. Stále sa to dá aj „po starom“ a funguje to. Rozhodne zatiaľ najlepší horor v tomto roku. Veľmi milé prekvapenie.

Ako prvé musím povedať, že film pripomenie minuloročný kúsok „Talk To Me“, len miesto ruky tu máme čarodejnicu s vrecom na hlave. Čiže o nejakú veľkú originalitu nešlo, ale to až tak nevadí. Najväčšie mínus spočíva v tom, že tvorca filmu (Alberto Corredor) ešte nemá veľa skúsenosti a tým pádom niektoré scény pôsobili neohrabane a nedocielili atmosféru akú tvorca plánoval. Niekoľkokrát si pomohol skratkou (hlavná postava uvidí smrť otca ako duch. Wtf?), ale na druhú stranu sa niektoré scény podarili - jaskyňa, prerody mŕtvych. Z hororu cítiť iný prístup, atmosféru a poňatie ako teraz moderné duchárske horory, čím sa vymyká štandardu. Najviac ma potešil odvážny záver, ktorý dodal príbehu správnu iskru temnoty. Niečo podobné som už v kine dlhšie nevidel a som za to rád! Na záver musím pochváliť herečku Freyu Allan, ktorá predviedla dobrý výkon a potvrdila, že nie je len Ciri zo Zaklínača. Cítim, že v tvorcovi je potenciál. Musí ešte remeslo vycibriť a možno prinesie zaujímavé kúsky. Budem sa tešiť na jeho ďalší film!

Pokiaľ si sa tešil, že film bude len sfilmovaná kniha, budeš sklamaný. Tvorcovia sa rozhodli použiť knižný príbeh ako temný nástroj atmosféry. Zo začiatku filmu sa môže zdať, že film bude zachytávať dej po udalostiach z knihy. Kvázi sequel, ale pointa to poprie. Psychológ robí profil vraha a odhaľuje temné pozadie príbehu. Zároveň spolu s manželkou prechádzajú ťažkým obdobím a pomaly vyplávajú na povrch traumy a nezhody z ich života. Smrť syna, onkologické ochorenie, nefungujúci vzťah... Atmosféra vďaka prerozprávanej Karikovej knihe naberala temné pozadie, napätie stúpalo. Lenže pointa príbehu tkvela v ničom inom. Dalo by sa to označiť za takú hru s divákom, kde nám boli hádzané hádanky pred oči, mysteriózne odbočky a je na nás sa v tom zorientovať. V tomto prípade mi dielo pripomenulo Lynchovu tvorbu. A rovnako aj ako ona, aj dielo malo jasnú pointu. Aj keď si nie som istý, či všetko do seba správne zapadlo. Na jazyku mi ostal jeden veľký otáznik, ale nemôžem ho povedať nahlas, pretože by to bol veľký spoiler. Ale kludne zanechaj správu a rád sa s tebou o tom pobavím. Scéna s barmanom, tajomná izba, kde nikto nebýva, sexuálne chúťky čudných hostí a dokonca celý hotel mi pripomínal horor Shining. Mňa ako hororového fanúšika to veľmi potešilo. Taktiež musím pochváliť výbornú hudbu, dokonca sa podaril aj jeden vydarený jumpscare a dvojicu hlavných hercov, ktorí svoje role zahrali výborne. Tvorcovia novinky Smršť sa rozhodli film poňal kreatívnejšie. Vykašlali sa na presné sfilmovanie knihy, ale použili ju len ako námet, nástroj mysterióznej atmosféry a okolo nej vystavali psychologický rozbor ústrednej postavy, ktorá sa prepadá do vlastného pekla. Už bude záležať na tebe, či sa do tejto hry zapojíš.

Seriál som doslova zjedol. Prvých päť častí bola doslova jazda, nápad za nápadom, skvelé tempo. Finále piatej časti fakt že skvostné. Ku tomu postavené na vedeckom základe (kvantová fyzika, iné dimenzie, škoda, že len z rýchlika). Posledné tri časti trochu stratili dych a nepriniesli už nič prevratné, skôr chystali pôdu na ďalší dej, ktorý tak skoro neuvidíme. Zrejme to bol cielený marketing, pretože mám chuť si kúpiť knihy, pretože ma echt zaujíma, čo bude ďalej.  Takéto skvelé, originálne a vedecké poňatie invázie mimozemšťanov som ešte nevidel. Vrelo odporúčam. Po piatu časť na plný počet bodov, potom tak na 8 z 10.

Narazil som na zaujímavý kúsok z Francúzska. Je to od dvojice - Alexandre Bustillo, Julien Maury, ktorí natočili drsný Inside (hrdý reprezentant New French Extremity). Tentokrát je to o opatrovateľke, ktorá sa rozhodne spolu s dvoma chalanmi vykradnúť dom starej ženy v kóme. Lenže, čo prebudíia, bude temná brutalita. Po atmosferickej a vizuálnej stránke je to niečo skvelé. Horšie je to už s príbehom v ktorom sa človek ľahko stratí. Ide vlastne o taký mix Heist filmu, duchárskeho hororu, upírčiny, zombie, mysteriózneho hororu a okorenené baletkami. Ku tomu fantasy záver. Ale kašlať na to, mne sa to páčilo. Atmosferická a brutálna pecka na francúzsky štýl, kde príbeh hrá až druhú rolu, no zato nožnice opäť nechýbali.

Po gastro-vege-hodách som si doprial taliansku klasiku, ktorú som ešte nemal preskúmanú. Príbeh je v podstate plytký. Partia ľudí pôjde na grécky ostrov, kde ich začne zabíjať a jesť tajomný vrah. Na jednu stranu je to plné vaty (polovica scenára mohla ísť kľudne preč), scenár je chaotický a o postavách nevieme dokopy nič, na druhú stranu tam je charizmatický záporák, brutálnymi vraždami (a jedením) sa nešetrí a niektoré scény (hlavne tá v katakombách) majú výbornú atmosféru. Proste talianska brutálna jednohubka.

Mix slasheru a splatteru. Ku tomu odľahčený tón, svižné tempo, praktické gore efekty. Doslova brutálna zábava!

Lovecraftová poviedka tak trochu zbytočne natiahnutá. Oceňujem hlavne výbornú hororovú atmosféru a jedinečné body hororové scény s praktickými maskami (tie sú fakt lahôdka!), no prekáža mi to, čo je tam navyše a to zbytočné pridanie sexuálnych prvkov, ktoré narúšajú temnú atmosféru. Pridanie línie o pojedaní mozgov síce odbočila od Lovecraftovej pointy, ale filmu až tak neškodí. Každopádne 80s lahôdka, aká sa dnes už netočí.

Ako prvé musím povedať, že sa neviem zbaviť pocitu, že si film od diela „Coraline“ od Neila Gaimana zobral viac ako je "v pohode". Tých podobností je tam celkom dosť. Dvere do tajomného sveta, pavúk, miesto očí čierne gombíky, nespokojnosť s rodičmi a ich možná výmena... Potešilo ma, že sa horor nebál ísť kúsok ďalej ako ostatné duchárske príbehy (až na Insidious), aj keď to znamenalo namočiť sa do fantasy vôd. Prekvapilo ma pár vydarených zvratov (aj keď jeden vytvoril zbytočnú dieru v logike príbehu). Chvála ešte patrí tomu, že všetky naznačené pušky film vystrelil a všetky dôležité otázky zodpovedal. Záver je samostatná kapitola. Musím povedať, že ma vyložene nahneval. Autori prišli s vynikajúcim koncom, ktorý by skvelo zapadol do konceptu horor/fantasy filmu. Na pár sekúnd som si povedal, že super temný koniec. Ale nie, museli to naivne zvrátiť a tým pádom horor získal gýčovú čerešničku na konci. Na koniec dodám, že postavy boli prísne chránené scenáristom, nesmelo sa im ublížiť. A na druhú stranu, atmosféra filmu bola výborne gradovaná a bavila ma aj jeho fantasy časť, len škoda prehnanej kopírky Coraline a prepísknutého záveru. Žiaľ, je to len jemný nadpriemer.

Pre mňa vrchol Fulciho diela. V tomto diele nie je len brutálny, ale aj temný a riadne atmosferický. Pritom tradične snový až máte pocit, že ste sa ocitli uprostred nočnej mory. Kebyže niekto zháňal kaliber na najrýdzejší horor, použil by som tento film, má všetko, čo chcem od „true“ hororu. Temná záhada, brutálnosť, tajomná atmosféra, nekompromisnosť voči postavám, neodhalené karty a geniálny a temný záver (jeden vôbec z top v tomto žánri!).