Sludger

Sme v cieli. Konečne? Nová trilógia HALLOWEEN dorazila do svojho konca, čo je pre niekoho dobrá správa, pre iného negatívna. Ja som nevedel čo čakať. Prvá čast sa mi vyložene páčila, za to druhá skoro vôbec. Ako to teda dopadlo? Posledný HALLOWEEN sa vybral odvážnou cestou a pokúsil sa nám predstaviť pokračovateľa odkazu, dokonca so slušným originom, ale - ALE je pri tomto filme zásadné - celý nádejný nápad totálne stroskotá. V momente, keď mali scenáristi nabrať odvahu, hodia nápad do koša a nechajú ho úplne vyfučať do prázdna. Škoda. Snímok akosi nemá atmosféru a napätie, vraždy sa síce dejú (občas aj dobré gore), ale nemaju iskru a punc. Je to bezduché, prázdne a necítiť žiadnu „evil“ prítomnosť (ako v jednotke). Na konci dôjde aj na očakávaný súboj – Laurie vs. Michael, ale, opäť ALE. Finálna bitka je rýchla, bez nápadu a šmrncu. Na záver musím povedať, že až taký prúser ako druhá časť to nie je, ale tiež na jednotku zďaleka nemá. Pôvodný nápad bol slušný, len škoda, že ho nedotiahli do konca, ALE ho nechali úplne rozpadnúť na prach. Takto je to finále, ktoré rýchlo vyfučí z hlavy.

Séria Hellraiser má za sebou, keď dobre rátam, desať častí a osobne za kvalitné považujem len prvé dve a tretia časť je tak na hrane. Čítal som aj novelu, ktorá ma, i napriek tomu, že látku poznám, nadchla. Keď som videl, že sa chystá nová verzia, tak som mal obavy, ale len na krátko, pretože som uvidel meno režiséra. David Bruckner patrí k najlepším v tomto žánri; za čo hovorí skvelá práca na dielach ako The Ritual (Adam Nevill napísal pôvodnú novelu) či The Night House. Ako prvé musím napísať, že nová časť „neremakuje“ pôvodný film alebo novelu, ale rozpráva, v mnohých veciach rozširuje „lore“, nový príbeh s novými postavami. David Bruckner priniesol čerstvý a svieži vietor, dalo by sa povedať až moderný, ktorý dodáva dielu „drive“ a hlavne naliehavosť. Od prvého otvorenia kocky príbeh naberie silu a neustále vás drví v napätí, ťaží neskutočnou dávkou atmosféry (tá hutná hudba je tam priama až majstrovská), až po poslednú epickú scénu. Veľkým plusom sú kreatívne naaranžovaní Cenobiti – desiví, odpudiví, brutálni, správne „gore“ a zároveň štýloví až sexi. Z novej „Pinheadky“ išiel neskutočný rešpekt. Maskérovi posielam veľkú pochvalu. Taktiež je príbeh síce jednoduchý, no zahŕňa kopec moderných vecí a pritom nezabúda ani na priame a trefné odkazy na pôvodnú sériu. Vadili mi v podstate len dve veci. Prvou malou, čo som schopný odpustiť, je, teda sú, logické prešlapy (napr. hranie si pravidlami otvorenia pekla podľa toho ako scenáristom vyhovuje), no najviac mi vadili nesympatické postavy. Obzvlášť hlavná postava mi liezla na nervy a tajne som od začiatku dúfal, že skončí v reťaziach. Aký je nový Hellraiser? Temný, ťaživý, odpudivý, atmosferický až epický pri niektorých scénach so skvelým dizajnom Cenobitov, no vysokú kvalitu diela zrážajú nezaujímavé a nesympatické postavy. Niečo mi vraví, že to pri tejto časti nekončí, ale keď to bude mať v rukách podobný tím, tak sa teším.

Aj tebe sa zdá, že v poslednej dobe trailery prezrádzajú zbytočne veľa? Neukážu ti len náznak zápletky, postavy a prostredie. Nie. Idú ďalej. Odhalia ti skoro celý príbeh. Naposledy sa to podarilo BLACK PHONE, ktorý vyzradil dej pomaly celého filmu a podobný pocit som mal aj zo SMILE. Prečo to robia? Načo je to dobré? Psychiatrička Rose navštívi zvláštna pacientka. Tvrdí, že ju prenasleduje bytosť kradnúca ľudské tváre ako masky a neustále sa usmieva. Desivým úsmevom. Následne sa aj sama pacientka začne diabolsky usmievať a berie si život priamo pred Rose. Netrvá dlho a Rose začne tiež vidieť hrozivý úsmev na tvárach svojich známych. Je prekliata? Najväčším problémom filmu je, že prišiel so skvelým nápadom na desivú kliatbu, no kreatívne s ideou nepracuje. Iba ju hľadí po povrchu, servíruje ju povrchne a pritom je tam veľký potenciál na vyhratie sa s myšlienkou. Ako keby sa tvorcovia báli ísť hlbšie, pridať vrstvy, rozšíriť motív a dostať sa skrz komerčný a plochý horor do skutočného hororu. Do hororu, kde sa trhajú hranice reality. Ruku na srdce, jedna taká scéna tam predsa bola a veľmi milo ma prekvapila, no to sa mi zdá málo. Nápad mi kúsok pripomenul môjho obľúbenca Džundži Itóa, no tento chlapík by nápad pretavil na inú úroveň. Po hereckej a logickej stránke nie je filmu, čo vytknúť. Rose v podaní Sosie Bacon hrá dobre, cítiť z nej to zúfalstvo, beznádej, paranoju a blížiace sa zatratenie. Čo sa týka logického správania, nie len Rose, ale všetkých postáv, tak nemám výčitky. Výrazným prvkom boli lákačky. Nemám rád, keď na mňa skáču z každého rohu, no SMILE s nimi pracoval s mierou a hlavne ich využíval veľmi trefne a vždy ma dostali. SMILE prišiel s originálnym nápadom, ale nedokázal ho kreatívne využiť. Film nemá odvahu ísť hlbšie do skutočného hororu a ostáva plávať na plytkých vodách mainstreamu, čo mu zabezpečí blízke zapadnutie prachom. Filmu z totálneho nadpriemeru vyťahuje jedna vydarená scéna (podobné na nás mali skákať od polky filmu jedna za druhou) a to sa mi zdá málo.

Hluchonemá spisovateľka žije osamote v lese a stretáva sa len so susedkou. Jednej noci zabije jej susedku vrah v maske a so spisovateľkou sa začne hrať na mačku a myš. Originálny námet v slasher/home invasion horore, kde sa slušne narába s napätím a atmosférou, no je mi ľúto, že nápadom s hluchonemou nešli hlbšie. Mohli to poňať z jej pohľadu a my by sme počuli stále len ticho a nejaký šum. To by mohlo byť zaujímavé. Trošku mi vadilo, že hlúpejšiemu vrahovi režisér držal palce a občas mu pomáhal nad mieru jeho schopností (zbytočne veľa náhodných scén). Slušný kúsok, ale u mňa nefungoval na plno. Povedzme, na takých 60%.

Úúú, riadne znepokojivá a mysteriózna záležitosť. Tehotná žena žije so sestrou, bývalou feťáčkou, a po siedmych rokoch sa rozhodne svojho zmiznutého manžela vyhlásiť za mŕtveho. Žijú blízko tajomného tunela, kde ľudia akosi často miznú a jej manžel nie je prvý ani posledný prípad. Mike Flanagan má tu ešte medzery v príbehu, technike a rozprávaní, no film podáva mimoriadne citlivo, až depresívne s ukážkovým vybudovaním atmosféry tajomna a znepokojenia.  Vďaka slabšiemu rozpočtu snímok vyzerá ako natočený na domácu kameru, no o to viac hrozivo ma zasiahol. Fakt som sa bál a dúfam, že tunel neuvidím vo sne. Ako bonus je príbeh podaný z pohľadu feťáčky, čiže nejde o dôveryhodného rozprávača, takže je na vás, či príbehu uveríte.

Mrazivý mix kriminálneho thrilleru (asi do polky filmu) a duchárskeho hororu. Hustá a nepríjemná atmosféra, skľučujúce prostredie a do zrkadla sa nepozriem, aspoň nie dnes. Najdesivejšie boli tie deti v čiernom, ich by som poslúchol tiež.

Francúzsko sa nezaprie; opäť riadne mäso! Priateľky odídu na chatu k rodičom jednej z nich, no počas noci im do domu vojde obrovský chlap a začne brutálne vraždiť jej rodinu (niekedy to prejde až do riadneho Bčka). Alexandre Aja (Hory majú oči (remake), Horns, Oxygen) je skvelo pracovať s napätím (veľakrát som až nedýchal), atmosférou, ktorá je vďaka skvelo použitej hudbe, špičková. Záverečný zvrat som vôbec nečakal, ani som netušil, že mám niečo také čakať, tak ma to milo prekvapilo. Lahôdka!

Chalan sa rozhodne preskúmať „urban“ legendu o dievčati, Melinde, ktoré sa stratilo v lese a doteraz sa zjavuje v lokálnych lesoch. Chalan zoberie rodinu a idú všetci na chatu, ktorá sa nachádza práve v tých lesoch. Ide o klasický retro Found Footage, čiže sa priprav na otrasnú kvalitu obrazov, nezmyselné dlhé zábery, polka filmu len nutná vata a keď ide do tuhého, technika zlyháva, no na druhú stranu to pôsobí realisticky. Buď to máš rád alebo nie. Prvú polovicu filmu by sa dalo pekne zostrihať, no od kedy zmizne pes, tak sa to rozbehne. Vadila mi neskutočne dlhá naháňačka v lese (to fakt nemalo konca a som si myslel, že tým to aj skončí), osobne by som pridal viac „scary“ nadprirodzených prvkov a hlavnú pointu nechal viac temnú, inak sa jedná o ľahký nadpriemer v tomto žánri.

Zdieľaná jazda spojí matku s pubertálnou dcérou, striktnú kresťanku a čudného a ukecaného Španiela. Po ceste prebiehajú zaujímavé dialógy, čím sa pekne vykreslia postavy, až kým nenarazia na mimozemskú loď a parazita z vesmíru. Od tej chvíle začne jazda. Veľkým plusom filmu sú vydarené postavy, ktoré zaujmú a medzi mladým dievčaťom a Španielom funguje aj chémia. Druhým plusom filmu je svižné tempo, kde sa prakticky od stretu s mimozemšťanom stále niečo deje a celé je to okorenené podarenými maskami. Na rovinu musím uviesť, že nejde o čistokrvný horor, ale je v ňom zamiešaný humor, dokonca miestami až do grotestnej podoby (scéna toreador vs. mimozemšťan), vďaka čomu som mal pocit, že sami tvorcovia nevedeli akou cestou sa vydať (vážna scéna strieda humornú) a stredajú si tváre halabala. Na druhú stranu, film je vďaka tomu svieži a dokáže zabaviť. Novinka LA PASAJERA je slušný hororový zápis do španielskeho katalógu hororu. Stojí na hrane medzi vážnym hororom a hororovou zábavou a občas sa vychýli na jednu stranu, no nezdrží sa tam dlho. Pozornosť si určite zaslúži.

Každý, kto tvrdí, že novodobý horor nemá čo ponúknuť, tak buď klame, alebo nevidel dostatok filmov. Existujú totižto režiséri, ktorí tento hrôzu naháňajúci žáner aj v súčasnosti držia vo vysoko kvalitných vodách. Jeden z nich je Jordan Peele pašujúci problémy rasizmu či sociálnych nerovností do hororu a občas to ešte okorení filozofickým podtextom (prípad US). Do kín prichádza jeho autorská novinka NOPE.  Nad farmou chovateľov koní sa objavil mrak, ktorý sa pár mesiacov nepohol z miesta a mladý farmár zbadá, že sa za ním ukrýva akýsi lietajúci tanier pripomínajúci UFO. Len ako to dokázať? Uverí mu svet tento objav? Rozhodne sa to zdokumentovať. Jordan Peele si tentokrát dal oddych od rasizmu, filozofie, sociálnych problémov a natočil svoj najfilmovejší film. Ide vlastne o úplne svojský a netradičný pohľad na UFO scifi žáner. Jeho tvorba je typická originálnymi a prekvapivými námetmi a tento film nie je výnimkou. Aj tentokrát prišiel s námetom, ktorý málokto dokáže na začiatku odhaliť a zaručene divákov prekvapí. Predchádzajúce jeho filmy boli výrazne namočené v hororových vodách, NOPE je v tomto iný. Novinka ponúka viac-menej scifi jazdu s ľahkou prímesou thrilleru a pre horror ostali len dve scény. Opica a dom v daždi. Práve druhá zmienená scéna je vrcholom filmu, kde som si naozaj povedal:  “Wau! Tak to je pecka!”. Dej filmu by sa dal rozdeliť na dve časti. Prvá, trvajúca dve tretiny snímku, pomaly buduje atmosféru neistoty a hrozby neznámeho pôvodu. Potom príde posledná tretina filmu a všetko staví na ohromujúcu estetiku a kompozíciu scén až som mal dojem, že zabudol na dej a logiku. Aký je teda nový film Jordana Peeleho? Rozhodne vydarený. Najprv si ukážkovo pripraví pôdu budovaním atmosféry a napätia pre vizuálne skvostné finále, kde na druhú stranu trpí všetko ostatné. Niekedy je menej viac. Ide teda o najlepší jeho film? To si nemyslím, no v rebríčkoch top filmov roka 2022 sa rozhodne bude objavovať.