Sludger

Sériový vrah, ktorý zaviera svoje obete do presklenej cely, topí ich a pritom sa vešia na reťaze, unesie ďalšiu obeť. Tesne na to je chytený policajtmi, no jeho myseľ neodpovedá. Jediným riešením je Jennifer Lopez, ktorá vie vojsť do jeho mysle, kde ju čaká peklo. Film mi prišiel ako spojenie Mlčanie Jahniat spolu s Hellraiserom. Krásna hororová estetika, jemné gore, výborný, až doslovný, pohľad do mysle sériového vraha a skvelá snová atmosféra. Zaujímavý retro scifi horor.

Ku terapeutovi príde chlap a povie mu, že jeho tri deti zabil Strašiak zo šatníka a on tomu nedokázal zabrániť. V podstate ide o citáciu z poviedky, ktorá vyvrcholí výborným zvratom, no film sa už v úvode oddelí od poviedky, pretože chlap zomrie v šatníku a Strašiak sa nalepí na novú rodinu. Čiže ide skôr o akési voľné pokračovanie poviedky ako jej adaptáciu. Film spadá do trendu súčasného hororu, ktorý mieša strašidelný žáner s rodinnou drámou (v tomto prípade strata matky a vyrovnanie sa s touto situáciou). Tentokrát idú žánre „fifty-fifty“, nenarážajú do seba, ale pekne spolupracujú. Robovi Savageovi ako šikovnému režisérovi (má za sebou Host či Dashcam) sa vo filme darí postupne gradovať atmosféru, strašiť s jumpscaremi, nepreháňať to s nimi a prísť s veľkou kopou strašidelných scén (naozaj ich tam bolo nadpriemerne veľa). Oceňujem aj samotného Strašiaka. Režisér sa vyhral jednak s tým, že ho väčšinu času necháva skrytého v temnote a svietia mu len oči, čím sa výborne tvaruje temná atmosféra a keď na konci príde s odhalením, tak je vidieť, že sa kreatívne vyhral s dizajnom a hlavne Strašiak pôsobí desivo. Na záver treba dodať, že nejde o nič nové. V podstate rutina. Ale kvalitne natočená rutina. Výborná atmosféra, trpká pachuť rodinnej drámy, hrozivé monštrum a skvelo vygradovaný dej. Pokiaľ však čakáš niečo iné, náznak niečoho nového, inovátorského, budeš zrejme sklamaný. Pre mňa jeden z najlepšie natočených hororov podľa Kinga.

Základná kostra pôvodného filmu ostala nezmenená, no nová verzia značne rozšírila príbeh. Pridala mytológiu tajomnej sekty s diabolským vodcom, spievajúcimi nasledovníčkami a temnou entitou. Taktiež doplnila silnejšiu motiváciu pre hlavnú postavu a bohatšie pozadie príbehu. Lacné efekty pôvodnej verzie (tie mi najviac vadili) nahradili praktické masky. Za toto rozhodnutie by som tvorcom nohy vybozkal. Skvelé gore efekty (prasačia žena!), odvážne krviprelievanie a neskutočne vydarený démon, ktorý by sa kľudne mohol stať jedným z Barkerových cenobitov. Zatiaľ, čo pôvodná časť sa niesla v komornom duchu a pomalšom tempe, nové spracovanie je hotová adrenalínová jazda. Doslova má až šialené tempo, nespočetné množstvo lakačiek a drastických scén. Nedovolí ani na sekundu vydýchnuť. Dravé tempo sa stalo zároveň aj drobným kameňom úrazu. Kvôli tempu používal tvorca rýchle prestrihy, prehnanú montáž a niekedy iba sekundové zábery, ktoré síce na jednu stranu pridávali drive filmu, ale na druhú stranu narúšali atmosféru filmu. Malum je vydarený a hlavne zmysluplný remake. Ide o dravú jazdu snovým peklom plným gore, drastických výjavov, okrášlený o praktické masky, sektársku tematiku a nervydrásajúce tempo. Občas ide tempo proti atmosfére, ale to je len drobná chybička krásy. Pokiaľ máš rád čistokrvné gore béčko starej školy, vrhni sa do pekla s menom Malum!

Španielsko a horor patrí k sebe. Či už vravíme o skvostoch ako REC a The Others alebo o klasike ako Tombs of the Blind Dead. Na svet sa vynoril zaujímavý snímok s názvom Tin and Tina od neznámeho režiséra Rubina Steina. Jednu z hlavných postáv zahral Jaime Lorente, ktorého môžeš poznať zo známeho seriálu La casa de Papel. Počas svadby mladého páru nevesta potratí. V nemocnici jej navyše oznámia, že už nebude vedieť mať nikdy deti. S manželom sa rozhodnú pre alternatívu. Zájdu do kláštora, kde im pridelia netradičné dvojičky – Tina a Tinu (vzhľadom pripomínali deti zo Village of the Damned), ktorí sú vychovaní ako prísni, dalo by sa až povedať ako fanatickí, katolíci. Zvládne ich mladá rodina vychovať? Režisér má výborný cit pre vytvorenie atmosféry znepokojenia. Doslova sa mi obalil okolo prsta a celý čas som sa cítil neisto a nevedel som, čo môžem čakať. Škoda akurát, že v závere neprišlo niečo viac. Facka, ktorá by ma odrovnala. Prvok, ktorý by ma vystrelil z gauča. Rubin skvelo zakomponoval hororové scény netradičným spôsobom. Nechal všetko na predstavivosť. Najbrutálnejšia scéna sa deje za gaučom (očista psej duše) a scéna krstu, kde je zase dieťa schované za chrbtami deti. Nie príliš často využívaný prvok, no o to viac sa k filmu hodil. Zároveň má autor až artový cit pre tvorbu kompozície. Scéna so zrkadlami bola skvelá alebo na záver dlhé jednozáberové scény ma naozaj milo potešili a obzvlášť preto, že sa v horore skoro vôbec nepoužívajú. Na druhú stranu niečo mi vo filme chýbalo. Odvaha ísť hlbšie do fanatizmu a ukázať niečo naozaj hororové? Dostať facku temnou a mysterióznou scénou? Záverom prekvapiť? Proste niečo silné, čím by sa film zaryl hlbšie. Tin & Tina je „iný“ horor. Hrá sa s neistotou, má až artovú kompozíciu, najbrutálnejšie scény nechá premietnuť iba v našej hlave, no zároveň mu chýba niečo silné, vďaka čomu by ostal dlhšie v našej pamäti.

Skvelé retro! Geniálne praktické masky monštier (fakt, že vau!), odvážne gore (odtrhnuté končatiny či pojedanie tváre), priamočiary dej (tu to beriem ako plus) a kopec nápadov. Výborná vražedná atmosféra a skvelý monter záver. Jednoducho ukážkový scifi horor z osemdesiatych rokov.

Fínsko je na konci vojny a nackovia odchádzajú preč, no cestou všetko ničia. Cestou stretnú zlatokopa a chcú ho zabiť, lenže on nie je len zlatokop, ale hlavne stroj na zabíjanie neschopný zomrieť. Adrenalínová jazda naprieč brutálnymi úmrtiami nackov. Lietali končatiny, vystreľovali sa hlavy a krv sa liala potokom. Všetko tak správne pritiahnuté za vlasy, až vám to príde ako niečo od Tarantina, ale aj ten len čerpal zo starých béčkových až céčkových hororov a westernov. Niektoré veci im kúsok ušli (mínové pole, ktoré náhle zmizlo či ovládnutie dodávky pred očami nepriateľa...), ale kašlať na ne, táto killig season nackov stála za to!

Prvá polka filmu bola presne ako som si predstavoval. Space bodyhoror! Ukážkové praktické masky (presne takéto totálne milujem!), slizké, beštiálne a hrozivé deformácie ľudského tela na niečo vesmírne a obludné. Po niečom podobnom som dlhšie pátral. Škoda, že sa do deja zapletú dcéry vedca s iritujúcim frajerom, ktorý totálne škodí atmosfére filmu. Dokonca mi nevadil minimalistický dej, nie príliš zdatní herci, no v čom mohli ešte pridať je príšera, ktorá sa v polke filmu zasekne a už sa nemení. Kľudne ešte mohli pokračovať ďalej a preniesť nejakú variáciu aj na iné postavy. Ale inak som spokojný.

Námet ma veľmi zaujal, dokonca príbeh o odhalení tajomného úmrtia je na horor pekne zamotaný a rozhodne sa nemôže hovoriť o priamočiarosti, no je to podané veľmi vlažne. Chýba tomu temnejšia atmosféra, odvaha ísť hlbšie do hororu (málo strašidelných momentov a krvavé scény by sa mohli viac odviazať) a celkovo to pôsobí ako tuctová rutina, ktorá ma nedostala do nepohodlia, čo od hororu čakám. Ku tomu záver prišiel s lacnou Deus ex machinou. Bojím sa, že film rýchlo zapadne prachom.

Tvorcov musím pochváliť za moderný a veľmi súčasný námet. Nielen spomínaný tlak na bezdetné ženy po tridsiatke, ale do filmu dostali aj strach z pôrodu, hormonálnu liečbu či vedľajšie účinky liekov. Témy, ktoré sa v hororoch skoro vôbec nevyskytujú a tým pádom majú plusový bod za originalitu. Film nie je až tak hororom ako skôr psychologickou drámou o žene, ktorá sa vplyvom okolia chce zmeniť na „prirodzenejšiu“, aby viac zapadla do spoločnosti a pritom má zadusiť svoje vlastné ja. Film sa pozerá do hlavy obete, no nedosahuje hĺbky filmov ako Men či Antikrist. Snaha je citeľná, no trebalo ešte viac pritlačiť. Najväčším problémom tohto hororu je, že je vlastne málo hororový. Vysoká creepy žena fungovala veľmi dobre, len škoda, že na plátne jej bolo ako šafránu. Pokiaľ by tvorcovia pridali viac hororu, drzosti a hlavne odvahy, mohlo ísť o intenzívnejší zážitok. Napr. námet s hojdajúcim dieťaťom na pupočnej šnúre sa vydaril, len ho vôbec nevyužili a pritom mohol skončiť až na úrovni „Cronenberg“. Clock je typickým príkladom súčasného filmového hororu s aktuálnou témou. Tvorcov musím na jednu stranu pochváliť za námet slúžiaci ako zrkadlo časti našej spoločnosti a na druhú stranu kritizovať, že hororu sme veľa nedostali.

Ani som nevedel, že Ti West natočil Found Footage horor a o to som rád, že som tento skvelý snímok objavil. Ide o vynikajúci ponor do náboženskej sekty s krutým záverom. Určite ovplyvnený reálnym príbehom z Jonestownu. Ti West opäť ukazuje svoje majstrovstvom pomalým budovaním atmosféry a taktiež nič nevysvetľuje, no medzi riadkami číha ťažké zlo.