Sludger

Rozhodne najlepší seriál roka (Mike Flanagan budeš mať čo robiť, aby si ho prekonal). Exotický námet z Indonézie s americkým nádychom. Čo tým myslím? Seriál využíva námet čiernej mágie (voodoo s chrobákmi a červami, pod kožou a v ľudských orgánoch) s kvalitnými hercami, nadštandardnou produkciou a nebojí sa ani občas vojsť do béčkovej brutality (vzniká veľakrát pekný kontrast). Zároveň je dej plný zvratov v duchu amerických seriálov. Dva menšie zvraty si autori mohli odpustiť, no finálny je skvelý, nečakaný a riadne odvážny.  Teším ma už len fakt, že sa niekto dal s takouto produkciou na čistokrvný hororový seriál a o tom som radšej, že sa aj vydaril. Vrelo odporúčam!

Rozhodne ide o zaujímavý dobový horor z 19. storočia s nepríjemnou atmosférou. Musím pochváliť výber herca pre „vlka“, ktorý je už vďaka vzhľadu hrozivý a odpudivý (dokonca pripomenie skvelého Javiera Bardema). Problém je však, že mu chýba akási hĺbka alebo motivácia ku svojim hrozivým činom. Film doslova prekvapí v polovici stopáže, kedy príde so „slasher“ scénou a hneď po nej vyrukuje so zimomriavkovým výjavom - hlavy v okne. Za tento moment osobitne chválim. Dielu musím vytknúť, že je vo veľa veciach prázdny. Nepracuje s postavami, temnotou, dejom, ide skôr o priamočiaru jazdu, ktorá sa spolieha na dobovú atmosféru rumunského vidieka. Škoda, že nejde o nič viac, potenciál by tam bol!

Od začiatku som vedel, že nepôjde o film s veľkým rozpočtom. Dokonca väčšina stopáže pripomínala televíznu inscenáciu (narúšali to iba epické externé scény na ľade), to by mi neprekážalo, ale tvorcovia urobili dve vážne prešľapy. S odhalením príšer prišli príliš skoro (skoro okamžite) a tým nestihli vybudovať atmosféru, ktorú sa snažili vyčarovať ku konci, no nepodarilo sa im to. Druhou vecou bolo, že síce použili praktické masky (chválim), ale rybie príšery nevyzerali hrozivo, skôr akoby vypadli z fantasy filmu a navyše pôsobili ťažkopádne a nie nebezpečne. Zároveň im ušli pasáže v scenári a do filmu sa dostali vyložene hlúposti, nad ktorými som len krútil hlavou. Na obhajobu musím povedať, že i napriek tomu, že išlo o amatérskych hercov, dosť sa snažili a čo je hlavné, vo filme vidno srdce. Má dušu a lásku ku hororovému žánru. Škoda, že film nedopadol najlepšie a nemôžem ho zaradiť medzi vydarené „Lovecraft“ filmy.

V horore dominuje pocit neustáleho znepokojenia a neistoty. Popritom španielsky tvorca vybudoval aj slušnú strašidelnú atmosféru. Do toho tu máme dočinenia s creepy babkou, aká tu už dlho nebola. Film ako celok fungoval a remeselne bol výborne zvládnutý. Lenže nejde o nič nové. Námet je vlastne len variácia na Lovecrafta a jeho Vec na prahu, resp. Prípad Charlesa Dextera Warda a dokonca je dej ľahko neprehliadnuteľný a záver nikoho neprekvapí. Remeslo zvládnuté dobre, ale horor neponúka nič navyše. Niekomu to stačí, inému nie. Vyber si.

Sériový vrah, ktorý zaviera svoje obete do presklenej cely, topí ich a pritom sa vešia na reťaze, unesie ďalšiu obeť. Tesne na to je chytený policajtmi, no jeho myseľ neodpovedá. Jediným riešením je Jennifer Lopez, ktorá vie vojsť do jeho mysle, kde ju čaká peklo. Film mi prišiel ako spojenie Mlčanie Jahniat spolu s Hellraiserom. Krásna hororová estetika, jemné gore, výborný, až doslovný, pohľad do mysle sériového vraha a skvelá snová atmosféra. Zaujímavý retro scifi horor.

Ku terapeutovi príde chlap a povie mu, že jeho tri deti zabil Strašiak zo šatníka a on tomu nedokázal zabrániť. V podstate ide o citáciu z poviedky, ktorá vyvrcholí výborným zvratom, no film sa už v úvode oddelí od poviedky, pretože chlap zomrie v šatníku a Strašiak sa nalepí na novú rodinu. Čiže ide skôr o akési voľné pokračovanie poviedky ako jej adaptáciu. Film spadá do trendu súčasného hororu, ktorý mieša strašidelný žáner s rodinnou drámou (v tomto prípade strata matky a vyrovnanie sa s touto situáciou). Tentokrát idú žánre „fifty-fifty“, nenarážajú do seba, ale pekne spolupracujú. Robovi Savageovi ako šikovnému režisérovi (má za sebou Host či Dashcam) sa vo filme darí postupne gradovať atmosféru, strašiť s jumpscaremi, nepreháňať to s nimi a prísť s veľkou kopou strašidelných scén (naozaj ich tam bolo nadpriemerne veľa). Oceňujem aj samotného Strašiaka. Režisér sa vyhral jednak s tým, že ho väčšinu času necháva skrytého v temnote a svietia mu len oči, čím sa výborne tvaruje temná atmosféra a keď na konci príde s odhalením, tak je vidieť, že sa kreatívne vyhral s dizajnom a hlavne Strašiak pôsobí desivo. Na záver treba dodať, že nejde o nič nové. V podstate rutina. Ale kvalitne natočená rutina. Výborná atmosféra, trpká pachuť rodinnej drámy, hrozivé monštrum a skvelo vygradovaný dej. Pokiaľ však čakáš niečo iné, náznak niečoho nového, inovátorského, budeš zrejme sklamaný. Pre mňa jeden z najlepšie natočených hororov podľa Kinga.

Základná kostra pôvodného filmu ostala nezmenená, no nová verzia značne rozšírila príbeh. Pridala mytológiu tajomnej sekty s diabolským vodcom, spievajúcimi nasledovníčkami a temnou entitou. Taktiež doplnila silnejšiu motiváciu pre hlavnú postavu a bohatšie pozadie príbehu. Lacné efekty pôvodnej verzie (tie mi najviac vadili) nahradili praktické masky. Za toto rozhodnutie by som tvorcom nohy vybozkal. Skvelé gore efekty (prasačia žena!), odvážne krviprelievanie a neskutočne vydarený démon, ktorý by sa kľudne mohol stať jedným z Barkerových cenobitov. Zatiaľ, čo pôvodná časť sa niesla v komornom duchu a pomalšom tempe, nové spracovanie je hotová adrenalínová jazda. Doslova má až šialené tempo, nespočetné množstvo lakačiek a drastických scén. Nedovolí ani na sekundu vydýchnuť. Dravé tempo sa stalo zároveň aj drobným kameňom úrazu. Kvôli tempu používal tvorca rýchle prestrihy, prehnanú montáž a niekedy iba sekundové zábery, ktoré síce na jednu stranu pridávali drive filmu, ale na druhú stranu narúšali atmosféru filmu. Malum je vydarený a hlavne zmysluplný remake. Ide o dravú jazdu snovým peklom plným gore, drastických výjavov, okrášlený o praktické masky, sektársku tematiku a nervydrásajúce tempo. Občas ide tempo proti atmosfére, ale to je len drobná chybička krásy. Pokiaľ máš rád čistokrvné gore béčko starej školy, vrhni sa do pekla s menom Malum!

Španielsko a horor patrí k sebe. Či už vravíme o skvostoch ako REC a The Others alebo o klasike ako Tombs of the Blind Dead. Na svet sa vynoril zaujímavý snímok s názvom Tin and Tina od neznámeho režiséra Rubina Steina. Jednu z hlavných postáv zahral Jaime Lorente, ktorého môžeš poznať zo známeho seriálu La casa de Papel. Počas svadby mladého páru nevesta potratí. V nemocnici jej navyše oznámia, že už nebude vedieť mať nikdy deti. S manželom sa rozhodnú pre alternatívu. Zájdu do kláštora, kde im pridelia netradičné dvojičky – Tina a Tinu (vzhľadom pripomínali deti zo Village of the Damned), ktorí sú vychovaní ako prísni, dalo by sa až povedať ako fanatickí, katolíci. Zvládne ich mladá rodina vychovať? Režisér má výborný cit pre vytvorenie atmosféry znepokojenia. Doslova sa mi obalil okolo prsta a celý čas som sa cítil neisto a nevedel som, čo môžem čakať. Škoda akurát, že v závere neprišlo niečo viac. Facka, ktorá by ma odrovnala. Prvok, ktorý by ma vystrelil z gauča. Rubin skvelo zakomponoval hororové scény netradičným spôsobom. Nechal všetko na predstavivosť. Najbrutálnejšia scéna sa deje za gaučom (očista psej duše) a scéna krstu, kde je zase dieťa schované za chrbtami deti. Nie príliš často využívaný prvok, no o to viac sa k filmu hodil. Zároveň má autor až artový cit pre tvorbu kompozície. Scéna so zrkadlami bola skvelá alebo na záver dlhé jednozáberové scény ma naozaj milo potešili a obzvlášť preto, že sa v horore skoro vôbec nepoužívajú. Na druhú stranu niečo mi vo filme chýbalo. Odvaha ísť hlbšie do fanatizmu a ukázať niečo naozaj hororové? Dostať facku temnou a mysterióznou scénou? Záverom prekvapiť? Proste niečo silné, čím by sa film zaryl hlbšie. Tin & Tina je „iný“ horor. Hrá sa s neistotou, má až artovú kompozíciu, najbrutálnejšie scény nechá premietnuť iba v našej hlave, no zároveň mu chýba niečo silné, vďaka čomu by ostal dlhšie v našej pamäti.

Skvelé retro! Geniálne praktické masky monštier (fakt, že vau!), odvážne gore (odtrhnuté končatiny či pojedanie tváre), priamočiary dej (tu to beriem ako plus) a kopec nápadov. Výborná vražedná atmosféra a skvelý monter záver. Jednoducho ukážkový scifi horor z osemdesiatych rokov.

Fínsko je na konci vojny a nackovia odchádzajú preč, no cestou všetko ničia. Cestou stretnú zlatokopa a chcú ho zabiť, lenže on nie je len zlatokop, ale hlavne stroj na zabíjanie neschopný zomrieť. Adrenalínová jazda naprieč brutálnymi úmrtiami nackov. Lietali končatiny, vystreľovali sa hlavy a krv sa liala potokom. Všetko tak správne pritiahnuté za vlasy, až vám to príde ako niečo od Tarantina, ale aj ten len čerpal zo starých béčkových až céčkových hororov a westernov. Niektoré veci im kúsok ušli (mínové pole, ktoré náhle zmizlo či ovládnutie dodávky pred očami nepriateľa...), ale kašlať na ne, táto killig season nackov stála za to!