Sludger

Úprimne milujem túto sériu. Vždy ma dokáže niečím prekvapiť. Skrýva v sebe také klenoty ako „Safe Haven“ a „The Subject“ od Timo Tjahjanto. Do novej časti prispeli také mená ako David Brucker (The Ritual, Hellraiser) či Scott Derrickson (Sinister, The Exorcism of Emily Rose). Poďme si posvietiť na jednotlivé príbehy. Total Copy: Príbeh o zvláštnom chlapcovi s meno Rory, ktorého neustále pozoruje vedecký tím. Nosný príbeh natočil David Bruckner, ktorý skvelo budoval atmosféru medzi časťami a priniesol brutálne finále. No Wake: Mladí ľudia sa vyberú kempovať k zakázanému jazeru. Počas zábavy na vode niekto na nich začne strieľať. Začína boj o život. Najslabší kúsok sa nachádza hneď na začiatku. Obsahuje jednu vydarenú scénu na lodi, no je plný vaty a nemá žiadnu pointu. God of Death: Ocitáme sa vo veľkej výškovej budove televízneho štúdia počas zemetrasenia. Budova sa trasie a záchranný tím odvedie ľudí do podzemia, kde sa nachádzajú hispánske sochy. Čo sa naozaj deje? Výborný kúsok nasiaknutý exotickou kultúrou v originálnom prostredí. Oceňujem výber netradičného prostredia, výborné budovanie atmosféry, začlenenie božstva z nevšednej mytológie a skvelý záver. TKNOGD: Divadelná hra. Jediná herečka nám vykričí do tváre, že sme zabili náboženských bohov a vytvorili nového, boha technológii. Existuje, či je to súčasť divadelnej hry? Originálne prevedenie, svieži nápad a záver sa nebál prejsť do gore. Jedine ma mrzí, že príbeh mohol ísť o krok ďalej. Ambrosia: Minipríbeh nám vlastne ukáže opačnú stranu prvého príbehu a pridá niečo navyše. Škoda, že nám dodatok nič nevysvetlil, pridal len ďalšie otázky a navyše to ani nemôžeme zaradiť medzi horor. Dreamkill: Polícia dostala nahrávku brutálnej vraždy tri dni predtým ako sa skutok stal. Situácia sa opakuje, až kým nechytia človeka, kto tie nahrávky posiela. Je ním syn jedného z vyšetrovateľov, ktorý tvrdí, že má sny o budúcnosti a videorekordér ich nahráva. Scott Derrickson prispel najvážnejším príbehom. Spojil kriminálny thriller so scifi námetom a obohatil ho hororovou brutalitou. Námet síce nie je taký šialený ako iné, no ide o nadpriemerný kúsok.

Mysteriózny horor v sebe skrýva vrstvy. Vyrovnanie sa sám so sebou, sexualitou, stratou osoby a vinou, epilepsiou,  no zároveň má aj skvelú hororovú tvár (scénou s dieťaťom v lade je veľmi silná). Severský pohľad na psychologický horor v modernom šate. Rozhodne stojí za pozornosť.

Samozrejme nejde o horor, ale to snáď muselo byť každému jasné, no zároveň má film po celý čas mysteriózny až duchársko-hororový vibe. Oceňujem využité prvky gotického hororu – starý dom plný sviečok a tieňov, zrkadlo, tajná pivnica, zvuky v stenách, teatrálna smrť – do detektívky. Nový Poirot je komorný, s menším rozpočtom, a zároveň atmosferický, múdry a vkusný. Najlepší z trojice.

Nový Exorcista stavil všetky karty na jednu, síce dlhú, scénu exorcizmu. Jediné, čo je nové, je, že dievčatá sú dve, miesto jednej. Inak je to opäť to isté. Exorcistický horor varianta 342. Ku tomu ani nemala poriadne gule – žiadne odvážne násilie, temné scény s démonom, hlbší psychologický presah, či nejaké odvážne prelínanie medzi dimenziami, ktoré bolo chabo načrtnuté. Režisér novej trilógie Halloween nepriniesol nič nové. Dokonca sa mi až zdá, že sa len priživil na kultovom mene. Jeho verzia nemala gule, desivé scény, odvahu preskočiť hranice alebo aspoň podať tematiku drsne, keď nie originálne. Zbytočný snímok.

Dočkal som sa hororu, ktorý už „otrepané“ posadnutie démonom poňať neskutočne originálne. Dalo by sa povedať ako mor, ako nehmotnú skazu, ktorá sa šíri dotykom, vôňou, vzduchom, cez zvieratá či malé deti a hlavne sa nedokáže zastaviť. Ku tomu posadnutý vďaka skvelej „bodyhororovej“ maske pôsobí naozaj temne, odporne a zároveň má námet exotický nádych. A to som skoro nič neprezradil.   Neviem, čo mám skôr chváliť. Hororové scény sú silné, drsné a nepríjemné. Či už vypichnem samotného nakazeného zo začiatku filmu, psa pod stolom, pojedanie dieťaťa či záverečné temné deti, každá jedna scéna by mohla byť vrcholom rôznych hororov, tu ich máme všetky zaradom.   Scenáristi sa nebáli ublížiť deťom a zároveň ich funkčne využiť. Dokonca skvelo použili postavu postihnutého a urobili z neho silnú súčasť temnej atmosféry. Ku tomu dravé tempo, hutná desivá atmosféra, všade dýchajúci chaos, trefná hudba, skvelá kamera, nočné nasvietenie a ukážkový depresívny záver. Postavy ku tomu konali rozumne v rámci možností.    Dorazil k nám majstrovský hororový zážitok z Argentíny. Konečne! Krucifix, konečne môžem napísať, že som videl horor roka! Horor, ktorý ma totálne pohltil svojou temnotou, rozpitval desivými scénami a dorazil svojou odvážnou odpornosťou. S kľudným svedomím mu dávam plný počet bodov.

Zatiaľ, čo bol When Evil Lurks argentínskou verziou posadnutia démonom, tak Aterrados je argentínska verzia Poltergeist. Ale strašidelnejšia, s totálne hutnou atmosférou, hromadou desivých nápadov a riadnou dávkou temnoty. Desivosť level 666. Po dlhom čase som sa reálne bál pri filme. Normálne som milo potešený. Demián Rugna patrí k mojim veľkým objavom.

Wow! Tento film sa vydaril! Skvelo vybudoval desivú atmosféru, so strašidelnými scénami si napriek malému rozpočtu poradil ukážkovo – čiernobiela deka ma bude desiť ešte dlho a pod posteľ sa tak skoro nepozriem. Zároveň je to riadne napäté vzhľadom na vojnové prostredie a trefne, metaforicky prenáša náladu, pocity a strach z vojny a bombardovania do hororových scén. Jediná vec, čo by sa dalo vyčítať, je krehká motivácia ostať v byte, ale to som im bez problémov odpustil. Skvelý horor!

Rovno prezradím, že nová časť je lepšia ako posledné diely a to hlavne vďaka dvom veciam. John Kramer v podaní Tobina Bella dostal viac priestoru a séria sa vrátila ku koreňom. Poďme si to prebrať. Na dej sa tentokrát pozeráme z pohľadu Johna Kramera, ktorý je oklamaný z falošnej liečby rakoviny a uzavrie podvodnícky team do svojich pascí. A opäť sa začne gore show. Tobin Bell predviedol, že zvláda svoju charizmu ukázať nie len pri nemilosrdnej hre, ale aj keď musí hrať komplexnejšiu postavu s viacerými pocitmi. Staviť karty na neho sa tvorcom vyplatilo. Nosný príbeh je sústredený na skupinku „vinných“, ktorí si musia svoj život zaslúžiť. Brutalitou a kreativitou pascí sa nešetrilo a musím povedať, že tri scény vo mne vyvolali nepríjemné pocity, čiže presne to, čo mali. Škoda, že najlepšie scény prišli v polke "hrania" a tým pádom koniec nemal také gule ako by som očakával. Najväčším problémom je, že sa tvorcovia stali otrokmi „nasilu“ šokujúcich zvratov. Dej totálne prekombinovali, aby zakryli to, čo bolo dopredu jasné. Postava mexického chlapca a krvavá sprcha pôsobia spätne nelogicki a scenár mal celkovo pár dier.

V tomto prípade nechápem zlé hodnotenia. Film ma vcucol počas prvých minút a to hlavne skvelým dialógom v aute, kedy matka povedala dcére: „Ako ti môžu chýbať ľudia, ktorých si nikdy nevidela?" Odpoveď: „Po takých ľuďoch sa mi najviac stíska." Od toho momentu som bol „ich“.   Film má vybudovanú nepríjemnú, ťaživú a neurotickú atmosféru. Na pointu príbehu prídete skorej (čo je mínus), no poteší svojou hĺbkou, ale neprinesie nič nové do žánru. V podstate by sa dalo povedať, že myšlienkovo spadá do kategórie - typický reprezentant moderného hororu.   Zo začiatku sa vám môže zdať, že správanie postáv je čudné, dokonca až odpudivé, no vzhľadom na pointu to dáva zmysel. Herečka Sarah Snook pôsobí nesympaticky, no nemyslím si, že rolu zahrala zle, práve naopak, ona ju tak musela zahrať.   Krása filmu je, že funguje ako psychologická dráma o vysporiadaní sa so zmiznutou sestrou a zločinom, ale aj ako mysteriózny horor. A výber je na divákovi.   Run Rabbit Run je typickým predstaviteľom súčasného hororu. Neprinesie novú myšlienku alebo inovatívny postup, no po atmosferickej a remeselnej stránke spĺňa parametre pre kvalitný film.

Film má originálne spracovanie – je skoro úplne nemý, až na pár pošepkaných slov, a tým pádom všetko ostalo na mimike herečky Kaitlyn Dever. A tá to zvládla znamenite. Horor vie vybudovať slušnú atmosféru, pracuje s výbornými kompozíciami obrazu a hlavne odvádza excelentnú prácu s kamerou. A v neposlednom rade sa vie slušne rozbehnúť až do adrenalínovej jazdy. S týmito aspektami som spokojný, ale... …musím povedať, že ma film sklamal. Hlavnou vadou je, že z pokrokových mimozemšťanov urobili úplných hlupákov – ovládali telekinézu, no miesto toho, aby zastavili obeť, hádzali po nej nábytok; nezmyselne spomaľovali a zrýchľovali pohyb, aby sa obeť mohla skryť, alebo boli takí nemotorní, že sa zasekli do auta. A čo je ešte najhoršie, film mi ako celok nedával zmysel. Strašne škrípal a vôbec nedržal myšlienku pokope.