Sludger

Ako prvé musím povedať, že sa neviem zbaviť pocitu, že si film od diela „Coraline“ od Neila Gaimana zobral viac ako je "v pohode". Tých podobností je tam celkom dosť. Dvere do tajomného sveta, pavúk, miesto očí čierne gombíky, nespokojnosť s rodičmi a ich možná výmena... Potešilo ma, že sa horor nebál ísť kúsok ďalej ako ostatné duchárske príbehy (až na Insidious), aj keď to znamenalo namočiť sa do fantasy vôd. Prekvapilo ma pár vydarených zvratov (aj keď jeden vytvoril zbytočnú dieru v logike príbehu). Chvála ešte patrí tomu, že všetky naznačené pušky film vystrelil a všetky dôležité otázky zodpovedal. Záver je samostatná kapitola. Musím povedať, že ma vyložene nahneval. Autori prišli s vynikajúcim koncom, ktorý by skvelo zapadol do konceptu horor/fantasy filmu. Na pár sekúnd som si povedal, že super temný koniec. Ale nie, museli to naivne zvrátiť a tým pádom horor získal gýčovú čerešničku na konci. Na koniec dodám, že postavy boli prísne chránené scenáristom, nesmelo sa im ublížiť. A na druhú stranu, atmosféra filmu bola výborne gradovaná a bavila ma aj jeho fantasy časť, len škoda prehnanej kopírky Coraline a prepísknutého záveru. Žiaľ, je to len jemný nadpriemer.

Pre mňa vrchol Fulciho diela. V tomto diele nie je len brutálny, ale aj temný a riadne atmosferický. Pritom tradične snový až máte pocit, že ste sa ocitli uprostred nočnej mory. Kebyže niekto zháňal kaliber na najrýdzejší horor, použil by som tento film, má všetko, čo chcem od „true“ hororu. Temná záhada, brutálnosť, tajomná atmosféra, nekompromisnosť voči postavám, neodhalené karty a geniálny a temný záver (jeden vôbec z top v tomto žánri!).

Brutalitou, odpornosťou a ohavnosťou mučenia nasiaknutý horor, ktorý má však viacero vrstiev. Prvá polka funguje na hrane medzi psychologickým hororom a extrémnym hororom, ktorý vyvrcholí jednou z najohavnejších scén (pozitívnym spôsobom!). Pri druhej časti mi bolo (bude aj vám) fyzicky strašne nepríjemne. Záver prinesie mysterióznu pointu, dá všetkému tomu mučeniu a brutalite zmysel a pridá až filozofický rozmer. Jeden z najlepších a zároveň extrémnejších hororov vôbec.

Pokiaľ máš chuť na poriadky krvák, kde sa krvou nozaj nešetrí, napätie sa dá krájať, násilie sa predvádza v každej scéne a vraždí sa jedna radosť. Daj si debut od Tima Tjahjantoa. Tento kúsok by zapadol aj medzi New French Extremity, len je navarený na indonézsky spôsob.

Jeden z najlepších filmov za dlhé roky, ktorý ma totálne dostal mimo hororového žánru. Rovno môžem povedať, že je to čistokrvné bizarro ako ho poznám z literatúry. Odvážne, nespútané, sexuálne, nápadité. Prekvapenie číhalo v každej minúte, vizuál skvostný, kreativita po každej stránke - scenár, kamera, prostredie, charaktery a tie kreatívne nápady všade (viem, už to druhýkrát spomínam, ale musel som to zdôrazniť). Dielo dokázalo znechutiť, hneď na to rozosmiať, potom vytiahnuť hlbokú myšlienku a následne to vrhnúť do sexuálneho tripu. Utekaj do kina. Tento film si plátno zaslúži ako máloktorý.

Skvelý pohľad do šialenej mysle, ktorý nie je hĺbkový, ale za to brutálny. Vrah v podaní Joe Spinella je výborný, čiže odporný, slizký a z očí mu srší šialenosť. Vraždy sú dostatočne kruté, šťavnaté a finále je skvelý psychologický gorefest. A ku tomu praktické masky z 80s. Pochutnal som si.

Na tomto filme by sa dalo prednášať ako nerobiť hororový film. Atmosféra snímku bola neustále rušená zbytočnými odbočkami deja (fingovaná lúpež) alebo si rovno dala gól do vlastnej bránky v podobe scény, ktorá vyzerala ako z detskej rodinnej komédie. Prečo? Tvorcovia sa snažili natočiť horor, ale nič pre to nespravili. Vôbec nevedia predať desivú myšlienku hry (aj tá v tomto podaní nedáva zmysel). O tom, že tam nie je ani náznak krvi nemôže byť reč, pokus o strach končí fiaskom a o hrôze sa nedá ani hovoriť. Ku tomu prirátame ploché postavy a herecké výkony by sa nedali lepšie označiť ako priemerné. Po filme som mal pocit, že sa tvorcovia rozhodli natočiť hororový film, ale všetkým prvkom sa vyhli, vytvorili film pre celú rodinu a kúsok do nej zamiešali bububu. Hnala ich vidina ľahkého zárobku? Mám až chuť dať filmu 0 bodov, ale predsa len za snahu a hororový motív z hry dávam tie dva body. Viac si takýto nepodarok nezaslúži. Vyhni sa mu!

Ari Aster (Hereditary, Midsommar) natočil veľmi náročné dielo. Kapituloval na to, aby niečo divákovi vysvetloval, alebo hodil pomocné koleso v podobe ukážky reality. Nie, je to hĺbkový ponor do mysle psychicky narušeného človeka. Výsledkom je bizarná odysea cez rôzne svety, situácie, stretnutia čudných ľudí až po finálne KO. Zároveň je to natočené skvelo. Vynikajúca kamera, prostredia, hranie sa so štýlmi a skvelý Joaquin Phoenix. Len nečakaj, že tento film dá niečo zadarmo. On ti nedá skoro nič. Zároveň dúfam, že Ari Aster svoje artové chute naplnil a vráti sa späť do hororu, kde ho mám radšej.

Českí tvorcovia sa odpútali od trápnych komédii a natočili mix špionážneho trileru a scifi. Konečne niečo dôstojné a musím uznať, že sa im to podarilo. Film ma vtiahol, mal slušné tempo, možno som im úplne nezožral motiváciu záporáka, ale to je detail. Rozhodne si zaslúži šancu.

Tváril sa celý čas, že je monster/bodyhoror, ale jeho pravá tvár bola psychologický horor. Pointa zaujímavá, aj štýlovo na záver predaná, no zároveň vytvorila dosť jám v logike. Oceňujem najmä skvelé praktické masky príšery. Tie im vyšli. Hororu ale kazia dojem čudné až bizarné nápady. Už len to, že film je o dievčati, ktorej, keď sa prudko zvýši alebo klesne teplota zmení na dikobraza, hovorí sám za seba.