Karamanlis

Nie najhorší zástupca subžánru WIP so sympatickou hlavnou hrdinkou, v ktorom nechýba nahota, nejaké tie šteklivé scénky či sexuálne násilie v lesbickom podaní. Pravda v momente, keď skupina chovankýň opustí múry väznice a rozhodne sa vydať sa naprieč nebezpečnou džungľou za svojou vytúženou slobodou, zmení Woman in Fury na béčkovú akčnú avantúru, čo bola aspoň pre mňa neželaná scenárová odchýlka.

Pútavý osemdesiatkový krimi thriller s prvkami slasheru. Night School diváka zhruba hodinku úspešne zavádza a drží v napätí, potom začne byť všetko pomerne jasné a predvídateľné, každopádne ma však tento film bavil.

Čakal som solídnu drámu z policajného prostredia a začiatok sa v podstate aj niesol v tomto duchu, no Courageous už po chvíli začnú na diváka chrliť neutíchajúci prúd tupých kresťanských blábolov, kvôli ktorým je podstata príbehu zatlačená do úzadia a jeho dôležité pasáže sú bagatelizované (skĺznutie jedného člena partie "správnych chlapíkov" na šikmú plochu a pod.). Z môjho pohľadu bolo toto fanatické svätuškárenie neskutočne otravné a mimo misu a poriadne mi túto na prvý pohľad sľubnú snímku znechutilo. Takúto propagandistickú zhovadilosť si milí kresťanskí bratia a sestry mali ponechať ako interný materiál, určený pre svoju milovanú komunitu a "veľkolepé" kostolné projekcie a nedávať ho do oficiálnej distribúcie, klamlivo zaškatuľkovaný ako normálny film.

Súhlasím s tým, čo píšu kolegovia z csfd - The Suckling je vo viacerých ohľadoch naozaj poriadna hovadina. Vzhľad kreatúry síce nie je úplne najhorší, na druhej strane sa tu však občas objavujú na rok 1990 naozaj shitové triky. Pre mňa, ako béčkového diváka má však aj takáto absurdnosť svoje čaro.

Námet nápadne pripomína českého Upíra z Feratu z roku 1981, pravda kým ten sa tvári k posraniu vážne, tvorcovia Blood Car-u zjavne disponovali nulovým rozpočtom a keďže bolo asi vopred jasné, že s prázdnou peňaženkou sa im žiaden zázrak natočiť nepodarí, poňali to celé to s humorom a odľahčili, kde mohli. Blood Car miestami pôsobí ako študentský filmový výtvor, sotva sa tu objaví nejaký dospelý herec a napríklad aj niektorých vládnych agentov stvárňujú vykukaní teenageri natiahnutí do kvádier, čo nevytvára príliš vierohodný dojem, bral som to však celé s nadhľadom a občas som sa na tom aj pobavil.

Cassadagu vním ako čisto priemernú snímku. Je taká "ani ryba, ani rak", teda z polovice duchársky horor, vsádzajúci na pre tento subžáner typické ľakačky v štýle "uff... ktože mi to stojí za chrbtom?" a polovice na rádoby surový exploitation s predvídateľnou kriminálnou zápletkou. Tvorcovia tohto hororu to nemysleli zle, konečný výsledok je však oproti ich očakávaniam zrejme o čosi chatrnejší, ale tak 1x sa Cassadaga skuknúť kľudne dá...

Oproti Bessudovej nevábnej prvotine Lake Dead je Farmhouse určite citeľnými krokom vpred, o tom niet pochýb. Ide o horor, ktorý účelovo klame publikum a to, čo väčšinu času vyzerá, ako úplne priemerné a absolútne neinovatívne exploitation klišé sa v závere pomerne nečakane zvrtne v čosi úplne iné a podľa môjho názoru vcelku pôsobivé.

V rovnaní s tvorbou velikánov hororového žánru sedemdesiatych rokov ako boli Romero, Mario Bava, Argento, Cronenberg a spol. síce pôsobí Izbavitelj pomerne chatrne, vzhľadom na rok výroby a najmä na skutočnosť, že ide o horor z produkcie bývalej Juhoslávie je to však obstojný kúsok so zaujímavou zápletkou.

Démoni, okultizmus a telekinéza, ktorými sa zaoberá Cameron's Closet sú moje obľúbené témy a vzhľadom k nesporným kvalitám tohto málo známeho britsko-amerického hororu z konca osemdesiatych rokov sa aj trochu čudujem, že si medzi žánrovými fanúšikmi nevyslúžil viac pozornosti. Príbeh o životom ťažko skúšanom chlapcovi, terorizovanom temnými silami je pútavý, masky a triky sú na dobrej úrovni, hororové elementy filmu fungujú a z mojej strany môžem vytknúť snáď len to, že Cameronove psychokinetické schopnosti zostali dosť nevyužité, nakoľko som očakával, že aspoň v závere s ich pomocou predvedie poriadnu rošádu.

To by som veru nebol predpokladal, že šialeným japonským mäsiarom ako sú Iguchi, Nishimura či Tomomatsu vyrastie plnohodnotná konkurencia zrovna v Taliansku, v osobe pre mňa úplne neznámeho Emanuele De Santiho, ktorý si vo svojej prvotine okrem réžie a scenára strihol aj titulnú rolu nekompromisného pomstiteľa Adama. Splatterový subžáner ma však v ostatných rokoch akosi omrzel a to, čo ma kedysi dokázalo pobaviť ma už dnes moc neberie, takže nejak obzvlášť nie som nadšený ani z tohto bizarného talianskeho kúsku, objektívne však musím uznať, že novodobej ázijskej splatterovej produkcii sa Adam Chaplin vo všetkých smeroch kvalitatívne vyrovná a v niektorých ohľadoch ju možno aj o čosi málo prevyšuje.