Karamanlis

Mexická hororová zmes z polovice 80. rokov s Tarantinovým obľúbeným hercom Hugom Stiglitzom v roli odvážneho bojovníka proti zlu, štýlovo dosť pripomínajúca taliansku trashovú produkciu z rovnakého obdobia. Prvotne ide o slasher s prvkami démonizmu, trpiaci typickými dobovými neduhmi, akými sú otravne pomalý rozjazd, prostučký scenár a nepochopiteľné správanie sa ústredných postáv. Tvorcom filmu sa však tieto nedostatky podarilo úspešne vyvážiť občasnými gore scénami, odpudivými maskami, razantnou hudbou a najmä parádnym zombie finále, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani napríklad taký Fulci.

Sci-fi horor z nočného repertoára TV Markíza, ktorá má na na vysielanie tohto typu lacných filmov snáď nejaký patent... Oproti iným mostruózno-invazijno-pandemickým scifárňam z programovej ponuky vyššie uvedenej TV je však na tom Infected ešte relatívne dobre a napriek digitálne pôsobiacim vizuálnym efektom ide o vcelku pozerateľný kúsok...

Vskutku podivný počin, ktorý je stelesnením divokých vízií v tej dobe začinajúceho (a zároveň aj končiaceho) filmového tvorcu Georgea Barryho na celuloide. Barry disponoval nizučkým rozpočtom, vzhľadom k čomu si vo svojej prvotine nepočínal najhoršie. Vystačil si s jednou kamennou miestnosťou, honosnou starobylou posteľou, pár litrami žltkastej tekutiny a asi desiatkou hercov-nehercov. Z technického hľadiska by sa toho Death Bedu dalo vytknúť dosť, okrem snehobielych častí školskej kostry (lebka, ruka) z hodiny prírodopisu, ktoré boli použité v niektorých scénach sa tu však už nevyskytlo nič, čo by výraznejšie bilo do očí...

Podobne ako viacero iných talianskych hororových režisérov aj Fulci na sklonku 80. rokov pristal na spoluprácu s televíziou, čoho výsledkom je aj táto biedna "light" duchárina. Lucio sa síce fanúšikom hneď v úvodných minútach pripomenul jemu vlastnou brutálnou gore scénkou, to je však asi tak všetko, čo sa na La Dolce casa degli orrori dá vyzdvihnúť a to je na vytvorenie dobrého filmu sakramentsky málo. Pokus o prepojenie hororového žánru s dojemnými romantickými prvkami zlyháva na plnej čiare, výkony viacerých hereckých protagonistov dosahujú katastrofálnej úrovne a nízkorozpočtovosť je tu citeľnejšia ešte viac než u väčšiny talianskej hororovej produkcie.

Vzhľadom k tomu, že horory o prekliatych domoch ma v poslednej dobe nejako extra neberú a že ide o televíznu produkciu boli moje očakávania voči House of Bones naozaj miniatúrne. Nakoniec som však bol celkom milo prekvapený - napriek citeľnej nízkorozpočtovosti a chabým vizuálnym efektom Dom z kostí predsa len má čosi do seba a v rámci svojho subžánru prináša štandardné predstavenie... súhlasím s riccim, za ten skromný rozpočet to mohlo dopadnúť omnoho tragickejšie...

Určite jeden z tých lepších spaghetti westernov, do istej miery sa inšpirujúci podstatne známejšími žánrovkami ako Pre hrsť dolárov (tú však vykráda celá plejáda špageťákov) či Sedem statočných (motív s vykorisťovanými Mexikáncami, snažiacimi sa postaviť na odpor svojim utlačovateľom...). Napriek tomu si však Mŕtvi jazdci zaslúžia divácku pozornosť, nakoľko sa tu objavujú štýlové pištoľnícke súboje, solídna zápletka a drsný hlavný hrdina, ktorý má od ukážkového westernového klaďasa, tasiaceho kolt iba v sebeobrane na míľe ďaleko, práve naopak - nerobí mu problém vystreliť ako prvý hoci aj zo zálohy, bodnúť chlapa kudlou od chrbta či guľkou istoty doraziť postreleného súpera... Je to proste typ antihrdinu, boriaceho zidealizované mýty o divokom západe, ktorého protivníci sú ale predsa len o triedu horší než on a človek si ho rýchlo obľúbi...

Sprvoti som si myslel, že ide o neambiciózny recesistický hororový pokus partie filmárčenia chtivých študentov, ktorým sa za fľašku chľastu podarilo ukecať miestneho bezdomovca a 200-kilového vedúceho mäsiarstva vizážou pripomínajúceho obézneho Toxíkovho pomocníka Lardassa k tomu, aby si strihli role šialeného vraha a šéfa polície vo vidlákove, keď som však na imdb zistil, že Don't Go In the Woods je regulérnym filmom, režírovaným chlapíkom, ktorý už v tej dobe mal na konte zopár pochybných snímiek a že dokonca existuje človek, ktorý sa podpísal pod scenár tejto šialenosti, zostal som rozčarovaný... dovtedy ma totiž ani len nenapadlo, že táto nechcená paródia na slasher vôbec bola natáčaná na základe nejakého oficiálneho scenára... Celé to je vlastne o tom, že rôznorodé skupinky ľudí či jedinci (turisti, kempári, rybár, ormitológ, vozíčkár...) neustále prichádzajú do lesa, kde ich ktosi, koho prvú polhodinu vôbec nie je vidieť za sprievodu teatrálneho povykovania, jačania a grotesknej hudby zakilluje... Keď je onen tajomný zabiják konečne divákovi ukázaný v plnej kráse, tak človeka až zamrzí, že sa tak vôbec stalo a ľutuje, že sa tvorcovia radšej ďalej nedržali varianty s neviditeľným nebezpečenstvom... Don't Go In the Woods je skrátka zlý, amatérsky, strojený a trápny rádobyhoror, po pozretí ktorého si v duchu vravím, že Attack of the Beast Creatures či The Forest nakoniec neboli až tak zlými filmami...

Pohodová osemdesiatková vyvražďovačka, odohrávajúca sa vo veľkom športovom centre, plnom vyšportovaných kočiek, frčiacich na aerobicu a svalovcov, závislých na činkách. Zábery na plné zadočky dobových fešánd v horlivom tréningovom nasadení potešia, rovnako ako občasné šatňové či sprchové scénky, alebo početné mordy, v ktorých vrah používa netradičnú slasherovú zbraň - veľkú zicherku. Killer Workout je jedným z prvých filmov béčkového režiséra a scenáristu Davida A. Priora, ktorý sa tu pokúsil aj o šokujúce rozuzlenie a za seba môžem povedať, že sa mu to svojim spôsobom aj podarilo. Do jednej z hlavných úloh pochopiteľne obsadil svojho brata - akčnú "skorohviezdu" Teda Priora, ktorý tu s radosťou predvádza svoje napumpované bicepsy a zhruba každú polhodinu si dá pästný súboj s nejakým iným fitnesákom :)

Kombinácia démonského a vlkodlačieho (dajme tomu) hororu tu funguje celkom dobre, postavy na čele s akčným lekárom, ktorý nemá problém používať strelnú zbraň či vrhať dýkou s presnosťou cirkusového artistu sú OK a poverčivý mexický vidiek je na báchorku o starom indiánovi, ktorý vstal zo svojho hrobu na to, aby sa premenil v krvilačnú príšeru ako šitý. Mínusom je však samotné, údajne 600 kilogramov vážiace monštrum, presnejšie povedané jeho vzhľad, ktorý je technickou úrovňou zhruba kdesi medzi Chaneyho Wolf Manom zo 40. rokov a začiatkami Naschyho Hombre-Loba a v priamom zábere sa v plnej paráde v podstate ani poriadne neukáže, to sa však vzhľadom k tomu, že ide o mexickú produkciu dalo čakať... Občas som však mal pocit, ako keby Cazador de demonios pred svojim uvedením prešiel nejakým finálnym zostrihom, ktorý ho ochudobnil o niekoľko minút, dôležitých pre vývoj a celistvosť príbehu, čo som pociťoval najmä počas nečakanej scény s upálením dedinčana a v súvislosti s postavou sebavedomého kápa, ktorého postavenie v miestnej hierarchii nebolo bližšie objasnené... Každopádne však ide o zaujímavý a atraktívny horor, ktorý rokmi upadol do žalostného zabudnutia, o čom svedčí napríklad aj chudobných 18 hodnotení na imdb.

Zombie pandémia v ostatných rokoch nemilosrdne prepukla vo väčšine západoeurópskych metropol, takže po Londýne (28 Days/Weeks Later, Devil's Playground), Madride (REC) či Paríži (La Horde) nezostal ušetrený ani nemecký Berlín... Rammbock so svojou sotva hodinovou stopážou nemá nárok na nejaký dlhý prológ či obsiahlejšie predstavovanie postáv, takže prvý infikovaný občan zaútočí už v piatej minúte filmu a potom to už ide ako po masle... Podobne ako tomu býva v prípade väčšiny súčasných zombie hororov je aj Rammbock jasne nízkorozpočtovým počinom, takže od neho nemožno očakávať nejaké zázraky, v rámci obmedzených možností si však nemeckí filmári počínali vcelku rutinérsky. Masky nakazených sú tak akurát a nechýba ani napätie či nejaká tá ľakačka, jedine herecké osadenstvo mi akosi nesadlo - najmä hlavný hrdina je pekný suchár a fakt neviem, či jeho obsadenie bola z núdze cnosť alebo išlo o úmysel o čo najrealistickejšie vykreslenie situácie a konania tuctových ľudí, akých každodenne stretávame na každom rohu v takýchto extrémnych podmienkach. Naopak, škoda potetovaného svalovca zo susedného bytu, ktorého možný bojový potenciál zostal trestuhodne nevyužitý... Na to že ide o horor zo zvyčajne nemastnej-neslanej nemeckej produkcie, však vnímam Rammbock jednoznačne pozitívne.