Karamanlis

Pod sľubným názvom Beach Massacre at Kill Devil Hills sa v skutočnosti skrýva amatérsky natočený home invasion, obsadený pravdepodobne vyslúžilými pornohercami. Dámy, ktoré sa tu stanú terčom neopodstatnenej agresie sú bohužiaľ už po exspiračnej lehote a početné zásahy plastických chirurgov či v niektorých prípadoch kilečká navyše im na atraktivite tiež moc nepridávajú. Avizovaný "plážový masaker" sa nakoniec žiaľbohu nekoná, keďže aj tých pár vrážd, ktoré sa tu vyskytnú prebehne buď implicitne mimo záberu kamier alebo proste nestoja za nič.

Tuctový home invasion, ktorý sotva zaujme širšie publikum. Neviazanú párty zbohatlíckej dcérušky naruší zopár mešuge mládencov a začína naháňačka po dome, počas ktorej každý chvíľku ťahá pílku, útočníci od svojich obetí tiež sem - tam čosi utŕžia a občas niekto precedí trochu krvi. Je na pováženie, že tvorca Strangers Within Liam Hooper, potreboval šesť rokov nato, aby zohnal peniaze na realizáciu tohto filmového projektu, ktorým podľa jeho slov plánoval oživiť fádny hororový žáner a po tak dlhej dobe snaženia a žobronenia u producentov nakoniec zabil finále lacno pôsobiacim digitálnym požiarom.

Po trikovej stránke skôr úsmev vyvolávajúci animal horor, ktorý vznikol ako reakcia na o dva roky staršiu, z hľadiska zárobkovosti úspešnú Anakondu. Videl som ho na VHS v dobe, keď to bola novinka a počas scén, v ktorých si kobra prišla pre svoje obete hoci aj do ich príbytkov ma vtedy párkrát aj trochu zamrazilo. Pamätný je aj nerovný súboj "Mr. Miyagiho" Moritu s gigantickým plazom.

Na M.J. Whitea sa stále dobre pozerá a navyše nie je márny ani ako režisér či scenárista. Obe pokračovania Never Back Down, ktoré sa zrodili pod jeho režijnou taktovkou dopadli uspokojivo a spomedzi martial arts filmov, zaoberajúcich sa MMA im s výnimkou Warriora sotva môže niečo konkurovať. Whiteovi sa tu sympaticky podarilo zhromaždiť slušnú zostavu bijcov či už zo strieborného plátna alebo z UFC. Taktiež ma potešilo, že Michael Jai sa neberie prehnane vážne a dokáže si kľudne vystreliť hoci aj sám zo seba.

Macabro určite nie je márnym počinom, nie je to však úplne moja šálka kávy. Objavuje sa tu síce zopár narušených ľudských charakterov a film má zvláštnu trudnú atmosféru, výraznejšie hororové prvky tu však s výnimkou finále, v ktorom sa dianie mierne zintenzívni skôr absentujú.

Emotívna televízna adaptácia poviedky Jacka Londona o neústupnom mexickom boxerovi, ktorému to "politicky myslelo" a vďaka svojej vzdorovitosti dokázal na svoju stranu strhnúť davy. Pod názvom Mexičan Felipe Rivera bol tento nemecký film v 80. rokoch vysielaný aj v československej TV a intenzívne dojmy z neho v nás, vtedajších žiakoch ZŠ podnietili myšlienku zorganizovať pästiarsky miniturnaj, konajúci sa počas prestávok na pľace za školskými lavicami.

Vyostrenie vzťahov medzi Kráľovstvom a Spasiteľmi drží Bury Me Here na vodou, celkový dojem však trochu kazia nerozhodné, svoje vnútorné dilemy riešiace postavy Morgana a Carol, ktorí zďaleka nepatria medzi mojich favoritov a sotva sa na nich dá postaviť epizóda.

V rámci siedmej série konečne trochu napínavejší a dynamickejší diel, v ktorom sa tvorcovia aspoň na chvíľu vrátili k prvotnej myšlienke seriálu - boju ľudí so zombíkmi, ktorí časom začali podliehať procesu rozkladu a sú čoraz menej konzistentní. Lovestory medzi Rickom a Michonne síce pôsobí stále nepresvedčivo, keď sú však tí dvaja spolu na scéne je to garancia nadchádzajúceho akčného diania.

Venovať celú epizódu čudáckemu géniovi Eugenovi, bolo vždy lepšie než šiesty diel 7. série nazvaný Mesto žien, v ktorom hrala prím nezaujímavá Tara (aj keď šípim, že Tarou objavená ženská skupina sa v záverečnom zúčtovaní ešte dostane k slovu...). Keď Eugene zrovna nie je posratý strachom, tak mu celkom ide karta a svojim počínaním dokáže diváka zneistiť.

Dianie v deviatej sérii sa po vlažnejšom rozjazde postupne zintenzívňuje, aj keď ja osobne musím mať tvorcom stále za zlé, že už dávnejšie odsunuli nemŕtvych na vedľajšiu koľaj a v rámci primárnej dejovej línie uprednostňujú boje medzi preživšími ľudskými skupinami. Rickove verbovanie spojencov na boj proti Spasiteľom sa mi páčilo a najmä jeho stretnutie s kráľom Ezekielom bolo zaujímavé. Zo podivnej smetiskovej komunity, ktorá sa objavila na scéne mám naopak zmiešané pocity...