Karamanlis

Pokračovanie, ktoré podľa môjho názoru v niektorých ohľadoch predčilo ťažkopádnu jednotku. Nazi zombíci síce nie sú v rámci subžánru dávno žiadou novinkou, Black Sun však bolo predsa len o čosi svižnejšie a záživnejšie než prvý Outpost a disponovalo aj nejakými menšími vylepšeniami (napr. chichotavá zombie starena ma pobavila...). Do projekcie som išiel s nízkymi očakávaniami, takže som nakoniec určite nebol sklamaný a vzhľadom na otvorený koniec, zaváňajúci akousi poetikou á la Resident Evil som celkom zvedavý na to, čo Steve Barker predvedie v prípadnej trojke.

Horor a western sú moje dva najobľúbenejšie filmové žánre, rovnako mám veľmi rád living dead tematiku a udalosti, týkajúce sa americkej občianskej vojny resp. bezútešného obdobia po jej skončení, takže mi bolo vopred jasné, že ak bude Exit Humanity natočený aspoň trochu zručne, tak mi určite sadne. Stalo sa, putovanie hlavného hrdinu Edwarda krajinou, ovládanou nemŕtvymi, jeho tragické dobrodružstvá, zúfalá snaha pomstiť sa a opatrné skúmanie symptómov zombie nákazy ma zaujali a som predvedčený, že keby bol tomuto kanadského hororu dopriaty vyšší budget, tak by patril k špičkám subžánru. Vzhľadom na smiešny rozpočet 300 000 kanadských dolárov je to však každopádne malý zázrak.

Amando de Ossorio do ústredných rolí svojich filmov s obľubou obsadzoval pekné ženy, nemajúce problém sa pred kamerou vyzliecť, ktoré rád konfrontoval s nejakým monštruóznym prekliatím a podobne je tomu aj v La Noche de los brujos, pojednávajúcej o tajomných leopardích ženách, praktizujúcich kdesi v africkej džungli vampirizmus a woodoo mágiu. Ono však práve tieto, do leopardích kožušín zaodeté a v spomalených záberoch po džungli poskakujúce amazonky sú kameňom úrazu tohto španielskeho hororu. Ich neprirodzené, rádoby desivé pózy, afektované šklebenie sa a cerenie upírskych špičákov pôsobia hlúpo a myslím si, že film by sa bez nich kľudne zaobišiel a vystačil si so zmŕtvychvstalými domorodými šamanmi, ktorí tu sú odsunutí na vedľajšiu koľaj, aj keď by to asi nebolo moc inovatívne a evokovalo by to de Ossoriových slávnych obživlých templárov, čomu sa maestro chcel iste vyhnúť a možno aj preto do scenára zakomponoval tieto čudesné divožienky.

Miestami úsmevná mexická vyvražďovačka, ktorá neurazí, no ani obzvlášť nenadchne. V titulnej roli sa tu objavuje kudrnatý Pedro Fernández, známy z Vacaciones de terror 1,2, ktorý tentokrát čelí šialenému magorovi, vedúcemu v horách svoju súkromnú vojnu proti celému ľudskému pokoleniu. Ten zabijak, resp. jeho maska s mrazivým kamenným výrazom majú čosi do seba a "nenápadné" privlastnenie si trademarku, typického pre jedného z najslávnejších slasherových záporákov všetkých čias ma viac-menej pobavilo, škoda len, že si to chlapci nedali viac na férovku a záver sa zvrtol v tuctovú akčnú prestrelku, no ale budiž...

Z môho pohľadu čistý priemer. Teenagerské vyvražďovačky už sotva niečím prekvapia, identita vraha je žánrovo zbehlejšiemu divákovi už po prvom morde jasná a pre 3D projekciu určené gore efekty to síce možno trochu zachránili (aj keď určite ich mohlo byť viacej), to je však už v dnešnej dobe v podstate tiež obkukaný štandard.

Skupinka španielskych nadšencov, majúca na konte nejaký ten kraťas sa rozhodla vzdať poctu de Ossoriovej legendárnej sérii Blind Dead (jedna z "herečiek", trikárka a kostymérka zároveň Anarka Bidaut si dokonca privlastnila pseudonym de Ossorio) a natočiť horor o zmŕvychvstalých prekliatych templároch. Tá celovečerná stopáž je však v tomto prípade poriadny prúser. Keby tvorcovia zostali niekde v rovine neambicióznej short snímky, určenej pre nich samých, ich známych a úzky okruh skalných fandov, tak by to možno nebola taká tragédia, tých 70 minút zaplnených megaamatérskymi hereckými výkonmi, dementnými dialógmi, absurdným počínaním hlavných postáv, kamerovými zábermi ako z dedinskej svadby a úbohými pokusmi o gore však pôsobí strašne slabomyseľne. Jednu hviezdičku dávam za masky nemŕvych templárov, ktoré sú ako-tak podobné tým z de Ossoriovho originálu, aj keď vzhľadom k takmer 40 ročnému rozdielu medzi oboma filmami a s tým súvisacim nezadržateľnými technickým pokrokom to tiež nie je veľké vyznamenanie.

Young Warrios sú typický osemdesiatkový vigilante film s rape & revenge tematikou, ktorý som náhodne skukol niekedy v 90tich rokoch na nemeckej káblovke a dodnes mi vďaka niekoľkým silným momentom zostal v živej pamäti. Odohrá sa tu brutálne skupinové znásilnenie, končiace smrťou nevinnej mladej ženy, následkom čoho sa partia dovtedy bezstarostných študentov, vedená bratom nebohej dievčiny rozhodne vziať spravodlivosť do vlastných rúk a po nociach na vlastnú päsť likvidovať kriminálne živly. Ich misia síce pôsobí značne naivne, od momentu, kedy sa vydajú na cestu pomsty sa však nešetrí guľkami a akčnými sekvenciami, pričom pamätná je napríklad scéna, v ktorej vojdú ozbrojení do baru, navštevovaného gaunermi a bez výstrahy proste vystrieľajú jeho osadenstvo. Mladí bojovníci sú holt, béčko ako remeň, fanúšik filmovej tvorby 80. rokov ako ja si tu však príde na svoje a za zmienku určite stojí, že sa tu na krátku chvíľu objaví nahá Linnea Quigley.

Napriek úplnej brakovosti a absurdnosti Piesočných žralokov nemôžem povedať, že by som sa počas ich projekcie aspoň trochu nebavil. Už samotný nápad s pôvodne morskými predátormi, ktorí dokážu žiť, pohybovať sa a loviť svoju korisť v piesku, ako aj "vedecké" vysvetlenie tohto bizarného evolučného javu, ktoré film ponúka sú na smiech a je jasné, že tvorcovia Sand Sharks svoj projekt nebrali príliš vážne. Mark Atkins nadobro pochoval nádej na to, že by niekedy mohol byť serióznym filmárom (on sa o to vlastne ani nikdy nesnažil), aj tak mám však za to, že Atkins je zo všetkých, pre The Asylum pracujúcich režisérov najlepší. Za zmienku stojí aj teatrálny herecký výkon Corina Nemca, zvýraznený českým dabingom v štýle postavy Codyho Lamberta zo seriálu Krok za krokom.

Je zaujímavé sledovať, ako je pôvod Waldemarovej lykantropie v takmer každom filme zo série Hombre Lobo vysvetlovaný inak. Raz za jeho prekliatie môže tradične zaužívané pohryznutie vlkodlakom, inokedy je na vine dávne rodové prekliatie či čierna mágia a potom sú tu divoké varianty so zabijáckym Yetim či ženským ľudožrútskym kultom, ktorý hlavnému hrdinovi Daninskemu privodí jeho nezávideniahodný stav. La Maldición de la bestia je síce značne šialená a nesúrodá snímka, svojim spôsobom sa mi však páčila. Paul Naschy tu vďaka častým akčným vložkám v podobe Waldemarových súbojov s mongolskými banditami dostane dostatok priestoru na prezentáciu svojho bohatého fyzického fondu, film osahuje na svoju dobu nezanedbateľnú dávku brutality a keď sa k tomu prirátajú rôznorodé čudesné postavičky, ktoré sa tu nezmyselne vyskytnú, tak je to nakoniec celkom zábava.

Chaotická a naivná snímka... Režísér Zabalza aj samotný Naschy ako scenárista zjavne podcenili intelekt divákov, keď do La Furia del Hombre Lobo bez okolkov vložili scénu s brutálnym vlkodlačím útokom na sedliacke obydlie, pochádzajúcu z o štyri roky staršieho La Marca del Hombre-lobo a dokonca ani nepovažovali za potrebné to nejako zamaskovať a pokojne Daninskeho zaodeli do čiernej košeľe, hoci v tej scéne z La Marcy mal na sebe ušmudlanú svetlú, čo samozrejme pôsobí ako päsť na oko. Waldemar tu čelí šialenej vedátorke frankensteinovského typu, snažiacej sa vybudovať si na starom rodinnom hrade vlastné obludárium, samozrejme sa mu opäť rutinnérsky podarí získať si náklonnosť mladého atraktívneho dievčaťa a občas sa zapletie do nejakej šarvátky (napríklad so stredovekým zbrojnošom, ktorý sa na pár sekúnd nečakane objaví na scéne, hoci príbeh je situovaný do 70tich rokov). Ťažko mi je tento horor vôbec objektívne hodnotiť, nakoľko som mal k dispozícii dementne zostrihanú skrátenú verziu, v ktorej vzájomná náväznosť jednotlivých scén trochu pokrivkáva a niektoré veci akosi nedávajú zmysel, určite však ide o zatiaľ najslabšieho a najpovrchnejšieho Hombre Loba, čo som videl.