Karamanlis

Dostal som chuť na zombie horor, tak som dal Infected napriek nízkym hodnoteniam šancu v domnení, že kedysi charizmatický Michael Madsen to snáď nejako zachráni... Bohužiaľ nezachránil (skôr naopak), Infected je proste nemastný - neslaný brak, ktorý ako celok pôsobí ťažkopádne a nevľúdne aj na zarytého fanúšika zombie hororov môjho razenia, ochotného prižmúriť oko a odpustiť nejaké tie kvalitatívne nedostatky.

Z 13 Eerie je miestami cítiť nízky rozpočet, napriek tomu však ide o pozerateľný zombie horor. Jeho tvorcovia sa snažili vsadiť práve na hororovú kartu a urobiť postavy zombíkov patrične desivými a krutými, čo sa im ako tak aj podarilo, masky sú však spravené na jedno kopyto a po určitom čase už na diváka nemajú požadovaný dopad.

Nebolo to zlé, ale u tohto typu filmu by som predsa len uvítal o čosi viac surovosti v jeho revenge fáze, najmä keď zoberiem v úvahu, aký nesmierny potenciál mala postava nekompromisného mstiteľa v podobe na prvý pohľad úplne neškodnej ázijskej teenagerky (prečo napríklad nebolo ukázané zúčtovanie s kápom bandy grázlov, ktorý zabil jej otca?). Vadilo mi tiež, že príbeh bol podaný divnou formou, reálne dianie neustále striedali flasbacky, vysvetľujúceho čo sa vlaste udialo a to na mňa občas pôsobilo trochu chaoticky.

Sonny Liston bol legendárnou postavou profiboxu, ktorá si celovečerný film určite zaslúži. Ving Rhames tohto kontroverzného pästiara stvárnil vcelku dobre a s dobovým zostrihom na hlave sa na skutočného Listona kupodivu aj trochu podobal. Snímka Phantom Punch mapuje Sonnyho pohnutý životný príbeh dosť hodnoverne a až na menšie odchýlky sa celú dobu v podstate pridržiava faktov. Podobne ako užívateľa eldricka ma však pobavil herec, stvárňujúci legendárneho Muhammada Aliho - to už tvorcovia filmu naozaj nemali po ruke nikoho iného, keď boli do tak významnej úlohy nútení obsadiť takéhoto baleťáka?

Pár postáv, stvárnených pre neseverana neznámymi hercami (výnimkou je ostrieľaný harcovník Peter Stormare, ktorý si tu strihol jednu z vedľajších úloh), interiér jedného tuctového bytu + ostatných nevľúdnych panelákových priestorov a občasné prenesenie deja do učební lekárskej fakulty - toto málo Švédom bohate stačilo na natočenie slušného psychologického thrilleru. Štvrtá hviezdička je z časti za hlavičku, uštedrenú urozprávanej, zvedavej domovníčke (neraz v živote som mal nutkanie urobiť čosi podobné...:-).

The ABCs of Death je skutočne ambicióznym a nápaditým počinom - natočiť poviedkový horor, zložený z 26 nezávislých príbehov, zoradených podľa abecedy, pričom každý z nich má na svedomí iný režisér, to je vcelku odvážna myšlienka, bohužiaľ jej realizácia nakoniec dopadla omnoho skromnejšie, než som dúfal. Napriek tomu, že do projektu sa podarilo dotiahnuť niektoré zaujímavé filmárske mená ako Gens, Nishimura, Jake West či Ti West, výsledok nie je nijak svetoborný, nakoľko tvorcovia si toho na ramená naložili viac než dokázali uniesť a niektoré sotva párminútové epizódky ma absolútne nezaujali a z môjho pohľadu mali asi takú výpovednú hodnotu ako bežná televízna reklama s koncom, snažiacim sa byť za každú cenu vtipný a originálny.

Klinika sa mi spočiatku javila ako ďalší typický zástupca nekonečnej vlny torture porn sawovského razenia, no tento nenápadný austrálsky horor nakoniec okrem vopred očakávaných násilností ponúka aj pútavý a napínavý príbeh s vcelku zaujímavým vyvrcholením.

Horory s duchárskym motívom ma v ostatnej dobe už príliš neberú, Mama však pre mňa bola vo viacerých ohľadoch príjemným prekvapením. Neznámy tvorca krátkometrážnych filmov Andres Muschietti mal terno, keď jeho trojminútový hororový kraťas s rovnomenným názvom upútal pozornosť veľkého Guillerma del Tora, ktorý Muschiettimu umožnil zrealizovať jeho sen a rozvinúť svoje nápady do celovečernej podoby. Tá tomu vôbec neublížila, skôr naopak a svetlo sveta tak uzrel ambiciózny atmosferický horor so zaujímavým, v rámci mnohonásobne vylúhovaného duchárskeho subžánru nie úplne neoriginálnym príbehom a fungujúcimi ľakačkami. Trochu škoda toho príliš digitálneho vzhľadu Mamy, no aj ten sa nakoniec dal prežgrieť a výraznejšie neskazil moje pozitívne pocity z tohoto vydareného hororového dielka.

Aj vzhľadom na to, že ide o TV produkciu, nie je Borderline Murder zasa až taký prúser, ako by sa podľa niektorých hodnotení mohlo na prvý pohľad zdať. Jedna odvážna babenka tu v nebezpečenej americko - mexickej pohraničnej oblasti pátra po svojej nezvestnej mladšej sestre, ktorá bola tak trochu do vetru, dej a konanie ústredných protagonistov sú vopred ľahko odhadnuteľné, postavy nevýrazné (možno až na jedného týpka vo vedľajšej roli najatého búchača s vizážou zlého Mexikána á la Danny Trejo) a celkovo sa tento nenáročný televízny thriller sotva človeku trvalejšie vryje do pamäti, jedenkrát sa však na to pozrieť v pohode dá...

Keď moja žena ihneď na začiatku filmu ako sa neskôr ukázalo správne odhadla pravú podstatu divného mladíka z práčovne, okamžite som ju s touto hypotézou vysmial a označil ju za nemožnú, takže v závere si už iba s úsmevom vychutnávala svoj triumf nado mnou :) Ten koniec bol teda aspoň pre mňa nečakaný, hoci keď som si to prebral spätne, tak určité náznaky takéhoto vyústenia tam boli...