nascendi

Nuž, čo mám napísať o tomto filme a neotravovať so svojimi výhradami a svojou náročnosťou k hodnoteniu romantických filmov, obzvlášť keď sú šmrncnuté komediálnym nádychom. Láska cez internet je mierne gýčovitá, mierne falošná, mierne zostarnutá romantická komédia, ktorá však obsahuje jedno veľké plus. Je milá a ústredný pár je vzorovo sympatický. A to pohodlne stačí na ponechanie pôvodného hodnotenia a tiež na to, že neľutujem tých takmer dvoch hodín na opätovné pozretie.

William Friedkin nakrútil podľa mňa iba jeden mimoriadny film - Francúzsku spojku. Napriek tomu aj filmy, ktoré som hodnotil ako mierne nadpriemerné môžu byť a často aj sú zaujímavé. Svojim námetom, nejednoznačnosťou postoja diváka k problematike filmu a ďalšími kritériami. To je aj prípad Krvavej voľby. Je typické, že slušní, bohabojní, bohatí a vplyvní ľudia posielajú do čudných vojen za čudné záujmy ľudí, ktorým vtĺkajú do hlavy, že bojovať kdekoľvek a s kýmkoľvek je ich najvyššia a vlastenecká povinnosť. Väčšina bojovníkov im uverí a správajú sa tak, ako sa to od nich očakáva. Niekedy sa však niečo zomelie inak, než aký bol predpoklad. A potom znova nastupujú tí slušní, bohabojní atď, aby potrestali tých, ktorí plnili ich priania. Takto to funguje veky a väčšina ľudí v tom nevidí nič zvrhlé. I keď podobne zvrhlé je aj prostredníctvom filmu presviedčať divákov, že spravodlivosť v USA vždy zvíťazí.

Podľa jedenásťročných spomienok som bol naklonený pridať tomuto Schumacherovmu filmu ďalšiu hviezdičku. Ale človek mieni, kvalita filmu mení. Pri opakovanom sledovaní ma už tá hra na hlúpych a neschopných príslušníkov FBI, policajtov a dokonca aj mafiánov, proti ktorým stojí šikovná právnička a takmer geniálny 11-ročný chlapec prestala baviť. Scenárista očividne príliš popustil uzdu svojej fantázie. Voči spracovaniu, hereckým výkonom a dávkovanému napätiu vo filme nemám vôbec nič, ale pôvodné hodnotenie pokladám za primerané.

Nemám problém považovať tento film za mimoriadny a prideliť mu príslušný počet hviezdičiek. Vrátil ma do rokov keď francúzske a talianske kriminálky s legendárnymi hercami kraľovali žánru. Na tomto filme ma zaujalo nielen vyčerpávajúce a dlhodobé pátranie po sériovom vrahovi, s množstvom nádejných stôp i sklamaní a zničujúcim vplyvom na život, rodiny i psychiku zainteresovaných policajtov, ale aj snahy o preniknutie do psychiky podozrivého v záujme dosiahnutia jeho úplného priznania. V titulkoch ma zaujalo, že tento sedemnásobný vrah môže v tomto roku požiadať o prepustenie. Nikdy nepochopím, ako je možné uplatňovať nejaký zvrátený humanizmus a veriť v akési "polepšenie" sedemnásobného vraha.

Zaujímavá televízna inscenácia obsadená množstvom známych mien mi neponúkla mimoriadny zážitok. Bezkonkurenčne najlepšie sa svojej úlohy zmocnila Jana Brejchová. Ostatní si odohrali, čo mali v scenári a to bolo všetko. Myslím si, že zo situácie, keď sa v jednom období zdramatizujú pracovné, rodinné, vzťahové, zdravotné a iné problémy sa dalo vyťažiť viac. Ale aj to, čo bolo vytvorené je minimálne nadpriemerné a to nielen v kontexte vtedajšej televíznej tvorby.

Ruský pohľad na vesmírnu misiu Beljajeva a Leonova ma nesklamal. Bol pomerne dlhý, aby náhodou na niečo nezabudli, boli tam krásne pasáže z vesmíru, boli tam tie neodmysliteľné politické drísty a myslím si, že celkovo poskytol film obraz o náročnosti vesmírnych misií najmä v podmienkach akejsi idiotskej súťaže, v rámci ktorej sa šponovali termíny na úkor bezpečnosti, len aby boli stranícki papaláši spokojní. Charakteristické bolo vyhlásenie generála, že radšej riskne smrť oboch kozmonautov než by riskoval ich pristátie na "nepriateľskom" území. Rovnako ma zaujala reakcia manželky rádioamatéra, ktorá mu radila do ničoho sa nezapájať, aby z toho nemal problémy. A samozrejme to utajovanie dosiahnutého i voluntarizmus namiesto plánovania, čo je pre Rusov typické.

Nebol som fanúšikom bondoviek so Seanom Connerym, nie som a nebudem ani fanúšikom bondoviek s Danielom Craigom, či kýmkoľvek iným. A je mi jedno, či ide o adaptácie diel Iana Fleminga alebo veľmi voľné rozvíjanie jeho príbehov. Ide o zábavu a keď som si letmo pozrel rastúce rozpočty bondoviek, ide o veľmi drahú zábavu. Tomu musí zodpovedať aj prepracovanosť ich akčných častí, napätia, dramatickosti a gradácie. Niekde sa to darí, inde menej. Ja som si zvykol dávať bondovkám tri hviezdičky, pretože pri päťhviezdičkovom systéme ani inú možnosť nemám.

Pokiaľ si pamätám, bol tento film premietaný v rámci prvého ročníka brnenského Flmfóra v roku 1963. Zohnať lístok bol dosť problém napriek vysokej cene 50.- Kčs. Ale tieto obrázkové dejiny Ameriky premietané na širokouhlom formáte vzbudzovali úžas u divákov zvyknutých na rozorávanie celiny, odpich vysokej pece a hrdinských vojakov porážajúcich hitlerovcov. Po polstoročí už tento film nemá čím prekvapiť, nanajvýš zaujme neobvyklou koncentráciou známych hercov, z ktorých však len máloktorý dostal viac priestoru na prezentáciu svojej postavy. Ale aj to spolu s gigantickým rozpočtom stačilo na pootvorenie úst pri premietaní. Vtedy.

Chápem, že čínska kultúra je výrazne odlišná od európskej, ale aj tak by sa patrilo, aby sa nakrúcali filmy, ktoré vyhovujú mentalite a intelektu kuliov, pretože tí už v Číne ani nie sú. Nechápem ale, prečo som pri prvom zhliadnutí tohto, údajne úspešného filmu, siahol po troch hviezdičkách. To sa však ľahko dalo opraviť a už nechcem o tomto filme ani počuť, nieto ho dopozerať do konca.

Malá časť z opakovane prezeraných a nekomentovaných filmov, hodnotených troma hviezdičkami, ma príjemne prekvapí. Patrí medzi ne aj Iluzionista. Nebudem sa rozplývať nad podobou Prahy a Viedne, nad krásou Jessicy Biel a nebudem ani dumať nad tajomstvom predvádzaných kúziel. Mne k spokojnosti úplne postačuje pokojný, ničím nerušený rytmus plynutia filmu, v ktorom všetko malo svoje miesto a aj keď pointa nebola nijako ohromujúca novo pridelené štyri hviezdičky sú pravé ako plody vykúzleného pomarančovníka.