nascendi

Tento film je možné hodnotiť dvoma spôsobmi. Diváci s potrebnou empatiou sa budú snažiť predstaviť si situáciu postihnutého hrdinu, ktorému sa celý, predtým pestrý, život zúžil do ľavého, zatiaľ mrkajúceho, oka. Bezmocnosť tela je pri nepostihnutom mozgu ťažko predstaviteľnou situáciou. Rovnako ťažko predstaviteľných je 200 tisíc písmen, z ktorých vymrkal svoju knihu. Pri takomto vnímaní sú všetky filmárske kvality, či nedostatky nepodstatné, lebo silný príbeh dominuje. Alebo je možné obdivovať prácu Spielbergovho kameramana, použitie filtrov, zaraďovanie flashbackov a pod., prípadne porovnávať film s Volaním mora, Nedotknuteľnými a ďalšími, ktoré som nevidel. Ja som sa priklonil k prvej možnosti a pridal som hviezdičku.

Keď je okolo nového filmu veľa najrôznejšieho šumu, tak spozorniem. Viem, že budem musieť rozlúsknuť problém, či je ten huriavk spôsobený kvalitou filmu, jeho kontroverznosťou alebo iba plnením záujmov tých, ktorí robia všetko to, aby sa im doláriky do výroby filmu vložené vrátili domov, podľa možnosti aj s nejakým vývarom. Už som x-krát vyjadril podozrenie, že súdne spory sú druhým najobľúbenejším krátením voľnej chvíle Američanov. Tentokrát ide o súdny spor spred päťdesiatich rokov. Film sa zdĺhavo a komplikovane snaží diváka orientovať (alebo dezorientovať?) o čo vlastne v spore išlo. Niet tam víťazov, ani porazených. Je tam iba zúfalá snaha prispieť k vysporiadaniu sa Ameriky s traumou, ktorú jej spôsobila vietnamská vojna. Film ma nenadchol, ako by som čakal od filmu z rebríčka Top 300, ani som ho nepretrpel. Najhoršie je, že ma ani nezaujal a pritom je dosť filmov o vietnamskej vojne, ktorým sa to podarilo.

Vydarený dokument o neuveriteľnej náhode, ktorá spojila Adama Lamberta so zvyškom hudobníkov skupiny Queen, ktorá už bola prakticky v stave klinickej smrti. A podarilo sa takmer nemožné. Queen s Adamom Lambertom oslovili ďalšiu generáciu fanúšikov a napriek nenahraditeľnosti Freddieho Mercuryho dokázali "káru táhnut dál".

Premárnená príležitosť. Z námetu a zaujímavých hercov sa dalo vyťažiť oveľa viac a myslím, že hlavná vina padá na režiséra, ktorý ani režisérom nebol a pre film je iba dobrou správou, že Salamander je jediné, čo ako režisér mal príležitosť spáchať a spáchal. Nepríjemne ma prekvapil Franco Nero, ktorý často pôsobil zmätočne a nevierohodne, čo som od herca jeho formátu neočakával. Necítim potrebu dať svojmu sklamaniu podobu dvoch hviezdičiek.

Pre mňa sú vrcholom žánru Horúce strely. Prísne tajné ostalo na pol ceste k nim. Bol tam dostatočný počet gagov i odkazov na rôzne filmy, niektoré výborné, iné sotva postrehnuteľné. Problém bol v tom, že to všetko bolo pomiešané a nešlo to vôbec dohromady. Navyše nie som presvedčený o tom, že Val Kilmer je vhodný na úlohu, ktorú stvárňoval. Nie je to zďaleka zábava, ktorú by som odsudzoval alebo znevažoval, ale ... mohlo to byť lepšie.

Pošli to ďalej považujem za pseudoromantický film o utopickej myšlienke víťaziaceho ľudského dobra. Ako chlapec som videl film Keby všetci chlapci sveta a aj ten bol omnoho uveriteľnejší. Uznávam, že som napriek všetkému našiel niekoľko zaujímavých sekvencií, ale väčšia časť filmu bola typickým americkým výplodom falošných citov, okázalých gest a aranžovaných zápletiek. Scenárista, ktorého učili, že najdlhšie vydrží v pamäti posledná scéna, ju skonštruoval tým najhlúpejším spôsobom, akého bol schopný.

Nebolo to úplne zlé. Napätie bolo stupňované až do schematického konca, pričom iný koniec by pridal filmu novú hodnotu a iný pohľad naň. Už tradične mi prekáža nechuť Clinta Eastwooda zmieriť sa s vlastným vekom. Prvý krát mi to prekážalo v vo filme Gran Torino a potom už vlastne v každom ďalšom, pretože Clint má asi utkvelú predstavu, že môže hrať iba úlohu nejakého mača, ktorý uspeje tam, kde všetci ostatní zlyhávajú. A čím je starší, tým trápnejšie vyznievajú postavy, v ktorých sa o to snaží. Ale tri hviezdičky mu nechám, nech má radosť deduško.

Američania sú zamilovaní do súdnych sporov a prirodzene aj do filmov o nich. Podporuje to ich ilúziu, že Amerika je veľká, čestná, spravodlivá a má tú najlepšiu ústavu na svete. Aj s jej dodatkami. I keď sa možno vyskytnú nejaké prípady, ako je ten z filmu Porota, pravdou však skôr býva výrok Rankina Fitcha: "Páni, súdy sú príliš významné na to, aby sme ich nechali porotám." V Amerike víťazia právnici a keď nie, tak sa o tom nakrúti film. Film sa mi celkom páčil, poodkryl možnosti manipulácie s porotným systémom, i keď tú úžasnú organizáciu zháňania slabín a kompromateriálov som im neveril.

Nepodarený film, ktorého tvorcovia nemali ujasnené, čo vlastne chcú nakrútiť. Nakoniec im z toho vznikol nudný mačkopes s pokusom zachrániť scenáristovu impotenciu epizódou, ktorej aj tak niekto neveril. Opäť som obeťou päťhviezdičkového hodnotenia, ktoré si dosť rigídne interpretujem, takže tri hviezdičky musím nechať, aj keď zjavne nejde o mierne nadpriemerný film.

Náhodní čitatelia mojich komentárov si možno všimli, že som neskrývane prieberčivý divák romantických filmov. Dokonca som v novej ČSFD zistil, že romantické filmy dominujú aj v žánre filmov, ktoré som videl. Takže tento trojoscarový zázrak to od začiatku nemal u mňa jednoduché. Videl som ho pred jedenástimi rokmi a pamätal si, že tam hrá Cher. To nie je veľa. Dnes som zistil, že tam hrá aj môj neobľúbený Nicholas a že sa dej odohráva v talianskej komunite. Vedel som že sú to také priťažujúce podmienky, že ani obeť rekonštrukčnej chirurgie so závideniahodnou hrivou to nezachráni. Ale dopozeral som to bez najmenšieho zaujatia a ponechal pôvodné hodnotenie. Nič viac pre ten film urobiť nemôžem.