nascendi

Niekde som čítal, že mnoho sadistov má jasnomodré oči. Asi to nie je pravda, ale v Gibsonovom prípade sa to pravde limitne blíži. Nevyhýbam sa zobrazovaniu násilia, pretože násilie býva súčasťou života a určite bolo prítomné aj v zobrazovanej udalosti. Ale obmedzenie sa pri zobrazovaní nejakého príbehu iba na samoúčelné sadistické mučenie, z ktorého je zrejmá fascinácia režiséra násilím nie je dobré pre film, ale pre jeho dôkladné vyšetrenie u psychiatra. Ten film nemá nič spoločné s umením, s kresťanstvom, židovstvom, históriou a tú jednu slabú hviezdičkku odo mňa dostal iba za technickú stránku.

Oscara hodnotilo 43 sledovaných užívateľov z mojej stovky a iba v jednom prípade dostal dve hviezdičky. Ja sa bez najmenšej výčitky svedomia pridávam. Veď väčšine filmov s Funésom som dal dve hviezdičky a tak bude Oscar v dobrej spoločnosti. Chápem, že keď mal divák -násť rokov a žil v krajine socialistického tábora, tak jeho pohľad na akýkoľvek film zo Západu sa líšil od dnešného. Spoločne s Františkom Filipovským to môže vysvetliť vtedajšiu popularitu Funésa u nás. A to je všetko, čo som chcel k tomuto filmu napísať.

Nečítal som knižnú predlohu, ale som presvedčený, že film do jeho konečnej podoby zmrzačili všetky tie dohliadacie, normalizačné a kdejaké ďalšie orgány a anonymní úradníčkovia. Tí všetci Krejčíkovi nechali iba minimálny priestor na to, aby z invalidného scenára s množstvom poznámok na okraji nakrútil niečo zmysluplné. A vôbec mu v tom nepomohli známi herci, pražské pamätihodnosti, ani pozháňaný mobiliár pre vytvorenie ilúzie života diplomatov. Pôvodné hodnotenie nechávam, pretože ma film nepopudil ani nezaujal. Do mesiaca už nebudem vedieť, že som ho videl.

Už pri prvom zoznámení sa s týmto filmom som vedel, že to nie je iba priemerný špionážny film. A dnešná repríza to iba potvrdila. Videl som film nakrúcaný v uveriteľnom prostredí, s dobrými hercami, podrazmi, lžami a špiónskymi hrami komplikovaný iba do takej miery, aby to bolo pozerateľné bez dodatočného vysvetľovania alebo opakovaného pozretia. Vôbec som neriešil, či má DiCaprio arabské črty, či je sestrička príliš pekná a Russell Crowe dostatočne odporný. Pri prechode z troch na štyri hviezdičky mi pomohol môj inštinkt, ktorým sa riadim, keď doplácam na päťhviezdičkový systém.

Priemerná kriminálka výbore zahraná dvoma príťažlivými hercami. Čo viac dodať? Inak tam nebolo nič viac, čo by som už v iných obdobných filmoch nevidel.

Nemôžem povedať, že som fanúšikom mysterióznych orgií, aké pripravil Amenábar. Ale na druhej strane som si so záujmom pozrel dve hodiny skrývačiek, mystifikácií, falošných stôp a celého ďalšieho arzenálu, s ktorým pracoval. A aj keď som zďaleka nerozumel všetkému a ani sa to nepokúšam nejakým spôsobom interpretovať, pôvodné hodnotenie ponechávam. Nakoniec je to myslím jediné hodnotenie, ktoré odo mňa majú jeho filmy, ktoré som videl. Vyjadruje, že mu celkom nerozumiem, ale som presvedčený, že on áno.

V porovnaní so staršími snímkami s podobnou problematikou (Rozhovor, Nepriateľ štátu) mi tento film pripadal menej komplexný. Niečo naznačoval, niečo odhaľoval, chvíľami bol akčný, ale väčšinu času ukazoval vopred prehraný boj jednotlivca proti mašinérii, riziko obyčajného občana, že sa nechtiac a s dobrým úmyslom zapletie do mocenských hrátok (Traja muži na zabitie) vedených paranoidnými indivíduami oslepenými zelenou farbou dolárikov, ktoré im ich činnosť vynesie. Mne z toho vyšlo, že pojem "národná bezpečnosť" je iba fikciou, do ktorej sa pchajú neuveriteľné prostriedky a ktorá slúži nanajvýš k pokojnému spánku mocných. Ale iba dovtedy, kým sa neobjaví nejaká slabina systému a je treba vymýšľať niečo ešte dokonalejšie a ešte omnoho drahšie.

Videl som zopár apokalyptických filmov, ale tento bol z nich najhorší. Vlastne iba začínal, ako apokalyptický a veľmi rýchlo ho Boyle preladil na horor a to už som uvažoval iba o tom kedy to vypnúť. Nejaké vrieskanie spojené s chŕlením krvi a atakmi zdravých, to už je film pre úplne inú divácku skupinu.

Prvý krát som to videl pred jedenástimi rokmi, takže sa ani nečudujem, že som si pamätal iba scénu na cintoríne. Film považujem za zmarenú, prinajlepšom za nevyužitú príležitosť. Neviem, či to spôsobila knižná predloha alebo scenár, výsledkom však bolo, že na pôvodne jednoduchý príbeh, ktorý vďaka dobrým hercom mohol fungovať až do konca sa začali vešať nejaké akčné atrakcie a dejové vylomeniny, až to príbeh neuniesol a zosypal sa do hlúpeho konca. Škoda.

Je neuveriteľné ak si oficiálny distribútor filmu myslí, že ho budem chcieť vidieť znova a znova. Figu borovú! Videl som ho druhý krát kvôli komentáru a už nikdy viac. Režisér, ktorý sa predstavuje slovami: "Som Bont. Jan de Bont." sa dočkal s Nebezpečnou rýchlosťou nečakaného a aj nezaslúženého úspechu. Akčné filmy, ktorých éru v deväťdesiatych rokoch ňou začal, sú dobré, keď neprekračujú hranice logiky, uveriteľnosti a prírodných zákonov. Scenárista aj režisér však nedokázali odolať vábeniu a tieto hranice s ľahkosťou opakovane prekonávali. Je mi jasné, že existuje veľká časť divákov, ktorým to absolútne neprekáža, ale ja by som nemal dobrý pocit, ak by som dal filmu viac, ako tri slabé hviezdičky.