nascendi

Nemám problém považovať tento film za mimoriadny a prideliť mu príslušný počet hviezdičiek. Vrátil ma do rokov keď francúzske a talianske kriminálky s legendárnymi hercami kraľovali žánru. Na tomto filme ma zaujalo nielen vyčerpávajúce a dlhodobé pátranie po sériovom vrahovi, s množstvom nádejných stôp i sklamaní a zničujúcim vplyvom na život, rodiny i psychiku zainteresovaných policajtov, ale aj snahy o preniknutie do psychiky podozrivého v záujme dosiahnutia jeho úplného priznania. V titulkoch ma zaujalo, že tento sedemnásobný vrah môže v tomto roku požiadať o prepustenie. Nikdy nepochopím, ako je možné uplatňovať nejaký zvrátený humanizmus a veriť v akési "polepšenie" sedemnásobného vraha.

Zaujímavá televízna inscenácia obsadená množstvom známych mien mi neponúkla mimoriadny zážitok. Bezkonkurenčne najlepšie sa svojej úlohy zmocnila Jana Brejchová. Ostatní si odohrali, čo mali v scenári a to bolo všetko. Myslím si, že zo situácie, keď sa v jednom období zdramatizujú pracovné, rodinné, vzťahové, zdravotné a iné problémy sa dalo vyťažiť viac. Ale aj to, čo bolo vytvorené je minimálne nadpriemerné a to nielen v kontexte vtedajšej televíznej tvorby.

Ruský pohľad na vesmírnu misiu Beljajeva a Leonova ma nesklamal. Bol pomerne dlhý, aby náhodou na niečo nezabudli, boli tam krásne pasáže z vesmíru, boli tam tie neodmysliteľné politické drísty a myslím si, že celkovo poskytol film obraz o náročnosti vesmírnych misií najmä v podmienkach akejsi idiotskej súťaže, v rámci ktorej sa šponovali termíny na úkor bezpečnosti, len aby boli stranícki papaláši spokojní. Charakteristické bolo vyhlásenie generála, že radšej riskne smrť oboch kozmonautov než by riskoval ich pristátie na "nepriateľskom" území. Rovnako ma zaujala reakcia manželky rádioamatéra, ktorá mu radila do ničoho sa nezapájať, aby z toho nemal problémy. A samozrejme to utajovanie dosiahnutého i voluntarizmus namiesto plánovania, čo je pre Rusov typické.

Nebol som fanúšikom bondoviek so Seanom Connerym, nie som a nebudem ani fanúšikom bondoviek s Danielom Craigom, či kýmkoľvek iným. A je mi jedno, či ide o adaptácie diel Iana Fleminga alebo veľmi voľné rozvíjanie jeho príbehov. Ide o zábavu a keď som si letmo pozrel rastúce rozpočty bondoviek, ide o veľmi drahú zábavu. Tomu musí zodpovedať aj prepracovanosť ich akčných častí, napätia, dramatickosti a gradácie. Niekde sa to darí, inde menej. Ja som si zvykol dávať bondovkám tri hviezdičky, pretože pri päťhviezdičkovom systéme ani inú možnosť nemám.

Pokiaľ si pamätám, bol tento film premietaný v rámci prvého ročníka brnenského Flmfóra v roku 1963. Zohnať lístok bol dosť problém napriek vysokej cene 50.- Kčs. Ale tieto obrázkové dejiny Ameriky premietané na širokouhlom formáte vzbudzovali úžas u divákov zvyknutých na rozorávanie celiny, odpich vysokej pece a hrdinských vojakov porážajúcich hitlerovcov. Po polstoročí už tento film nemá čím prekvapiť, nanajvýš zaujme neobvyklou koncentráciou známych hercov, z ktorých však len máloktorý dostal viac priestoru na prezentáciu svojej postavy. Ale aj to spolu s gigantickým rozpočtom stačilo na pootvorenie úst pri premietaní. Vtedy.

Chápem, že čínska kultúra je výrazne odlišná od európskej, ale aj tak by sa patrilo, aby sa nakrúcali filmy, ktoré vyhovujú mentalite a intelektu kuliov, pretože tí už v Číne ani nie sú. Nechápem ale, prečo som pri prvom zhliadnutí tohto, údajne úspešného filmu, siahol po troch hviezdičkách. To sa však ľahko dalo opraviť a už nechcem o tomto filme ani počuť, nieto ho dopozerať do konca.

Malá časť z opakovane prezeraných a nekomentovaných filmov, hodnotených troma hviezdičkami, ma príjemne prekvapí. Patrí medzi ne aj Iluzionista. Nebudem sa rozplývať nad podobou Prahy a Viedne, nad krásou Jessicy Biel a nebudem ani dumať nad tajomstvom predvádzaných kúziel. Mne k spokojnosti úplne postačuje pokojný, ničím nerušený rytmus plynutia filmu, v ktorom všetko malo svoje miesto a aj keď pointa nebola nijako ohromujúca novo pridelené štyri hviezdičky sú pravé ako plody vykúzleného pomarančovníka.

Ani sa príliš nečudujem, že film patrí do trojstovky najobľúbenejších. Tvári sa to ako sci-fi príbeh, neohrození americkí vojaci opakovane štrkocú závermi svojich gumipušiek, otvárajú sa pyramídy i srdce domorodej dievčiny a na konci sa spoja domorodí proletári celého sveta, aby zvrhli vládcov. Úžasnejšie, ako fantázia tvorcov môže byť iba rozpočet, ktorý si netrúfam ani približne odhadnúť. Najhoršie na filme bolo, že úžas, ktorý sa ma pri niektorých scénach zmocňoval, bol úžasom nad nekompetentnosťou tvorcov, ktorí prehajdákali veľké peniaze na vytvorenie tohto paškvilu.

Film som videl pomerne dávno a je jedným z filmov, ktoré si zapamätáte, aj keď nejde o žiadne veľdielo. Naša pamäť funguje so značnou mierou autonómnosti. Dnes som si film pozrel opakovane a môj názor, že ide o mierne nadpriemernú snímku o Amerike a jej dvoch svetoch - skutočnom a mediálnom. A ten mediálny stále viac dominuje nad skutočným, o ktorý už má málokto záujem, lebo nie je dosť sexy. Každý, kto sa niekedy pokúšal verne zobraziť bežný život sa pri sledovaní výsledku nestačil dostatočne čudovať nad tým, koľko je tam vaty a nudy. Takže tento film bol pomerne pravdivý, aj keď iba pomerne, aby bol v konečnom výsledku sexy.

Iba výnimočne mám taký pocit, ako pri tomto filme. Uznávam, že trojica hercov bola uveriteľná, hudba vydarená, režisér sa pokúšal o akúsi inovatívnosť v skladbe filmu, takže objektívne nemám filmu veľmi čo vyčítať. Veď ani nevyčítam. Problém však je, že ma absolútne nezaujal. Dopozeral som ho poctivo bez rýchloposunu do konca. A nič. Takže ani komentár nič. Veď ako sa dá písať o tom, čo preletí okolo vás a nezanechá ani najmenšiu stopu?