nascendi

S týmto filmom mám problém. Nezaujíma ma dej, nezaujali ma piesne a Barbru Streisand znášam iba na režisérskej stoličke alebo v audio verzii. Takže hviezdička dole a už nechcem o tomto filme ani počuť.

Pierce Brosnan typologicky zodpovedá mojej predstave Jamesa Bonda. Mojej predstave však nezodpovedá dobrodružný žáner filmu, takže som ho po presadaní z motocykla do lietadla prepol na komédiu a bez problémov dopozeral. Ani tri hviezdičky som nemohol ponechať, lebo aj ako komédia ma film dosť štval napriek tomu, že istú skupinu divákov môže pobaviť.

Samozrejme, že moja vzdialenosť od bojových umení je porovnateľná so vzdialenosťou Číny od Slovenska. Videl som aj nejaké dokumenty zo života Bruce Leea a mohol som tak porovnať tie charakteristické výrazy v tvári i neobyčajnú mrštnosť pri súbojoch. Nemám prečo meniť hodnotenie, aj keď som sa musel pri sledovaní ľahko pousmiať nad viacerými naivnými sekvenciami. Ale pred nadšencov kung fu je tento film povinnosťou.

Keď som pred pár rokmi dopozeral piaty Rohmerov film bol som presvedčený, že ho k piatim hlavným predstaviteľom francúzskej novej vlny zaradili omylom a nemal som chuť pozrieť akýkoľvek jeho ďalší film. Dnes som si pozrel Moju noc s Maud opakovane a s výnimkou kostolného úvodu ma táto konverzačná moralitka celkom zaujala a bez pocitu nudy som ju dopozeral do konca. Asi k tomu prispel mix najrôznejších tém, ktorých sa rozhovory týkali, nejednoznačné a vyvíjajúce sa postoje a samozrejme aj výborné herecké výkony hlavných predstaviteľov.

Prakticky celý pracovný život som bol blízko civilnej ochrany, preto mi bol ten námet blízky. Mám už dosť rokov na to, aby som si pamätal na kubánsku krízu, studenú vojnu i permanentný strach z tretej svetovej. Mal som teda dobré predpoklady pre ocenenie filmu, ktorý reflektuje na tú dobu a tie reakcie ľudí. Bol som ochotný aj odpustiť technické nezmysly v oblasti dlhodobého ukrytia. Ale nezmysly, ktoré sa diali po opustení krytu nemôžem ani tolerovať a nieto odpustiť. To už bola Amerika ako vyšitá. Honba za senzáciami, vtipnosť nahradená trápnosťou, prehrávanie pri každej scéne atď. škoda ďalšieho písania. A škoda tiež, že ten nádejný námet nedostal do rúk niekto iný.

Už keď som film videl po prvý krát, tak ma rozladilo, že som nenašiel nič, čo by odôvodňovalo jeho dobré hodnotenie a kultový charakter medzi noir filmami. Dnes som si ho pozrel opakovane a pozornejšie a naozaj tam nič pozoruhodné nie je. Dokonca obsahuje množstvo scén, veľmi naivne až mizerne zahraných Robertom Mitchumom, ktorý ako záporák úplne zlyhal. Nebýva to síce často, ale existujú prípady, keď sa s filmovou kritikou výrazne rozchádzam. Nakoniec aj pohľad na hodnotenie ukazuje, ako film polarizuje divácku obec.

Nemám problém pridať filmu jednu hviezdičku i keď slabú. Všetko bolo fajn. Nakrútiť film o nepriateľských vojakoch a bezmennému nepriateľovi odhaliť tvár, osudy, túžby a pocity, to vôbec nie je ľahká úloha. Ale Clint sa s tým všetkým vyrovnal dobre, i keď tú dĺžku filmu mu neodpustím, aj keď som zvyknutý. Trochu mi prekážalo, že sa film venuje osudom malých jednotiek a o celkovom počte obrancov ostrova sú iba slovné zmienky. Veď dômyselný systém chodieb muselo budovať množstvo vojakov a dlhú dobu. V jednej scéne sa hovorí o tisícke padlých a aj samotný pohľad na americkú flotilu a roje ich lietadiel nezodpovedá predstave, ktorú som si o veľkosti ostrova vytvoril. Ale to sú iba detaily. Považujem Listy za mimoriadny film, s ktorým môže byť Clint spokojný.

Nuž, čo mám napísať o tomto filme a neotravovať so svojimi výhradami a svojou náročnosťou k hodnoteniu romantických filmov, obzvlášť keď sú šmrncnuté komediálnym nádychom. Láska cez internet je mierne gýčovitá, mierne falošná, mierne zostarnutá romantická komédia, ktorá však obsahuje jedno veľké plus. Je milá a ústredný pár je vzorovo sympatický. A to pohodlne stačí na ponechanie pôvodného hodnotenia a tiež na to, že neľutujem tých takmer dvoch hodín na opätovné pozretie.

William Friedkin nakrútil podľa mňa iba jeden mimoriadny film - Francúzsku spojku. Napriek tomu aj filmy, ktoré som hodnotil ako mierne nadpriemerné môžu byť a často aj sú zaujímavé. Svojim námetom, nejednoznačnosťou postoja diváka k problematike filmu a ďalšími kritériami. To je aj prípad Krvavej voľby. Je typické, že slušní, bohabojní, bohatí a vplyvní ľudia posielajú do čudných vojen za čudné záujmy ľudí, ktorým vtĺkajú do hlavy, že bojovať kdekoľvek a s kýmkoľvek je ich najvyššia a vlastenecká povinnosť. Väčšina bojovníkov im uverí a správajú sa tak, ako sa to od nich očakáva. Niekedy sa však niečo zomelie inak, než aký bol predpoklad. A potom znova nastupujú tí slušní, bohabojní atď, aby potrestali tých, ktorí plnili ich priania. Takto to funguje veky a väčšina ľudí v tom nevidí nič zvrhlé. I keď podobne zvrhlé je aj prostredníctvom filmu presviedčať divákov, že spravodlivosť v USA vždy zvíťazí.

Podľa jedenásťročných spomienok som bol naklonený pridať tomuto Schumacherovmu filmu ďalšiu hviezdičku. Ale človek mieni, kvalita filmu mení. Pri opakovanom sledovaní ma už tá hra na hlúpych a neschopných príslušníkov FBI, policajtov a dokonca aj mafiánov, proti ktorým stojí šikovná právnička a takmer geniálny 11-ročný chlapec prestala baviť. Scenárista očividne príliš popustil uzdu svojej fantázie. Voči spracovaniu, hereckým výkonom a dávkovanému napätiu vo filme nemám vôbec nič, ale pôvodné hodnotenie pokladám za primerané.