beso74

Na pomery Syfy Channel prekvapujúco podarený kúsok. Základom celého príbehu je hispánska odnož bubáka, ktorým sa už niekoľko stáročí strašia neposlušné detváky v krajinách Latinskej Ameriky. Cucuy, ako túto bytosť familiárne volajú, má vcelku náročnú pracovnú náplň, chodí si od mesta k mestu a do svojho vreca zbiera malých neposlušných lapajov, aby si ich odniesol do svojej jaskyni, kde si na nich neskôr pomaškrtí. Aby to nemal príliš jednoduché, do práce sa mu pripletie zvedavosťou obdarená tínedžerka Sofia, tohto času vo výkone domáceho väzenia, pykajúca za uzemnenie miestneho policajta. A tak si dlhé chvíle kráti ďalekohľadom, ktorým očumuje susedov. Zvláštna zmes Disturbie a Krampusa so všadeprítomným hispánskym nádychom má celkom zaujala, scenár síce nie je niečo, čo by sa dalo porovnať napr z Usual Suspects a herci asi tohoročné Oscary nevyhrajú, ale aj napriek tomu to zas neje bezduchá zlatanina s množstvom hysteriky pobehujúcich nehercov. Osobne sa mi tá rodinka Martinovcov páčila, a ani tá zápletka nebola úplne najhoršia. Niečo mi hovorí, že Cucuy ešte úplne svoje vrece na stenu nepovesil...

Film za ktorý by sa hanbil aj 15 ročný fagan snažiaci si natočiť niečo s kámošmi na svoj nový iphone. Amaterizmus tu priam kričí z každého záberu, všetko je utopené v tme, veľmi často nemá divák ani poňatia, čo sa vlastne na obrazovke deje, práca so svetlom tu totiž neexistuje. Podobne je to aj so scenárom a ako je zvykom pri tých najhorších filmoch z tých najhorších, dokopy sa nič nedeje, dej sa posúva tým, že o tom, čo sa stalo rozprávajú postavy. Existujú tu 2 základné "akčné" sekvencie. Prvá spočíva v tom, že je vidieť švih a následne hlavu alebo bezhlavé telo a druhá v tom, že niekto za niekym beží alebo ho naháňa na aute, samozrejme všetko v noci a samozrejme, že sa vždy nakoniec stretnú na tom istom mieste. Zo šablóny vybočuje len scéna, pri ktorej je predstavený budúci vyšetrovateľ, "prestrelka", pri ktorej by neveriaco pozeral aj majster Ed Wood. Tento nepodarený paškvil snažiaci sa skrížiť Mlčanie jahniat a juhoafrického Headhuntera je veľmi zlým filmom, nanešťastie nie tak zlým, aby sa na ňom dalo dobre pobaviť.

Po 31 rokoch sa objavil 10 film v sérii, ktorá pre mňa zomrela s Peklom na Zemi ešte kdesi v roku 1992. Odvtedy sa len kopili adaptácie vytvorené tým, že sa do scenára iného chystaného filmu strčila postava Pinheada a trošku sa to prispôsobilo svetu Cenobitov (zväčša ani príliš nie). Počiatočných 20-25 minút som strávil vo viere, že by sa konečne akýmsi zázrakom podarilo po štvrť storočnici natočiť dôstojné pokračovanie tejto kultovej značky. Temná atmosféra, zaujímavý proces zhodnotenia životného prínosu indivídua, aby sa to následne celé pokazilo. Na scéne sa objaví najprv dvojica a potom aj trojica detektívov, ktorá sa snaži so všetkých síl uspať diváka a samotný dej sa čoraz viac podobá na nepodarenú zmes Saw, Hellraisera a Seven. A ako to všetko skončí, šípi trošku chytrejší divák už minimálne pol hodinku pred ukončením celého trápenia. Len kvôli tomu fakt celkom podarenému úvodu 2 hviezdičky, ale spravodlivejšie by boli tak 30%...

Súboj štvrtých pokračovaní Lake Placid a Anacondy zaváňal obrovským prešvihom, na počudovanie to však nakoniec nebolo až také hrozné, ako som očakával. Samozrejme, všetko je to ultra lacné, počítačová animácia úbohá, dej kopíruje takmer otrocky množstvo svojich predchodcov - pošahaní výskumníci financovaní ešte pomätenejším boháčom robia genetický pokus na najnebezpečnejších zvieratách, aké sa im podarilo splašiť a na prekvapenie všetkých im tie zdrhnú. Aj keď by to mal byť súboj anakond a krokodílov, oveľa väčší priestor dostanú plazy s končatinami, ktoré si labužnícky pochutnávajú na skupinke miestnych hlupaní z istého vysoko váženého sesterstva. A práve ich super nafúkaná šéfka a jej hlášky sú okrem výkonu Freddyho Englunda a Yancy Butler detailami, ktoré zdvíhajú celý film z bahna odpadu. A samozrejme, aj hláška staršej pani, ktorá vysvetľuje policajtom, že ona nie je hlúpa, veď sleduje reality šou...

Dve skupinky obetí - dôchodcovia na výlete a pracovníci rodea, sa po skončení rodea stanú pre bandu kovbojov ideálnou vzorkou, na ktorej by si radi vyskúšali zopár svojich úžasných trikoch. Nasleduje chytanie do lasa, viazanie, značkovanie či častovanie elektrickými šokmi, to všetko prevádzané na dvojnohom stade. Mierne atypický slasher má síce vcelku svieži nápad a množstvo krvi, čo mu pre milovníkov gore určite zdvihne rating, chýba tomu však niečo, čo ma napríklad taký Hatchet alebo Feast. Celý tento krvavý nonsense po čase prestáva baviť, aj keď je vidieť, že to celé tvorcovia neberú ani zamak vážne, chýbali mi tu poriadne hlášky a slušný čierny humor. čo vo filme vyčnieva nad všetko ostatné, aj nad bláznov pichajúcich si do žíl konské dávky? Nuž, nezabudnuteľnou je tu postava menom Ennis (áno, správne, žiadna chyba, P sa na začiatku mena fakt nepíše), viac-menej jednoruký kovboj v podaní Seana Patricka Flaneryho je praktický rovnako nezničiteľný ako Terminátor, pokojne by si mohol zahrať v nejakom jeho pokračovaní, poprípade vo filme s názvom ako HARD TO KILL či DIE HARD. Škoda, že film ako celok balansuje niekde medzi 2-3 hviezdičkami, o niečo bližšie k tým dvom...

Prequel, ktorý bol do roku 2018 mojim najobľúbenejší filmom o partii bábok, ktoré to vedia poriadne roztočiť. Film má množstvo plusov - bábky sa majú k činu, herci nevyzerajú byť rovnako drevení ako ich malí partneri (skôr naopak, Rolfe, Lynch, Abercrombie či Gotell sú výborní herci), divákovi sa dostane vysvetlenia ako to všetko začalo, dokonca sa stane svedkom zrodu novej bábky Leech Woman a bábky v tejto časti prejdú na stranu svetla. Paráda, celý ten film vôbec nevyzerá, že nestal ani milión dolárov, akurát jedinou vecou, ktorú neviem pochopiť, je skutočnosť, že to natočil David DeCoteau, ktorého neskoršia tvorba sa dá pozerať len v stave blízkom deliriu a aj to s najväčším sebazaprením.

Jack je dvadsiatnik, ktorý sa okrem neskorých príchodov do večernej školy vyžíva aj v páchaní fyzického násilia na svojich blížnych. Vinou škaredého zážitku z detstva sa z neho stal agresívny nervák, ktorý dá cez držku aj kvôli úplne malicherným previneniam. Svojský profesor chémie (R.E.) ho poprosí, aby mu dal do poriadku potrubie v jeho novej chajde a JACK pristane. Odštartuje tak sériu nezvyčajných udalostí končiacu posadnutím milého profesora. Kanadská hororová komédia si prihrieva svoju polievočku na kúskoch ako Evil Dead II či Troll a Slither. Komediálna zložka je zvládnutá celkom solídne, horšie je to už s tým hororom. Titul Jack Brooks: Monster Slayer totiž sľubuje vybíjanie príšer vo veľkom, realita je však iná, k boji s príšerami sa divák dostane až po hodine strávenej výbuchmi hnevu, chodením do školy a inštalatérčinou. Našťastie, keď v škole vypukne panika, pustí sa Super Mario Ash do roboty a tá mu ide celkom od ruky. Zábavné bečko, ktoré však nevyužilo všetok svoj potenciál...

Niekto (Ted Geoghegan) s po dlhom čase spomenul na Patriota s Melom Gibsonom, pribral si na pomoc ešte jedného kámoša (Grady Hendrix) a spolu vytvorili v rámci svojich chudobných finančných možnosti lite verziu o pomste počas britsko-americkej vojny, akurát, že tento krát to nie je americká revolúcia, ale menej známy konflikt z roku 1812 (súčasť napoleonských vojen). Aby to bolo pre diváka znesiteľnejšie, namiesto historickej zložky sa k tej akčnej pridáva hororovo-thrillerová príchuť. Celý film sa odohráva v lese, kde sa dosť dlho postavy motajú a komunikujú (sem tam vyrastú priamo zo zeme), až prichádza chvíľa, keď som mal chuť to znudený celé vypnúť. Potom však nastáva akčnejšia časť podoprená solidnými špeciálnymi efektami. Kladom filmu je aj zobrazenie postáv, v ktorom je ôen veľmi tenká hranica medzi dobrom a zlom. Ezra Buzzington je síce na jednej strane démonicky a brutálne tvrdý veliteľ malej trestnej výpravy, na strane druhej on a jeho muži chcú len spravodlivosť - pomstiť sa za chladnokrvné povraždenie svojich bratov v zbrani. Navyše, Kaniehtiio Horn (herečka mohawskeho pôvodu) sa postupne z obeti stáva niečim démonickým. Veľká škoda, že aj napriek týmto plusovým bodom sa celkovo film v mojich očiach nedostal ani len na úroveň slabšieho priemeru...

Rodinná psychologická dráma sa obtrela o duchársky horor a vznikol paškvil menom Darkness. Otec-sukničkár a matka - ex-alkoholička majú dcéru s bulímiou a syna s autizmom. Aby toho nebolo málo, nasťahovalo sa k nim ešte niekoľko duchov. Samozrejme, rodičia si všimnú, že niečo nie je v poriadku až kdesi uprostred filmu, keď sa k hnusnému zápachu, stále tečúcej vode, samo zatváracím dverám a večne štekajúcemu susedovmu psovi pridajú odtlačky špinavých rúk, prítomnosť zvierat a podobné chuťovky. A tak mamka sadne za internet a vygugli, že majú doma ducha, a dokonca nie jedného. Nuž ako správne podotkla vo filme jedná postava, svet je plný veci, ktoré nevieme vysvetliť. Jednou z nich je aj dôvod, prečo sa tvorcovia ako Greg McLean, Kevin Bacon a Radha Mitchell upísali takejto hovadine. Veľmi slabé 2 hviezdičky...

Akčné béčko, ktoré sa na nič nehraje a dá divákovi presne to, čo chce vidieť - akciu. Krátky úvod v ktorom zúfalý Antonio hľadá prácu, hoc aj umývanie záchodov, aby nakoniec dostal ochranku v obchoďaku, potom rýchly strih a predstavenie (poriadne hnusného) dievčatka a hrdlorezov, ktorí sa behom 2 minút vysporiadali s celým konvojom FBI. Potom nasleduje osudové stretnutie - dievčatko zaklope na dvere a Banderas sa jej ujme. A samozrejme, tím, ktorý ľavou zadnou odrovnal profesionálov má existencionálne problémy v boji so 4 trkvasmi a jedným ex mariňákom, ktorí nie sú ani vyzbrojení. Logika adios a začína akcia, v ktorej skupinka nájomných zabijakov nie je schopná z 10 metrov trafiť svoj cieľ a zmocniť sa dievčatka. Ale aj tak je to lepšie ako napr taký Acts of Vengeance, ktorý bol zabalený do pseudo filozofických úvah. Slabší priemer, ale ako akčná jednohubka celkom ľahko stráviteľné.