Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Akčný
  • Horor
  • Komédia
  • Dráma
  • Sci-Fi

Recenzie (1 273)

plagát

The Musk (2015) odpad!

Zúfalý amatérsky pokus o slasher v hlavnej úlohe s kontaminovaným strašiakom. Postavy vo filme sa príliš narozprávajú dIalóg je vo filme asi jediný, monológov o zbytočnosti ľudskej rasy zopár. Celý dej spočíva v tom, že strašiak príde, s mačetou a bez zbytočných slov odkrágľuje nejaký ten párik či skupinku, aby sa premiestnil o trochu ďalej a scéna sa zopakovala. Trošku nahoty, trošku gore a potom už len nuda, nuda a ešte raz nuda. Navyše koniec zaváňa vyhrážaním sa s pokračovaním. Odpad s veľmi veľkým O...

plagát

Killer High (2018) (TV film) 

Stretnutie po 10 rokoch je pre Sabrinu šancou ukázať všetkým, hlavne tej kráve Rosarii, aka je úžasná a dokonalá. Preto zorganizuje pre spolužiakov párty, na ktorú budú spomínať do konca svojho života. A jej sen sa stáva skutočnosťou, ožíva školský maskot v podobe divej svini a ten sa už postará o nezabudnuteľnú zábavu pre všetkých. Ďalší produkt určený pre divákov SyFy, ktorý sa dal dopozerať bez väčšej ujmy na zdraví. V prvom rade je tu mierne šibnutá a poriadne afektovaná Sabrina a k tomu niekoľko zaujímavých postáv (hlavne chudák Ronnie, ktorého si nik nepamätá, učiteľka na vozíčku), krv (škoda že hnusná digitálna) tu strieka priam z gejzírov a na obrazovke sa takmer neustále niečo deje. Ako bonus, všetko je to odľahčené humorom. Vzhľad útočiaceho kvík kvíka však mohol byť spracovaný podstatne lepšie, vadili mi spomaľovačky (aj keď hudba počas nich bola dobrá, mám dojem, že inšpiráciou bol najnovší Puppet Master) a hlavne tá spomínaná digitálna krv. Príbeh samotný síce ničím neprekvapil, ale aspoň nebol náhodným generátorom viet z iných scenárov. Silné 2 hviezdičky.

plagát

Pledge (2018) 

Trojica prehliadaných študentov sa silou mocou chce niekam zaradiť. V Amerike je pre nich len jediný spôsob, ako to spraviť - stať sa členmi nejakého bratstva. Nemuselo by byť príliš veľké, ani baby chodiace k nim príliš pekné, len aby sa donekonečna neopakovala situácia, že ich odkiaľsi vyhodia, poprípade im omylom dajú iný termín akcie. Celý tento stereotyp naruší jedného dňa pozvánka od atraktívnej neznámej na párty do istého, nie príliš známeho bratstva. To čo mladíci zažijú je ako zo sna - starý vkusne zariadený neokoloniálny dom, prvotriedny chlast, mladíci v oblekoch a prekrásne a prítulné dievčatá. A na záver jedná nevinná otázka."Nechcete k nám do bratstva?" Nie je to nič ťažké, stačí prežiť 48 hodín trvajúcu skúšku... Prvé zábery filmu ma takmer presvedčili, že som si pustil ďalšiu ultra lacnú sprostosť a že to budem pozerať opäť celý týždeň, aby som to bol schopný doraziť. Potom sa však na scéne objavila podarená trojica šprtov a začala ta pravá zábava. Aj keď to spočiatku vyzerá na komédiu, zdanie klame, po spustení prijimacieho rituálu, v ktorom ide len o takú maličkosť, nájsť bod zlomu, začne nielen hŕstke (ne)šťastných loserov dochádzať, že to čo bolo predtým, bol len ružový a mierne vlhký sen a že teraz je to už len hororová realita založená na systematickej degradácii, stupňujúcom sa fyzickom a psychickom týraní, pri ktorom sa poniektorým postupne otvárajú ( a iným zase zatvárajú) oči. Len či už nie ie je príliš neskoro.. Vygradovaný záver ma navyše celkom zaujímavú pointu. Nie je to síce nič svetoborné, ale aj tak by si to milovníci žánru nemali nechať ujsť.

plagát

The 6th Friend (2016) 

6 kamarátiek sa stretlo po 5 rokoch. Posledné stretnutie síce nedopadlo práve najlepšie, no skutočným hororom je až to dnešné. Feministický slasher v ére #MeToo (aj keď natočený krátko pred vypuknutím celého cirkusu) u mňa vyvolal nejaké to očakávanie, množstvo obáv a určitú zvedavosť a tak som si to pustil. Výsledok? Nudný film, ktorý klame telom a čo je najhoršie, snaží sa podviesť diváka svojim rozuzlením, ktoré celý predošlý dej filmu veľmi úspešne poprie a to aj napriek tomu, že asi od polovici filmu je viac ako jasné (aj napriek logike), kto je autorom všetkých tých vražedných plánov. Dievčatá vo filme sú primerane pekné, k tomu na slasher dostatočne hlúpe, jedna z nich dokonca aj sympatická (čo sa nedá povedať o afektovanej Chantelle Albers). Navyše, maska vraha je hrozivá, kamera a hudba obstojná. Chýba tomu len dať trochu hlavu a päty a mohlo to dopadnúť lepšie. Škoda, pokusy o implementáciu humoru cez postavu D.Swain ostali zväčša nedotiahnuté, satira sociálnych médii a reality show je už zastaralá a tak je výsledok na rovnakej úrovni tématický podobného kúsku Most Likely to Die.

plagát

Ansisung (2018) 

Jedna z troch stredovekých ríš na Korejskom polostrove čelí smrteľnému nebezpečenstvu v podobe vpádu čínskych vojsk pod vedením legendárneho cisára, jedného z najobdivovanejších v celej čínskej histórii - Tchaj-cunga, spoluzakladateľa dynastie Tang. Suchý historický záznam sa stal námetom pre historický epos, ktorý nám celé takmer trojmesačné obliehanie podáva z kórejského uhla pohľadu. Aj keď je trochu tendenčný (zúriaci Čiňania by o tom vedeli povedať svoje), nie je tým ničím neobvyklým v intencii svetovej kinematografie, americký Patriot celú revolúciu vykreslil tiež čiernobielo, nedávny holandský Admirál taktne zamlčal niektoré nie príliš lichotivé veci o Michiel de Ruyterovi a koniec koncom ani toľko ospevovaná biografická Bohemian Rhapsody sa nedá pochváliť za prílišnú historickú vernosť. Takže kýchať na nejaké detaily, ktorú si už mimochodom divák nemôže dopriať ani v polohraných historických dokumentoch (stačí si pustiť Roman Empire na Netflixe) a oddať sa takmer nonstop akčnej jazdy, kde sa bojuje každým možným spôsobom, na obliehanie sú použité trebuchety, baranidlá či obliehacie veže, ktoré sú na oplátku ničené nemenej dômyselnými zariadeniami. Vzduchom okrem obrovských balvanov lietajú aj mračná šípov, oštepy, kopije a samozrejme sem tam nejaká ta časť tela, osobné súboje sú brutálne zúrivé a prehľadne natočené. Škoda tých nešťastných spomaľovačiek, aspoň mne vo filme vadili. Film je v podstate jedná veľká akcia, prestávkami rozdelená na asi 4 časti. Najprecíznejšie zvládnutý je asi prvý útok na pevnosť a potom ešte ten nočný. Naopak, trochu som nepochopil úlohu vedmy (dočítal som sa, že Tchaj-cung bol veľmi poverčivý, možno preto) a už vôbec nie posvätného luku. Je vidieť, že počítačová animácia nie je tak dobrá ako tá americká, ale mne to príliš nevadilo. Aj keď je film dlhý vyše 130 minút, zbehol veľmi rýchlo a aj keď som mal niekedy pocit, že pozerám známe scény - útok na Helmerov žľab, režba Sparťanov, nevadilo mi to ani náhodou, dostal som to, po čom som túžil, surovú stredovekú ázijskú režbu (bez kung fu a ninjov), ktorej síce k dokonalosti chýbalo toho dosť, ale určite potešila.

plagát

Doom Room (2019) 

Experimentálny horor, tváriaci sa ako art film, ktorý mi najviac zo všetkého pripomínal javisko a divadelnú hru. Úplne, ale úplne stratený čas. Navyše som vôbec nepochopil, prečo to vydali po 6 rokoch ešte raz a vôbec nemám chuť to porovnávať s britskou verziou (Nightmare Box)...

plagát

Pickings (2018) 

Veľmi zaujímavý a ťažko hodnotiteľný film. Žánrový mix spagheti westernu, film noir, komiksu a gangsterského filmu natočený za sumu, za ktorú by sa väčšina hereckých superhviezd odmietla scenár čo i len otvoriť, má svoje obrovské plusy a rovnako, ak nie väčšie, mínusy. Práve na spomínanom scenári a prílišnej plochosti väčšiny postáv (všetkých záporákov) padá celý film. Navyše rozprávanie sa nedrží chronologického postupu a tak je niekedy obtiažne sa v ňom orientovať. Ak sa však zahľadíme na formu, tá je úžasná. Výborná práca so svetlom, pri príchode novej postavy na scénu sa tá zmení na animáciu a objaví sa pri nej jej meno, miestami sa uprostred scény zmení dej z hraného na animovaný. Navyše, jedna postava je stále čiernobiela. Celý film je tak akousi zmesou Tarantina (motív Nevesty), Sin City a A Scanner Darkly, to všetko obohatené hudbou inšpirovanou Morriconem. Je prekvapujúce, že film natočil celovečerný debutant Usher Morgan a v hlavnej úlohe sa objavila rovnako neopozeraná Elyse Price.

plagát

Alien Predator (2018) 

Žiaden predátor, žiaden votrelec a už určite nijaká zábava. Typický azylácky mockbuster, ktorý má so svojim názvom asi toľko spoločného ako kapitán Danko s kapitánom Amerika. Skôr tu ide o nepodarený upgrate E.T.ho, ktorý namiesto aby volal domov sa vyzbrojil a najprv strieľal a až potom sa pýtal. Čo sa týka skupinky amerických špecialistov, tí sa správajú ako chovanci špeciálneho ústavu. Pozrieť sa to síce dá, ale určite vhodné len pre silné žalúdky!

plagát

The Car: Road to Revenge (2019) 

Blízka budúcnosť - štátny úradník, karierista najhrubšieho zrna vymyslel brutálne efektívny nástroj na zníženie kriminality. Zdá sa, že karta mu ide, navyše narazil na niečo, čo by mohlo zlomiť väz šéfovi miestneho podsvetia. Situácia sa však zvrtne a so zlomeným (nielen) väzom končí on. Príbeh však nekončí, skôr naopak. Dochádza k zvláštnemu spojeniu obete a najnovšieho modelu autonomného vozidla,u ktorého sa zakrátko prejaví hlad po pomste a ľudskej krvi. Voľné pokračovanie 40 rokov starej klasiky, ktoré sa skôr ako v šľapajách svojho predchodcu, snaží ísť "vlastnou" cestou, ktorá zas po pravde nie je až tak celkom vlastná. Je to zvláštny zlepenec motívov z filmov o pomste zo záhrobia ako napr. Vrany, o vraždiacich strojov, či umelej inteligencii s nekalými úmyslami. Vizuálne to celé pripomína Mad Maxa, či skôr poslednú časť Death Race (producentom tohto filmu i spomínanej série je Universal 1440 Entertainment). Pozrieť sa to síce všetko dá, ale ak si chcete pochutnať na nefalšovanom zabijakovi na 4 kolesách, pustite si ten pôvodný film. P.S. Jediným prvkom, ktorý spája obe filmy je kratučký výstup starého Ronnyho Coxa, ktorý si zahral jednu z hlavných úloh v origináli.

plagát

Ahockalypse (2018) 

Jednoznačne doposiaľ najlepšia fúzia hokeja a zombie žánru. Aby sme to však uviedli na pravú mieru, je to úplne prvý pokus o takéto niečo a bohužiaľ zároveň veľmi nepodarený zombie horor. Zombie komédia, ktorá si nerobí starosti s výzorom zombies a ktorá vôbec ale vôbec nie je vtipná. No dobre, aby som nebol taký krutý, našli sa 2-3 momenty keď som sa trošku pousmial. Zombíci sa pohybujú zväčša v diaľke a tme, aby nebolo vidieť, že na sebe nemajú ani len mejkap, hokejisti a ich fanúšičky sa správajú ako dilina bez štipky pudu sebazáchovy, špeciálne efekty sú fakt hrozné, scenár neexistuje. Celý film sa skladá z rôznych prepojených scén, ktorých postavy sa nakoniec všetky zídu na zimnom štadióne. Celé sa to snaží byť cool a nad vecou a tak je to nabité odkazmi na Shining, Omen, Stranger Things a hlavne Sám doma. Tvorcovia to všetko okorenili ešte politickým humorom (masová bitka na ľade, ktorej sa prizerajú dvaja hokejisti - Trump a Putin), zvláštnym milostným trojuholníkom (mladý hokejista, jeho rovesníčka a mama istého nemenovaného spoluhráča, žeby Stifler?) a vyzliekaním postáv do spodného prádla. Výsledkom je ťažko stráviteľný guláš, ktorý má i jedno veľké ponaučenie - že i malý pinďúr dokáže spraviť veľké veci. Ak túžite po spojení zombie a šport, pustite si radšej francúzsky Goal of the Dead.