POMO

Tarantinovou slabinou boli dialógy, Rodriguezovou slabinou je príbeh. Oba filmy sú napriek tomu štýlovými lahôdkami a konkrétne Planéta Teror je v rámci trash žánru absolútnym kingom. Na hviezdičkovej "troma stupnici" jasných 5*, na normálnej 3*.

Obviňovať Disturbiu z toho, že stavia na najrecyklovanejšom thrillerovom námete a neprináša jediný moment prekvapenia, by bolo nefér. Je to remeselne dobre zvládnutý napínák pre teenagerov, ktorým sú pojmy ako "Hitchcock" alebo "Okno do dvora" ukradnuté. Shia LaBeouf dôstojne drží na pleciach celú prvú, trochu nudnú hodinu, a Sarah Roemer pripomína stredoškolské časy prvých zaľúbení. A posledných 20 minút je naozaj slušne vyhrotených.

Nech mi nikto netvrdí, že táto monštrozita stála smiešnych 150 miliónov dolárov. Alebo je producent Spielberg fakt mimozemšťan. Transformers sú hollywoodský blockbuster, za ktorý sa vyplatí dať dvojnásobné vstupné... ak teda viete, prečo idete na film Michaela Baya, v ktorom na Zemi zvádzajú vojnu roboty z iných svetov. S výnimkou úvodných, mrazivých sekvencií je to trochu detské a hlúpučké, ale po technickej stránke, čo do hustoty akcie a jej over-the-edge podania je to doslova fantazmagorická šialenosť. Scéna ostreľovania škorpióna v púšti (obzvlášť záber z interiéru vrtulníku) podmaľovaný Jablonskeho motívom "Scorponok" je neskutočné mäso! A tie šelmie oči Megan Fox... omfg!!!

Štýlová hračka plná nudných babských kecov a ÚŽASNÝCH fyzických autonaháňačiek a kaskadérskych kúskov. V dialógoch by som od môjho oblúbenca Tarantina čakal viac, v akčnej (motoristickej) dynamike ma naopak (znovu) príjemne prekvapil. Kurt Russell je skvelý a režisérove vsuvky pre zainteresované publikum ešte lepšie (duo policajtov, ringing tone na mobile, Kurt mrkajúci do kamery, atď). Po vzore Russa Meyera ale Quentin mohol obsadiť trochu prsatejšie dámy, aby bol žáner feministického exploitation dotiahnutý k "dokonalosti". Uvidíme čo mi povie 110 minútová verzia, ale kvôli spomenutým dialógom, ktoré mu nemôžem odpustiť, zatiaľ ostávam pri 3*. P.S.: Rosario Dawson je moc pekná holka.

Technicky poloamatérsky (neúmyselne rozostrená kamera aj v banálnych dialógových scénach!) film o rodinke, ktorá si v baráku a na jeho záhrade rieši disfunkčnosť. Koncept nie je zlý, jedna z kľúčových postáv sa nakoniec ukáže byť niekým iným než za koho sme ju považovali a príbeh sa uzatvorí, no nie celkom zvládnutý. Chémia medzi postavami funguje, no režisér nevie podčiarknuť dôležité okamihy a snímka so stopážou Bláznivej strely pôsobí miestami fádne. Tak trochu bezvýznamná indie záležitosť.

Tak elegantne hodená hracia kocka, že hoci má na každej hrane rovnaké číslo, i tak je potešenie sledovať jej let až do zastavenia. Zábavná a sympatická štýlovka, ktorá ma potešila dokonalými kvádrami Brada Pitta, animálne príťažlivou MILFkou Ellen Barkin (nemáte niekto recept na ten parfém?!) a mrakodrapovo-hotelovým magnátom Al Pacinom. Plus k tomu na telo ušité role pre Andyho Garciu, Vincenta Cassela a Davida Paymera a večne nad vecou usmiaty Danny Ocean Clooney. Steven Soderbergh parádne ukočíroval desiatku veľkých kohútov, z každého vyždímal čo sa dalo a ešte si pri tom zarelaxoval. Síce nie až tak skvelé ako prvý diel (rýchlejšie prešumiteľné a "jednohubkovejšie"), ale na druhú stranu prehľadnejšie a uvolnenejšie než rozporuplná dvojka.

Duchársky thriller o mladých pre mladých, v ktorom absolútne nič nefunguje tak, ako by chcelo. Goyerova réžia sa dala prekusnúť v treťom Bladeovi, ktorý sa netváril ako niečo viac než dementná zábava. The Invisible však chce byť vážnou, napínavou a emocionálne odzbrojujúcou drámou, pričom na všetkých frontoch načisto zlyháva a vyvoláva akurát trpkosť, nedôveryhodnosť a miestami posmievačný úsmev. Produkčná hodnota filmu je solídna, rozhodne nejde o lacné béčko, a Justin Chatwin má kúzlo mladíckej osobnosti (a dostáva tu podstatne viac priestoru než v "technickej" Vojne svetov), no Goyer to všetko pochováva. Pri filmoch ako tento si človek najlepšie uvedomí, v čom spočíva umenie naozaj kvalitnej réžie... Dajte prednosť emocionálne funkčnému Butterfly Effectu alebo atmosféricky zaujímavému Donniemu Darkovi.

Dej je našlapaný, akcie sú perfektne nakrútené a občas dokonca scenáristicky NÁPADITÉ (tunel), a starec Bruce Willis je (prekvapivo) stále tým skvelým Johnom McClaneom, ktorý to všetko drží pokope a dodáva tomu správny nadhľad. Tretiu štvrtinu filmu by som prestihal a celok skrátil o 5 min, ale ináč nemám žiadne výtky. Teda až na ten spadnutý Capitol v traileri, ehm.

Starí majstri Jerry Bruckheimer a Tony Scott dávajú dokopy Van Dammeho Timecopa a Gilliamovych Dvanásť opíc. Skvelý Denzel Washington si hrdinsky prestrieľava cestu skrz filmársku precíznosť, ktorej nechýba rovnaké množstvo dobrých scenáristických nápadov, ako logických dier. Vrátane tej najväčšej, ktorá sa podriaďuje romantickému (ale emocionálne príjemnému) happyendu. Príjemná oddychovka, pri ktorej neradno premýšľať.

Akcia natoľko neprehľadná, že nevidíte čo sa v nej deje a kdo koho zlikvidoval zistíte až podľa toho, kto odchádza z boja živý. V časoch poetických a prehľadných bitiek a lá 300 je taký handicap neospravidlniteľný, obzvlášť pri filme, ktorý stavia predovšetkým na akcii. A rozprávanie príbehu a práca s postavami je pre Marcusa Nispela takisto španielskou dedinou. Čo vlastne tento tvorca vie? V tomto prípade iba zahaliť filmove plátno do emocionálne plochej temnoty. Príšerný film podľa scenára na inteligenčnej úrovni najhorších videoherných adaptácií, ktorý úplne pochovávajú záverečné cliffhangerovské scény, pripomínajúce filmárske postupy Eda Wooda (dlhé zábery na padajúcu lavínu, vzaté bohvie odkiaľ). Po dlhšom váhaní musím klesnúť na 1*. Toto nepatrí do kín.