POMO

Nevýrazný komerčný pľuvanec, balancujúci na hrane bezduchej vyvražďovačky a dospelého thrilleru. Veľmi chabý, až televízne šablónovitý scenár. Spojenie s pôvodnou látkou prakticky žiadne, na pojme "Hannibal" sa tu iba parazituje. Smutné...

Moc... moc... moc... krásna, krehká a poetická rozprávka o láske a o tom, ako dobro zvíťazí nad zlom. Emocionálna a duchovná očista, film z iného sveta.

Na mainstream sci-fi príliš nízkorozpočtové, ukecané a interiérové, na inteligentnú komornú drámu príliš nenápadité a klišovité. O postavách prakticky nič nevieme, skoro každý zvrat v deji sme už videli inde, po vizuálnej stránke strohé, o triedu slabšie než Horizont udalosti. Konštatujem to nerád, ale aj pri blbom Jadre som sa bavil viacej. Danny, nevymýšľaj hovadiny a natoč už konečne to PORNO (avizované pokračovanie Trainspottingu, pozn. pre nezasvetených).

Ups. Žiadny mega epos sa nekoná. 300 je skromný experiment podľa 10-stránkového scenáru a s peknými blue-screenovým pozadiami. Dialógy sa tvária natoľko vážne a cool, až sú na pousmiatie. Príbeh recykluje to, čo nám už povedali Statočné srdce a Gladiátor, akurát v skratke a sústrediac sa výhradne na vizuálnu stránku. Dobre sa na to pozerá, bojové scény sú premakané, ale všetko ostatné je voda. Nebyť spomalených záberov, trvalo by to sotva 60 minút. Pekná jednohubka, ale dúfam že nepredpovedá začiatky nového filmového subžánru.

Precitlivelý dobráčisko Clint Eastwood zlyháva presne tam, kde sa dalo očakávať - v mäkkosti a naivite vojnových scén. Tie - aby boli v silnej protiváhe k monológu "Some of the things I saw done, things I did, they weren't things to be proud of", mali vzbudovať hrôzu a zdesenie, čo sa nedeje. A potom je tu na preskáčku druhá línia filmu, expozícia trojice vojakov do role diskutabilných hrdinov. Táto linka by - hoci v patetickej hanbe - prežila, no jej prepojenie s tou vojnovou zlyháva - pomalé a polopatické osvetľovanie myšlienky, ktorá je jasná po prvej polhodine, je čím ďalej neznesitelnejšie a posledných ultra-sentimentálnych 20 minút je už len testom, čo vydržíte. Pre Zástavy našich otcov neexistuje trefnejšie synonymum než *sračka*. Nie je to slabý film, je to nefungujúci a nevydarený film.

Dopisy z Iwo Jimy sú pekný film. Japonský pohľad na incident je temnejší, vyzretejší a meditatívnejší než americké Zástavy našich otcov. A hlavne na rozdieľ od nich vnútorne funguje. Veľkolepé akčné scény sú o to pôsobivejšie, že ich je minimum a väčšinou ich sledujeme iba z diaľky, vďaka čomu si film udržiava silne komorný charakter. Sentiment a polopatickosť sú vkusne vyvážené s krásnym vizuálom a minimalizmom hudby Clinta Eastwooda, ktorej dominuje krehký klavírny motív. Poteší tiež náklonnosť tvorcov k Japoncom a v kontraste k tomu v niektorých scénach naopak opovrhovanie americkými vojakmi. Škoda, že rozorvané Zástavy sú natoľko nedôstojným súrodencom Dopisov a toto ambicíozne filmové duo zrážajú na úroveň narýchlo vykvaseného front runnera oscarového ceremoniálu. Dať si s dielom viac práce, mohlo sa zapísať do dejín.

Takto to dopadne, keď kórejský fanúšik sci-fi dostane mega rozpočet na splnenie si chlapčenského snu.

Je to iba akčný film, ale je to geniálne nakrútený, zostrihaný a ozvučený akčný film. Najsilnejší zvukový zážitok z kina. Lepší než Spielbergova Vojna svetov.

Detinské aj inteligentné, urážlivé aj dojímavé. A vždy úprimné. Tak trochu fenomén. Minimálne pre svojskosť. Dúfam, že ich bude celá séria a všetky budú aspoň takto dobré.

Babel pláva štýlovo po hladine, no nedokáže sa ponoriť. Obsah hlavných dvoch poviedok vyznieva do poloprázdna a tá tretia, hoci v sebe skrýva najväčší potenciál, si s nimi nemá čo povedať. Ak som dal 21 gramom štyri hviezdy, tu musím ostať pri troch. Pekný vizuál, skvelá atmosférická hudba a dobrí herci nie sú všetko. P.S.: Chieko mala skočiť.