Recenzie (2 790)
Sweeney Todd: Čertovský holič z Fleet Street (2007)
Po druhom zhliadnutí musím predsalen ostať při 3*. Sweeney Todd proste nemá srdce a duchaplný záver ho v tomto smere nezachráni. Násilie je tu chladné a nenávistné, postráda burtonovskú rozprávkovú poetiku (viz. Sleepy Hollow). Toddove rozhodnutie vraždiť masovo je neopodstatnené a nezmyselné. A ani spievajúci Johnny Depp mi nepripadá byť ideálnou voľbou. Ostatní herci ale výborne obsadení, výprava a hudba vynikajúca.
Dellamorte Dellamore (1994)
Mimoriadne uletený výlet do záhrobníckeho prostredia, pri ktorom i Jacksonov Braindead pôsobí mainstreamovo. Samozrejme nemyslím množstvom krvi, o ktorú tu vôbec nejde, ale o autorskú štylizáciu, ktorá tu prekvapivo nepôsobí lacne ani smiešne a má svoju osobitú, sympatickú poetiku. Záležitosť pre veľmi úzku divácku obec.
Láska v čase cholery (2007)
*Pozor, spoiler!* Chlapík za mlada prežije nenaplnenú prvú lásku. Celý život potom bolesť z nej potláča preťahovaním stoviek žien, aby sa mu nakoniec na staré kolená podarilo pretiahnuť aj onu prvú, a mohol to okomentovať slovami: „Na toto som čakal celý život.“ Romantický záber na odplávajúci parník na rieke, koniec 140-minutového filmu. A ja sa pýtam: Čože???
Túžba, opatrnosť (2007)
Pri odchode z kina som mal nutkanie ohodnotiť túto novinku Anga Leeho slovami „s citom natočený film bez citu“. Lust, Caution ale nie je film bez citu. Je naopak citovo príliš vyspelý na to, aby dával city najavo. Nevzbudí vo vás štipku dojatia alebo súcitu, neprejaví sympatie k postavám, a ich príbeh vyrozpráva úmyselne odosobnene. Odosobnene, ale s filmárskou gráciou možno najperfekcionistickejšieho režiséra súčasnosti. Si krutý génius, Ang Lee!
Michael Clayton (2007)
Vynikajúci opening s alarmujúcim monológom Toma Wilkinsona a zábermi na chladné presklené kancelárie nastolí atmosféru, ktorá vás pohltí a nepustí až do záverečného záberu na Michaela Claytona. Scenárista bourneovskej trilógie Tony Gilroy splodil úctyhodný režijný debut a vďaka hlbšiemu presahu vytrel zrak žánrovým konkurentom Stevenovi Zaillianovi (Žaloba) i Sydneymu Pollackovi (Firma). Famózna Tilda Swinton, výborní Wilkinson a Clooney. Dráma, hrdo reprezentujúca kategóriu „hollywoodský art“.
Cloverfield: Monštrum (2008)
Efektná zimomriavková jednohubka. Konečne niekto úspešne posunul nápad z Blair Witch Project do nového levelu. Polovica rozpočtu vizuálne efekty, druhá polovica Skywalker Sound. Dolby zvuk zásadný! Ale nečakajte nič seriózne. Príšera a (skvelá) „overture“ Michaela Giacchina zo záverečných titulkov akoby vypadli zo sci-fi z paťdesiatych rokov. Cloverfield je klasická látka, pretransformovaná do mediálneho veku. Hanba Emmerichovej Godzille.
Smrtící bumerang (1996)
Rovnako zásadný indie počin, ako Tarantinovi Gauneri alebo to najlepšie od Jima Jarmuscha. Typ filmu, aký si vážim zo všetkých najviac – osobný a ľudský, napísaný, zrežírovaný a bravúrne zahraný jedným človekom, navyše bez vízie komerčného úspechu. Piata hviezda za roztomilé Jarmuschove a unikátne Duvallove cameo.
Láska je láska (1998)
Tam, kde by sa „normálny“ film po prvých 20tich minútach začal rozbiehať, tento po 80tich minútach končí. Lukas Moodysson spolieha na jednoduchosť, úprimnosť a důveryhodnosť emocionálnych situácií. A tiež na obe herečky, ktoré excelujú. V sedemnástich by som sa s tak citlivo zobrazenými teenagerskými problémami stotožnil a film by ma dostal. Dnes som ho zhliadol bez väčšieho emocionálneho výkyvu. Azda len spontánnosť scény bozku v aute (chytro zosilnený soundtrack) ma naozaj potešila.
Ja, legenda (2007)
Od scenáristu Akiva Goldsmana by som čakal hlbšiu predlohu. Na druhú stranu - je tiež hlavným producentom, ktorý veľmi dobre vie, že pre úspešný blockbuster stačí dobrý nápad rozvinúť do akčnej báchorky, premakať výpravu a na plagát hodiť Willa Smitha. Ja, legenda je perfektný komerčný produkt. Ak si ale chcete potenciály jeho námetu vychutnať naplno, uprednostnite napínavé a mrazivé 30 Days of Night a za tým duchaplné a technicky pokrokové Children of Men.
Most Haunted (2002) (seriál)
Viděl jsem epizodu „Transylvania“. Skupina filmařů a údajných odborníků na duchy prochází tmavé chodby hradu v rumunském Raznově. Všichni se tváří že slyší strašidelné zvuky a komunikujú s duchama způsobem „Jestli jsi žena, zabouchej dva krát, jestli muž, tak jednou“. Jejich tůru provází občasně vložená grafická maketa hradu s vyznačením, ve které části hradu se (jakože) nacházejí. Ukecané, směšné divadlo bez filmařské invence.