POMO

Chcel so sa vyhnúť porovnávaniu s ázijskou peckou Infernal Affairs, ktorú Skrytá identita remakuje. Ale keď poznáte originál, v ktorom je daný príbeh sfilmovaný svižnejšie, prehľadnejšie, ani jedna postava v ňom nie je prvoplánovo pózerská (Jack Nicholson) a jeho ázijská optika je navyše pre Európana exotickejšia než filmovo ohraná "špinavá Amerika", Skrytá identita vás naozaj nemá čím ohúriť. Jasné - Martin Scorsese s jeho dvorným kameramanom sú machri svojho oboru, človek sa ani sekundu nenudí, je neustále v spoločnosti svetovej hereckej elity, ktorej postavy si režisér psychologicky vychutnáva do kosti. Lenže z filmu ako celku, z jeho výslednej pachute cítiť, že k nemu tvorcovia nepristupovali ani s takou láskou ako k Letcovi. Jediný, kdo sa projektu oddal naplno a vložil doň dušu, je herecký dynamit Leonardo DiCaprio. Ešte zopár podobných úloh a mám ho v osobnej hereckej TOP 5. Ináč je ale Skrytá identita iba solídnou policajno-mafiánskou drámou, z ktorej sú americkí diváci pokakaní iba vďaka záveru, na aký nie sú v Hollywoode zvyknutí. 4* si film zaslúži v rámci súčasnej americkej produkcie, ale určite nie v rámci režisérovej filmografie. Rád si ho pozriem znovu, ale nemôžem skryť malé sklamanie.

Hlavne v prvej polovici vizuálne úchvatný horor. Všetku silu čerpá z pôsobivej výpravy, zvuku a solídneho herectva. Ale čím viacej skrytého napokon odkrýva, tým viac sa stáva obsahovo predvídateľnejším, stavaným iba na efekt. Medzi hernými adaptáciami ako Resident Evil alebo Doom však jasný víťaz. Napokon, ide o solídnu áčkovú produkciu.

Kubrickovsky čistá filmárčina, jedinečné skĺbenie divadelných a filmových vyjadrovacích prostriedkov. Hanekeho chladné (pomalé a tiché) komponovanie (takmer výhradne interiérových) scén mi síce nie je práve najbližšie, no režisérov perfekcionizmus sála z každej minúty filmu a často zatajuje dych. A raz ho na pár sekúnd brutálne zastaví (hoci na tento šok dopredu požmurkávajúc upozorňuje v scéne rozprávanie "vtipu" za stolom). Iný film, ktorý - nech sa vám bude pozdávať akokoľvek - určite z vás len tak nevyprchá. Zatiaľ najobsažnejšia a najlepšie zvládnutá rola Daniela Auteuila z tých, v ktorých som ho videl.

Na dnešné pomery takmer delikátna vyvražďovačka, ktorej vyvrcholenie trvá prakticky celé druhé dve tretiny filmu. Šťavnaté, morbídne, vizuálne atraktívne, primerane akčné, správne čiernohumorné. A scenáristicky výrazne upgradujúce jednoduchší originál Wesa Cravena z roku 1977.

Aj keby dráma United 93 nebola podľa skutočných udalostí, prekračuje isté hranice média zvaného "film" a stáva sa jedným z najdôležitejších mediálnych počinov začiatku nového storočia.

Komiksová romanca za 260 miliónov dolárov? Nahradiť v 150-minútovom filme dynamiku a akciu sústredením sa na milostný motív je pri dnešných Spider-manoch a X-Menoch veľmi odvážne. Superman Returns neskrýva, že je iným komiksovým filmom, ale to je divákovi, bažiacemu po vzrušujúcom dobrodružstve prd platné. Brandon Routh je cool, no "nasladlý" Kevin Spacey pôsobí vo fašistických čižmách karikaturisticky a nevzbudzuje žiaden rešpekt. Nenudil som sa, ale chcel väčší "excitement".

Solídne sfilmováná dráma, ktorej sa dá vytknúť iba jedna, ale zásadná vec - nefungujúca chémia medzi ústrednou dvojicou. Príbeh filmu je ale príliš silný a rozdielne svetové lokácie príliš pekne nasnímané na to, aby ho podržali nad priemerom a divák neľutoval tie dve hodiny s ním. Dávam do jedného vreca s Hackfordovým thrillerom Proof of Life a budem si pamätať pre záver a strašidelného digitálneho černoška, ktorý musel stáť produkciu viac než Clive Owen.

Režijne i herecky PARÁDNE rozohraná žánrová partia, ktorá bohužiaľ vo finále dopláca na slabú scenáristickú chvíľu. Škoda preškoda.

Malý gíčový doják, ktorý sa v strachu zo seba samého nezmôže na viac než telenovelovo primitívnú interpretáciu celej veci. Byť fikciou a nemať prvoligových hercov, nemal by absolútne čím zaujať a ani by sa nedostal do kín. Zopár scén je ako-tak silných a nechýba ani dojatie, no to všetko bolo aj v síce rovnako sentimentálnom, ale scenáristicky prepracovanejšom Ladder 49. Netvrdím, že si scenáristi mali realitu prispôsobiť potrebám filmu, no mohli aspoň pridať jednu/dve vedľajšie dejové línie. Pozerať sa dve hodiny na dvoch modliacich sa chlapov zavalených v troskách a dve urevané manželky čakajúce na nich doma, vyžaduje veľa trpezlivosti.

Psychológia, tak vlastná Mannovmu majstrovskému dielu Heat bohužiaľ - ale z pochopiteľných dôvodov - chýba. Hrá sa tu na letnú nôtu. Scenár, s výnimkou zopár dialógových perličiek, je iba tuctovou krimi a dynamika filmu ani zďaleka neodpovedá sľubom nadupaného traileru. Majster Michael Mann však i tak z hovna uplietol bič, ktorý zanechá zopár zapamätateľných stôp. Pre mňa sú to Mobym podfarbená prvá spoločná plavba Colina Farrella a Li Gong v motoráku, tradičná nenapodobiteľná taktickosť a realistickosť mannovskej akcie a do tretice poetika záveru, z ktorého nikto nevychádza ako jednoznačný víťaz.