POMO

Jane Campion je feministka, ale aj vnímavá umlekyňa. Jej Holy Smoke je trefnou ódou na tému silného muža, padajúceho do priepaste príťažlivosti živočíšnej femme-fatale. Vo filme hrá dôležitú rolu do teplých farieb zahalený obraz, umocňujúci dusnú atmosféru austrálskej púšte, v ktorej sa na malom izolovanom placi odohráva (miestami dusná) historka. Harvey Keitel je ako vždy minimalistický, no dobre mu sedia obe polohy - frajerský kovboj v čiernych džínach i zlomený chudák v červených ženských šatách. Herecky film vedie Kate Winslet, dôležitosť jej postavy rastie každou minútou, ktorou opadá suverenita Keitelovho hrdinu. Film je uzatvorený a nič mu nechýba. Hoci nie je ľahké sa mu poddať, ťažko popreť jeho rozprávačskú originalitu a chvíľami až kontroverznú otvorenosť. Keby upustil od "art-wanna-be" optiky a dal by prednosť komornosti, ktorá by z diváka-voyeura urobila diváka-spoluúčastníka, mohol byť nezabudnuteľným.

Čierno-humorná gangsterka, ktorá chce byť tarantinovkou a ritchieovkou, ale proste na to zásluhou nevyzretého scenáristu NEMÁ. Len ma prekvapuje, že režisér Paul McGuigan si myslel že áno. Po geniálnom Wicker Parku mal u mňa vyšší kredit.

Technická brilantnosť a orgastická kreativita tohto filmu vo vizualite otvorí hubu filmovým fajnšmekrom a dej so silnou témou a ešte silnejšími scénami roztopí srdce dieťaťa, dospelého i babičky. A hoci sa Alfonso Cuarón s kameramanom Emmanuelom Lubezkim miestami až predvádzajú "Pozrite, čo dokážeme!", ich dielo nenecháva chladným absolútne nikoho. V preplnenom kine vynikajúci kolektívny zážitok, kedy sa ľudia chytali za hlavy, smiali a vzdychali, ako keby im samotným niekto rozbil držku autobaterkou. Myslím, že tak ako v sedemdesiatych rokoch postavili umierajúci Hollywood na nohy Steven Spielberg, George Lucas, Francis Coppola a spol., tak ho teraz, v dobe vykalkulovaných digitálnych jugurtov, posunú na iný level Cuarón, Alejandro Iñárritu, Paul Greengrass a spol. *** FILM ROKA ***

Chcel so sa vyhnúť porovnávaniu s ázijskou peckou Infernal Affairs, ktorú Skrytá identita remakuje. Ale keď poznáte originál, v ktorom je daný príbeh sfilmovaný svižnejšie, prehľadnejšie, ani jedna postava v ňom nie je prvoplánovo pózerská (Jack Nicholson) a jeho ázijská optika je navyše pre Európana exotickejšia než filmovo ohraná "špinavá Amerika", Skrytá identita vás naozaj nemá čím ohúriť. Jasné - Martin Scorsese s jeho dvorným kameramanom sú machri svojho oboru, človek sa ani sekundu nenudí, je neustále v spoločnosti svetovej hereckej elity, ktorej postavy si režisér psychologicky vychutnáva do kosti. Lenže z filmu ako celku, z jeho výslednej pachute cítiť, že k nemu tvorcovia nepristupovali ani s takou láskou ako k Letcovi. Jediný, kdo sa projektu oddal naplno a vložil doň dušu, je herecký dynamit Leonardo DiCaprio. Ešte zopár podobných úloh a mám ho v osobnej hereckej TOP 5. Ináč je ale Skrytá identita iba solídnou policajno-mafiánskou drámou, z ktorej sú americkí diváci pokakaní iba vďaka záveru, na aký nie sú v Hollywoode zvyknutí. 4* si film zaslúži v rámci súčasnej americkej produkcie, ale určite nie v rámci režisérovej filmografie. Rád si ho pozriem znovu, ale nemôžem skryť malé sklamanie.

Hlavne v prvej polovici vizuálne úchvatný horor. Všetku silu čerpá z pôsobivej výpravy, zvuku a solídneho herectva. Ale čím viacej skrytého napokon odkrýva, tým viac sa stáva obsahovo predvídateľnejším, stavaným iba na efekt. Medzi hernými adaptáciami ako Resident Evil alebo Doom však jasný víťaz. Napokon, ide o solídnu áčkovú produkciu.

Kubrickovsky čistá filmárčina, jedinečné skĺbenie divadelných a filmových vyjadrovacích prostriedkov. Hanekeho chladné (pomalé a tiché) komponovanie (takmer výhradne interiérových) scén mi síce nie je práve najbližšie, no režisérov perfekcionizmus sála z každej minúty filmu a často zatajuje dych. A raz ho na pár sekúnd brutálne zastaví (hoci na tento šok dopredu požmurkávajúc upozorňuje v scéne rozprávanie "vtipu" za stolom). Iný film, ktorý - nech sa vám bude pozdávať akokoľvek - určite z vás len tak nevyprchá. Zatiaľ najobsažnejšia a najlepšie zvládnutá rola Daniela Auteuila z tých, v ktorých som ho videl.

Na dnešné pomery takmer delikátna vyvražďovačka, ktorej vyvrcholenie trvá prakticky celé druhé dve tretiny filmu. Šťavnaté, morbídne, vizuálne atraktívne, primerane akčné, správne čiernohumorné. A scenáristicky výrazne upgradujúce jednoduchší originál Wesa Cravena z roku 1977.

Aj keby dráma United 93 nebola podľa skutočných udalostí, prekračuje isté hranice média zvaného "film" a stáva sa jedným z najdôležitejších mediálnych počinov začiatku nového storočia.

Komiksová romanca za 260 miliónov dolárov? Nahradiť v 150-minútovom filme dynamiku a akciu sústredením sa na milostný motív je pri dnešných Spider-manoch a X-Menoch veľmi odvážne. Superman Returns neskrýva, že je iným komiksovým filmom, ale to je divákovi, bažiacemu po vzrušujúcom dobrodružstve prd platné. Brandon Routh je cool, no "nasladlý" Kevin Spacey pôsobí vo fašistických čižmách karikaturisticky a nevzbudzuje žiaden rešpekt. Nenudil som sa, ale chcel väčší "excitement".

Solídne sfilmováná dráma, ktorej sa dá vytknúť iba jedna, ale zásadná vec - nefungujúca chémia medzi ústrednou dvojicou. Príbeh filmu je ale príliš silný a rozdielne svetové lokácie príliš pekne nasnímané na to, aby ho podržali nad priemerom a divák neľutoval tie dve hodiny s ním. Dávam do jedného vreca s Hackfordovým thrillerom Proof of Life a budem si pamätať pre záver a strašidelného digitálneho černoška, ktorý musel stáť produkciu viac než Clive Owen.