Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Akčný
  • Komédia
  • Horor
  • Krimi

Recenzie (2 790)

plagát

Strážca (2006) 

Režijne i herecky PARÁDNE rozohraná žánrová partia, ktorá bohužiaľ vo finále dopláca na slabú scenáristickú chvíľu. Škoda preškoda.

plagát

World Trade Center (2006) 

Malý gíčový doják, ktorý sa v strachu zo seba samého nezmôže na viac než telenovelovo primitívnú interpretáciu celej veci. Byť fikciou a nemať prvoligových hercov, nemal by absolútne čím zaujať a ani by sa nedostal do kín. Zopár scén je ako-tak silných a nechýba ani dojatie, no to všetko bolo aj v síce rovnako sentimentálnom, ale scenáristicky prepracovanejšom Ladder 49. Netvrdím, že si scenáristi mali realitu prispôsobiť potrebám filmu, no mohli aspoň pridať jednu/dve vedľajšie dejové línie. Pozerať sa dve hodiny na dvoch modliacich sa chlapov zavalených v troskách a dve urevané manželky čakajúce na nich doma, vyžaduje veľa trpezlivosti.

plagát

Miami Vice (2006) 

Psychológia, tak vlastná Mannovmu majstrovskému dielu Heat bohužiaľ - ale z pochopiteľných dôvodov - chýba. Hrá sa tu na letnú nôtu. Scenár, s výnimkou zopár dialógových perličiek, je iba tuctovou krimi a dynamika filmu ani zďaleka neodpovedá sľubom nadupaného traileru. Majster Michael Mann však i tak z hovna uplietol bič, ktorý zanechá zopár zapamätateľných stôp. Pre mňa sú to Mobym podfarbená prvá spoločná plavba Colina Farrella a Li Gong v motoráku, tradičná nenapodobiteľná taktickosť a realistickosť mannovskej akcie a do tretice poetika záveru, z ktorého nikto nevychádza ako jednoznačný víťaz.

plagát

Piráti Karibiku: Truhlica mŕtveho muža (2006) 

Zbytočná prekombinovanosť a prehnaná dĺžka verzus skvelé morské príšery a slizký (doslova a do písmena!) záporák v podaní Billa Nighyho a jeho maskérov / digitálnych kúzelníkov. Johnny Depp je rovnako dobrý, no už nemá čím prekvapiť. Vyhodiť nejakú tú dejovú linku, skrátiť na 120 min a bolo by to za 4*.

plagát

Oslík (1955) 

Obsahovo prostučký, no veľmi pekne nakrútený ruský mini-filmík, z ktorého možno žmýkať ruskú patetickosť. Akosi to ale pre jeho až rozprávkovú jednoduchosť nevadí.

plagát

Da Vinciho kód (2006) 

Ploché, fádne, vizuálne neatraktívne. A pre mňa, čoby ateistu, ktorý uznáva maximálne tak svoju vlastnú vieru, i dejovo nepútavé. Herci s výnimkou Iana McKellena nevýrazní, nadštandardná zostáva iba temná hudba Hansa Zimmera. Predlohu som nečítal a teraz už vôbec nebudem. Typická hollywoodská pásovka, marketingovo brilantne predaná voda.

plagát

8 statočných (2006) 

Príjemný rodinný film, v ktorom prekvapivo nejde o záchranu ľudí hrdinskými psami, ako by ste čakali z fotiek a disneyho klišoídnej produkcie. Frank Marshall hrá opäť férovú hru a vedľa detí, ktoré si tu vedľa roztomilých hafanov nájdu aj jednu komickú postavičku (Jason Biggs), nedráždi ani dospelácky intelekt a odpudzovače sentimentu. Jeho množstvo je unesiteľné, herci si v rámci žánru odvádzajú slušný nadštandard. Scény so sólo psami sú zvládnuté parádne a príroda je krásna. Trochu prekáža iba dĺžka filmu - v druhej tretine mu dochádza dych. Ak ale mäknete už len pri pohľade na smutné psie oči, budete to mať za 4*.

plagát

X-Men: Posledný vzdor (2006) 

Ako hollywoodska eye-candy zábava pre mladé publikum bez chyby, ako pokračovanie Singerovych X-Men 2 ale smutné. Brett Ratner je nadšenecký filmár, fanúšik do pekných obrázkov, efektov a filmových hrdinov, no na zmysluplnosť látky, ktorú pred ním načrtol Bryan Singer, je príliš povrchný a detský. Postava Juggernauta (Vinnie Jones) a občasné logické prešľapy akoby vypadli z hernej adaptácie Paula W.S. Andersona a film má skôr než k svojim predchodcom, bližšie k Fantastic Four. V mojich sedemnástich, kedy som zbožňoval Commando lebo sa v ňom "neustále niečo dialo", by som mal X-Men: The Last Stand najradšej z celej série. P.S.: Keby Singer ich nadupaný scenár doplnil o "svoje veci" a sám si ich natočil s vážnejšou tvárou a striedmou stopážou 120 min, mohlo ísť naozaj o najlepší diel série.

plagát

Sedem (1995) 

Spolu s Mlčaním jahniat najsilnejší psychothriller vôbec. Žánrová perla, v ktorej je každá filmárska zložka vyťažená do absolútneho maxima. Rovnako ako divákove nervy, emócie a psychika. Černota, ktorá vyrazí dych a nedá spať.

plagát

Poseidon (2006) 

Poseidon mohol trvať 130 minút. Prvých 40 min by sa tradične venoval postavám. Jeho scenár ale kráča popcornovejšou cestou, loď prevracá po desiatich minútach, v ktorých každú z hlavných postáv naťukne sotva v minútovom sóle. Viacej, ale stále málo, sa o nich dozvedáme priebežne vo zvyšných 80 minútach, počas úniku z "dna" lode na jej "palubu" - a to už sme v Deep Blue Sea, akurát bez žralokov. Postavy teda nič moc, len aby boli, krátke emocionálne záchvevy pri ich postupných úmrtiach sú našróbované. Príbeh prakticky neexistujúci. Ale pre tých pár naozaj hnusne skľučujúcich, klaustrofobických scén dávam i tak veľkoplátnové 3*. Je to prázdny a občas blbý film, ale nenudí ani sekundu a je technicky perfektne prevedenou roller-coaster ride of thrills. Hoci nie tak cool a nepredvídateľnou ako Deep Blue Sea.